OECD: viac ako polovica ľudí nie je spokojná so sociálnymi dávkami a zdravotníckymi službami
Mnohí ľudia v krajinách OECD sú presvedčení o tom, že verejné služby a sociálne dávky sú nedostatočné a ťažko dosiahnuteľné. Viac ako polovica tvrdí, že nedostávajú svoj spravodlivý podiel na dávkach vzhľadom na dane, ktoré platia, a dve tretiny veria, že iní dostanú viac, než si zaslúžia. Takmer traja zo štyroch ľudí tvrdia, že chcú, aby ich vláda urobila viac na ochranu ich sociálneho a ekonomického zabezpečenia. Vyplýva to z publikácie, ktorú zverejnila OECD.
Vyplýva to z prieskumu OECD „Riziká, ktoré sú dôležité“. Na jeho otázky odpovedalo viac ako 22 000 ľudí vo veku od 18 do 70 rokov v 21 krajinách.
Starší ľudia sa najčastejšie obávajú o svoje zdravie, zatiaľ čo mladší ľudia sa často starajú o zabezpečenie primeraného bývania. Keď sa pýtajú na dlhodobejšie, vo všetkých krajinách, najčastejšie sa uvádza staroba.
Prieskum odhalil nespokojnosť so súčasnou sociálnou politikou. Len menšina je spokojná s prístupom k službám, ako je zdravotná starostlivosť, bývanie a dlhodobá starostlivosť. Mnohí sa domnievajú, že vláda by nebola schopná poskytnúť správnu záchrannú sieť, ak by stratili príjem v dôsledku straty zamestnania, choroby alebo staroby. Viac ako polovica si myslí, že ak by ich potrebovali, nemohli by ľahko získať prístup k verejným výhodám.
„Toto je výzva pre tvorcov politiky,“ povedal generálny tajomník OECD Angel Gurría. „Krajiny OECD majú niektoré z najvyspelejších a najštedrejších systémov sociálnej ochrany na svete. V priemere vynakladajú viac ako jednu pätinu svojho HDP na sociálne politiky. Príliš veľa ľudí si však myslí, že nemôžu plne počítať so svojou vládou, keď potrebujú pomoc. Lepšie pochopenie faktorov ovplyvňujúcich toto vnímanie a prečo sa ľudia domnievajú, že bojujú, je nevyhnutné na zefektívnenie sociálnej ochrany. Musíme obnoviť dôveru vo vládu a podporovať rovnosť príležitostí. “
V každej skúmanej krajine okrem Kanady, Dánska, Nórska a Holandska väčšina ľudí tvrdí, že ich vláda neakceptuje názory ľudí, ako sú ich, pri navrhovaní sociálnej politiky. V mnohých krajinách vrátane Grécka, Izraela, Litvy, Portugalska a Slovinska tento podiel stúpa na viac ako dve tretiny respondentov. Tento pocit, že nie je súčasťou politickej diskusie, sa zvyšuje na vyšších úrovniach vzdelania a príjmov, pričom pocity nespravodlivosti sú silnejšie u tých z domácností s vysokými príjmami.
Verejné vnímanie spravodlivosti je znepokojujúce. Viac ako polovica respondentov tvrdí, že nedostávajú svoj spravodlivý podiel na dávkach vzhľadom na dane, ktoré platia, čo predstavuje podiel, ktorý stúpa na tri štvrtiny alebo viac v Čile, Grécku, Izraeli a Mexiku. Zároveň ľudia volajú po väčšej pomoci zo strany vlády. Takmer vo všetkých krajinách viac ako polovica respondentov tvrdí, že chce, aby vláda urobila viac pre svoje hospodárske a sociálne zabezpečenie. Týka sa to najmä starších respondentov a osôb s nízkymi príjmami.
