OECD: samostatné zárobkové osoby a dôchodky
PARÍŽ – Procesy deštandardizácie zamestnanosti a znižovania rozsahu práce za mzdu vytvárajú problémy a nerovnováhy v dôchodkových systémoch.
Tým sa zhoršuje negatívny vplyv demografických faktorov.
OECD
V kontexte rastu rôznych foriem samostatnej zárobkovej činnosti je súčasnou úlohou dôchodkovej politiky je zabezpečiť rovnováhu medzi záujmami živnostníkov, štandardných a neštandardných zamestnancov a finančné možnosti rozpočtu; medzi udržateľnosťou dôchodkového systému a primeranosťou dôchodkov pre všetkých účastníkov. Článok je venovaný problematike dôchodkového zabezpečenia pre živnostníkov v členských krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Moderné dôchodkové systémy boli pôvodne navrhnuté pre trh práce, na ktorom dominovala štandardná mzda. Progresívne procesy deštandardizácie zamestnanosti a transformácie tradičných pracovnoprávnych vzťahov vytvárajú značné problémy a nerovnováhy v dôchodkových systémoch, ktoré sú ďalej prehlbované trendmi starnutia spoločnosti a rastúcou demografickou záťažou pracujúcej populácie.
Krajina Podiel samotatne zárobkových osôb
Európska únia 14,5 ***
Slovinsko 14,3
Nórsko 4,7***
USA 6,6***
Kanada 6,8
Dánsko 8,4
Nemecko 8,4
Austrália 8,7
Japonsko 9,5
Luxemburgsko 9,9
Švédsko 10,6
Litovsko 11,9
Rakúsko 12,1
Maďarsko 12,3
Izrael 12,8
Francúzsko 12,9
Fínsko 13,2
Litovsko 13,4
Írsko 13,7
Portugalsko 14,6
Belgicko 15,0
Španielsko 15,0
Holandsko 16,5
Česko 16,5
Švajčiarsko 16,6
Nový Zéland 18,8
Poľsko 20,0
Taliansko 21,4
Južná Kórea 23,2
Costa-Rica 24,4
Čile 24,5
Turecko 30,2***
Grécko 30,3 ***
Mexiko 31,4
Brazília 32,1***
Kolumbia 46,6
Pramene:
OECD Pensions Outlook 2020. Paris, OECD Publishing, 2020. 208 р. Available at: https://doi.org/10.1787/67ede41b-en (accessed 22.02.2024). New Forms of Employment: 2020 Update. Luxembourg, Publications Office of the European Union, 2020. 72 р. Available at: https:// www.eurofound.europa.eu/en/publications/2020/new-forms-employment-2020-update (accessed 26.02.2024); OECD Employment Outlook 2019: The Future of Work. Paris, OECD Publishing, 2019. 339 р
Social Security for the Self-Employed in Europe: Progress and Developments. International Social Security Association (ISSA). 2024. Available at: Social security for the self employed in Europe: Progress and developments | International Social Security Association (ISSA) (accessed 11.03.2024); Access to Social Protection. European Commission. 2023. Available at: https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1312&langId=en (accessed 12.03.2024)
Medzinárodná organizácia práce (ILO) identifikuje štyri hlavné typy neštandardného zamestnania: dočasné zamestnanie; práca na čiastočný úväzok; dočasná agentúra (vypožičaná) pracovná sila; skryté pracovnoprávne vzťahy a závislú samostatnú zárobkovú činnosť.
Okrem toho sa neformálne zamestnanie a samostatná zárobková činnosť zvyčajne klasifikujú ako neštandardné zamestnanie. Vsprávach OECD identifikuje tri hlavné kategórie neistých pracovníkov: zamestnancov, samostatne zárobkovo činných a neformálnych pracovníkov, pričom osobitne zdôrazňuje, že všetci samostatne zárobkovo činní sa považujú za neštandardných pracovníkov.
V OECD tvorí neštandardná práca viac ako tretinu celkovej zamestnanosti vrátane rôznych foriem dočasného zamestnania, práce na čiastočný úväzok a samostatnej zárobkovej činnosti.
Deštandardizácia zamestnanosti umožňuje zvýšiť flexibilitu a adaptabilitu trhu práce, no zároveň sa zvyšuje fragmentácia a nestabilita pracovnoprávnych vzťahov a nepravidelnosť zárobkov; na ľudí s neistým zamestnaním sa sociálne záruky a dôchodky vzťahujú podstatne menej.
Otázky dôchodkového zabezpečenia a v širšom zmysle, sociálnej ochrany a sociálneho poistenia, sú pre samostatne zárobkovo činné osoby obzvlášť naliehavé, pretože na rozdiel od iných skupín neštandardných pracovníkov nie sú zahrnuté do systému pracovnoprávnych vzťahov a súvisiacich záruk. Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia (ISSA) preto konštatuje, že nedostatočné sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb sa v poslednom čase v Európskej únii vzbudila značnú pozornosť. Zmeny vo svete práce vrátane rastúcej prevahy práce na platforme viedli k nárastu počtu samostatne zárobkovo činných osôb s nízkymi príjmami. Samostatne zárobkovo činné osoby majú oveľa menšiu pravdepodobnosť ochrany na trhu práce a existujú značné medzery v poistení v nezamestnanosti, poistení pre prípad pracovného úrazu, platenej dovolenky.
Týka sa to nemocenskej dovolenky, dôchodkových dávok. Status samostatne zárobkovo činnej osoby výrazne znižuje výšku jej budúceho dôchodku a zvyšuje chudobu starších ľudí.
Ako analyzovať prístupy k dôchodkovému zabezpečeniu samostatne zárobkovo činných osôb používané v rôznych krajinách. Cieľom tejto štúdie je analyzovať prístupy k dôchodkovému zabezpečeniu pre samostatne zárobkovo činné osoby používané v rôznych krajinách a identifikovať ich silné a slabé stránky, výzvy a riziká pre dôchodkové systémy, ako aj identifikovať možnosti a obmedzenia využitia zahraničných skúseností na Slovensku. Cieľom tejto štúdie je analyzovať prístupy k dôchodkovému zabezpečeniu pre samostatne zárobkovo činné osoby používané v rôznych krajinách.
Otázky dôchodkového zabezpečenia a v širšom zmysle, sociálnej ochrany a sociálneho poistenia sú pre samostatne zárobkovo činné osoby obzvlášť naliehavé, pretože na rozdiel od iných skupín neštandardných pracovníkov nie sú zahrnuté do systému pracovnoprávnych vzťahov a súvisiacich záruk. Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia (ISSA) preto konštatuje, že nedostatočné sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb vzbudilo v poslednom čase v Európskej únii veľkú pozornosť. Zmeny vo svete práce, vrátane rastúcej prevahy práce na platforme, viedli k nárastu počtu samostatne zárobkovo činných osôb s nízkymi príjmami. Je oveľa menej pravdepodobné, že samostatne zárobkovo činné osoby majú ochranu na trhu práce, a existujú značné medzery v poistení v nezamestnanosti, poistení pre prípad pracovného úrazu, platenej nemocenskej dovolenke a dôchodkoch.
Analyzujem skúsenosti krajín OECD, z ktorých väčšina má rozvinuté a dlhodobo fungujúce dôchodkové systémy. Popri krajinách s vysokou úrovňou hospodárskeho rozvoja spomedzi členských štátov OECD sú zastúpené aj krajiny východnej Európy a Latinskej Ameriky s nižšími ukazovateľmi. OECD vo svojich analýzach zohľadňuje aj situáciu v kľúčových partnerských krajinách (Brazília, India, Čína, Južná Afrika a Indonézia). Organizácia vykonáva množstvo analytickej práce a vypracúva odporúčania pre členské štáty v oblasti dôchodkového zabezpečenia. Štúdium skúseností OECD nám umožňuje vidieť všeobecný obraz dôchodkového zabezpečenia samostatne zárobkovo činných osôb.
Ide o obraz dôchodkového zabezpečenia samostatne zárobkovo činných osôb v širokom spektre krajín, pričom sa zohľadňujú ich špecifiká a rozmanitosť, rozdiely v hospodárskom rozvoji a modely sociálnej politiky.
DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÝCH OSÔB V KRAJINÁCH OECD
OECD definuje samostatnú zárobkovú činnosť ako zamestnávanie samých seba, samostatne zárobkovo činných osôb, členov výrobných družstiev a neplatených rodinných pracovníkov. V krajinách Európskej únie tvoria samostatne zárobkovo činné osoby zvyčajne malý, ale pomerne výrazný segment trhu práce, pričom v krajinách integračného združenia tvoria v priemere 14,5 % zamestnaných. Vyššia úroveň je pozorovaná v Latinskej Amerike (Kolumbia, Brazília, Mexiko, Čile), ako aj v Turecku. V EÚ je najvyšší výskyt samostatne zárobkovo činných osôb pozorovaný v Grécku, ako aj v Taliansku, ako aj Poľsku.
Dôchodkové podmienky pre samostatne zárobkovo činné osoby sa v jednotlivých krajinách značne líšia, od rovnakých podmienok ako pre zamestnancov až po tieto Dôchodkové opatrenia pre samostatne zárobkovo činné osoby sa v jednotlivých krajinách značne líšia, od rovnakých podmienok ako pre zamestnancov až po rôzne možnosti znížených alebo žiadnych povinných príspevkov na dôchodkové zabezpečenie. Rôzne možnosti zníženia povinných príspevkov na dôchodkové zabezpečenie až po ich úplnú absenciu.
Zároveň sa dôchodkové pravidlá pre samostatne zárobkovo činné osoby môžu v rámci dôchodkového systému jednej krajiny líšiť. Dôchodkové pravidlá pre samostatne zárobkovo činné osoby sa môžu líšiť v závislosti od ich profesijnej príslušnosti, výšky príjmu a ďalších podmienok.
Samostatne zárobkovo činné osoby platia príspevky na povinné dôchodkové zabezpečenie za rovnakých podmienok ako zamestnanci len v 10 krajinách OECD. len v 10 krajinách OECD. Rovnaké podmienky znamenajú, že sadzba príspevkov pre samostatne zárobkovo činné osoby sa rovná súčtu sadzieb pre zamestnancov a zamestnávateľov, platných pre zamestnancov. Vo väčšine krajín platia samostatne zárobkovo činné osoby nižšie príspevky na dôchodkové zabezpečenie ako zamestnanci s podobným zamestnaním. Príspevky na dôchodkové zabezpečenie sú nižšie ako v prípade zamestnancov s podobným zárobkom. Je to spôsobené predovšetkým tým, že
znížených sadzieb príspevkov (Rakúsko, Belgicko, Francúzsko atď.). V Poľsku, Španielsku a Turecku sú povinné len minimálne pevné príspevky. Viaceré krajiny stanovujú minimálnu hranicu príjmu, od ktorej sa platenie príspevkov stáva povinným.
Austrália, Dánsko, Nemecko, Mexiko a Nemecko vôbec nemajú povinné príspevky pre samostatne zárobkovo činné osoby.
Sadzby dôchodkových príspevkov môžu byť diferencované v závislosti od kategórie Sadzby príspevkov na dôchodkové zabezpečenie môžu byť diferencované v závislosti od kategórie samostatne zárobkovo činnej osoby, najmä niekedy sú veľmi rozdielne pre konkrétne profesie, pre samostatne zárobkovo činné osoby s nízkymi príjmami, pre ekonomicky závislé samostatne zárobkovo činné osoby. Napríklad, Rakúsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Poľsko a Španielsko majú osobitné dôchodkové systémy pre poľnohospodárov. osobitné dôchodkové systémy pre poľnohospodárov. Napríklad v Poľsku sú príspevky pre poľnohospodárov výrazne znížené a viazané na výšku odvodov. V Poľsku sú napríklad príspevky pre poľnohospodárov podstatne znížené a viazané nie na príjem, ale na veľkosť obrábanej poľnohospodárskej plochy. poľnohospodárskej plochy. Systém je výrazne dotovaný štátom.
Okrem sadzby nie je vo väčšine krajín identický ani vymeriavací základ príspevkov pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, keďže vymeriavací základ príspevkov nie je identický. zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, keďže je veľmi ťažké stanoviť presnú zhodu medzi mzdou zamestnanca a mzdou samostatne zárobkovo činnej osoby. medzi mzdou zamestnanca a príjmom samostatne zárobkovo činnej osoby.
Prevažný počet štátov používa ako základ pre výpočet príjmov samostatne zárobkovo činných osôb rôzne miery príjmov pred alebo po odpočítaní príspevkov na sociálne zabezpečenie. príjmu pred alebo po odpočítaní príspevkov na sociálne zabezpečenie. Vo viacerých krajinách sa sadzba príspevkov uplatňuje len na časť príjmu, napr. 50 % v Českej republike, 67 % na Slovensku alebo 75 percent v Slovinsku.
Napriek rôznym prístupom sú teda samostatne zárobkovo činné osoby menej kryté povinnými dôchodkami a platia nižšie príspevky ako zamestnanci.
V dôsledku toho budú samostatne zárobkovo činné osoby s plným počtom odpracovaných rokov a príjmom rovnajúcim sa priemernej mzde vo väčšine krajín dostávať nižší dôchodok ako zamestnanci na plný úväzok s plným počtom odpracovaných rokov a priemernou mzdou, ktorí platia len priemernú mzdu., a priemernou mzdou, ktorí platia len povinné príspevky. V priemere krajín OECD je teoretický dôchodok samostatne zárobkovo činných osôb 79 % dôchodku zamestnancov s platom, zatiaľ čo v krajinách ako Mexiko, Japonsko, Holandsko, Španielsko, Dánsko je nižší ako 50%
Samostatne zárobkovo činné osoby majú tiež menší prístup k rôznym fondovým dôchodkovým programom. Zvyčajne nie sú krytí zamestnaneckými dôchodkovými programami z dôvodu, že nemajú zamestnávateľa, ktorý by mohol takýto program zriadiť.
Avšak . V niektorých krajinách môžu združenia samostatne zárobkovo činných osôb dobrovoľne zriadiť zamestnanecké dôchodkové programy pre svojich členov.
To je prípad Grécka, Talianska, Nórska, Portugalska a Brazílie. Pokiaľ ide o dobrovoľné kapitalizačné dôchodky, vo všetkých krajinách majú samostatne zárobkovo činné osoby prístup k dobrovoľnému individuálnemu dôchodkovému plánu.
Viaceré krajiny majú osobitné dôchodkové systémy pre samostatne zárobkovo činné osoby s cieľom znížiť rozdiel v dôchodkoch v porovnaní so zamestnancami. Napríklad v Belgicku, Francúzsku a Japonsku majú samostatne zárobkovo činné osoby prístup k špeciálnym dobrovoľným osobným dôchodkovým plánom, do ktorých zamestnanci nemôžu vstúpiť. dôchodkové plány, do ktorých zamestnanci nemôžu vstúpiť.
V Nemecku sú základné dôchodky vyhradené pre samostatne zárobkovo činné osoby, hoci do týchto plánov môže vstúpiť každý iný daňovník. Do týchto plánov môže vstúpiť každý iný daňovník.
Z prehľadu prístupov k dôchodkom v krajinách OECD vyplýva, že pri všetkej rozmanitosti je možné Pri všetkej rôznorodosti je možné s určitou mierou konvenčnosti rozlíšiť tri modely účasti samostatne zárobkovo činných osôb na verejných dôchodkoch tri modely účasti samostatne zárobkovo činných osôb na verejných dôchodkových systémoch: povinná účasť za všeobecných podmienok; povinná účasť s poskytovaním dôchodkových dávok a povinná účasť za všeobecných podmienok; povinná účasť s poskytovaním rôznych dávok; a povinná účasť bez poskytovania dávok. účasť sa nepredpokladá. Každý prístup má svoje vlastné problémy.
Zvýhodnené podmienky alebo nepovinná účasť na dôchodkovom poistení sa často priamo alebo nepriamo využívajú na motiváciu samostatnej zárobkovej činnosti a zníženie priamo alebo nepriamo používajú na stimulovanie samostatnej zárobkovej činnosti a zníženie neformálnej zamestnanosti. neformálnu zamestnanosť. Takéto politiky však so sebou prinášajú viaceré riziká.
V prvom rade sa znižuje základňa dôchodkového poistenia a narúša sa rovnováha medzi príspevkami a bežnými platbami, čo posilňuje nerovnováhu v dôchodkových systémoch spojenú s dlhodobým trendom starnutia obyvateľstva. Okrem toho znížené príspevky a neúplné dôchodkové poistenie v kombinácii s nižšími príjmami veľkej časti samostatne zárobkovo činných osôb im bránia získať dostatočný dôchodok, aby sa vyhli chudobe.
Viacerí výskumníci upozorňujú, že povinná účasť samostatne zárobkovo činných osôb v štátnom dôchodkovom systéme za rovnakých podmienok ako zamestnanci umožňuje zvýšiť dôchodok samostatne zárobkovo činných osôb len vtedy, ak má väčšina z nich relatívne vysoké príjmy.
V dôsledku toho sa vytvárajú predpoklady pre chudobu medzi dôchodcami, zvyšuje sa závislosť od nepoistných sociálnych dávok, čo následne zvyšuje zaťaženie dôchodkového systému.
Na druhej strane sa zvyšuje zaťaženie štátneho rozpočtu. Treba tiež poznamenať, že zníženie príspevkov na dôchodkové zabezpečenie môže motivovať zamestnávateľov, aby namiesto zamestnávania štandardných zamestnancov prilákali samostatne zárobkovo činné osoby. samostatne zárobkovo činných osôb namiesto zamestnávania štandardných zamestnancov, čo vytvára predpoklady pre takzvanú falošnú samostatnú zárobkovú činnosť.
Odborníci OECD sa čoraz viac zhodujú na tom, že dávky, ktoré znižujú budúce dôchodky, by sa nemali používať ako nástroj na podporu samostatnej zárobkovej činnosti. samostatná zárobková činnosť.
Naopak, navrhuje sa, aby sa podmienky účasti v dôchodkových systémoch čo najviac synchronizovali medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a zamestnancami. Malo by sa však vziať do úvahy, že niektorí samostatne zárobkovo činní nie sú schopní platiť dôchodkové príspevky v plnej výške, preto by sa im dávky mali kompenzovať určitou formou štátnych dotácií, aspoň tým s nízkymi príjmami.
S týmto prístupom sú spojené aj problémy spojené s rastúcimi nákladmi na sociálne záväzky štátu pri dotovaní zníženej sadzby príspevkov a iných dávok sociálnych povinností štátu pri súčasnom dotovaní zníženej sadzby príspevkov a iných dávok samostatne zárobkovo činným osobám. samostatne zárobkovo činným osobám.
Pokiaľ ide o dôchodky, riziko chudoby u samostatne zárobkovo činných osôb pretrváva. samostatne zárobkovo činných osôb odchádzajúcich do dôchodku.
Napriek tomu dôchodkové politiky krajín OECD voči samostatne zárobkovo činným osobám . Stále väčší dôraz sa kladie na povinnú účasť vo verejných dôchodkových programoch, spoločné so zamestnancami.
Zároveň sa ťažko rieši problém nedostatočných príjmov z poistenia, pretože nie je možné pokryť Neschopnosť veľkej časti samostatne zárobkovo činných osôb platiť príspevky v rovnakej výške ako zamestnanci sťažuje riešenie problému nedostatočných príjmov z poistenia, nie sú schopní platiť rovnakú výšku príspevkov ako zamestnanci.
Vzniká dilema medzi dotovaním príspevkov samostatne zárobkovo činných osôb a vyplácaním im nepríspevkových dávok sociálneho zabezpečenia v prípade chudoby po odchode do dôchodku, pričom obe tieto možnosti si vyžadujú zvýšenie verejných sociálnych výdavkov. Jedným zo smerov výskumu v tejto oblasti je nájsť optimálnu rovnováhu medzi vyrovnaním podmienok dôchodkového poistenia a uplatňovaním rôznych dávok pre samostatne zárobkovo činné osoby v závislosti od charakteristík jednotlivých krajín.
Nárast neštandardného zamestnania a najmä rôznych foriem samostatnej zárobkovej činnosti Rast neštandardného zamestnania a najmä rôznych foriem samostatnej zárobkovej činnosti predstavuje vážnu výzvu pre moderné dôchodkové systémy, ktoré boli navrhnuté pre štandardných zamestnancov. ktoré boli navrhnuté pre štandardných zamestnancov.
Spôsoby začlenenia samostatne zárobkovo činných osôb do dôchodkových systémov s cieľom zabezpečiť, aby ich dôchodky boli primerané bez toho, aby sa zvýšila kvalita ich dôchodkov. s cieľom zabezpečiť, aby ich dôchodky boli primerané bez toho, aby sa zvýšila nerovnováha dôchodkových systémov a bez toho, aby sa zvýšili verejné sociálne výdavky. bez toho, aby sa zvýšila nerovnováha dôchodkových systémov a bez toho, aby sa zvýšili štátne sociálne výdavky, sa zatiaľ nepodarilo nájsť ani pre zahraničné dôchodkové systémy, ani pre štátne dôchodkové systémy. ani pre zahraničné dôchodkové systémy.
Napriek tomu každá krajina snaží takým či onakým spôsobom dosiahnuť rovnováhu medzi záujmami samostatne zárobkovo činných osôb, zamestnancov a finančnými možnosťami rozpočtu; medzi udržateľnosťou dôchodkového systému a dostatočnou výškou výdavkov na dôchodky. dôchodkového systému a primeranosťou dôchodkov pre všetkých účastníkov.
Účasť Účasť samostatne zárobkovo činných osôb v dôchodkových systémoch v krajinách OECD je založená na rôznych prístupoch vrátane spoločných prístupov so zamestnanými osobami. Účasť samostatne zárobkovo činných osôb v krajinách OECD je založená na rôznych prístupoch vrátane spoločných pravidiel so zamestnancami, povinnej účasti za rôznych výhodných podmienok alebo dobrovoľných príspevkov. Účasť samostatne zárobkovo činných osôb v krajinách OECD je založená na rôznych prístupoch vrátane spoločných pravidiel so zamestnancami, povinnej účasti za rôznych výhodných podmienok alebo dobrovoľných príspevkov.
