Obsah zbierky rukopisov Safveta bega Bašagića

BRATISLAVA – Bašagićovu zbierku – tento výnimočný súbor islamských pamiatok knižnej kultúry – získala Univerzitná knižnica v roku 1924 kúpou od  bosnianskeho literáta, vedca a zberateľa Dr. Safveta bega Bašagića, po ktorom dostala zbierka aj názov.

Basagićova zbierka má viacrozmerný charakter a výrazne dokumentuje nielen zberateľove široké záujmy, ale predovšetkým slovesnú kultúru Bosny, jej históriu, tureckú štátnu správu a náboženskú situáciu v 16. – 19. storočí. Celá zbierka svojim významom a unikátnosťou však ďaleko presahuje rámec Bosny, pretože obsahuje základné diela stredovekej islamskej vedeckej a krásnej literatúry. Ide napríklad o unikátny rukopis Logiky od islamského aristotelika al-Fárábího (950 n.l.), ktorý je najkompaktnejším odpisom prác tohto uznávaného mohamedánskeho filozofa na svete alebo doposiaľ najväčšiu známu zbierku štvorverší od slávneho perzského básnika Omara Chajjáma.

Zbierka dnes tvorí v Univerzitnej knižnici samostatný fond, ktorý obsahuje 598 rukopisných diel v 284 zväzkoch. Z toho je 393 arabských, 117 tureckých a 88 perzských prác. Tlačených kníh je 365 zväzkov a tie obsahujú 496 diel: 145 arabských, 338 tureckých a 8 perzských. Celá je odborne spracovaná a reštaurovaná. Väčšiu časť rukopisov spracoval už sám Bašagić. Neskôr bol jeho katalóg preskúmaný a doplnený ďalšími odborníkmi.

Fond tematicky obsahuje predovšetkým diela k náboženským vedám: korán, tradície, náboženské právo, dogmatiku, modtlitby, mystiku. Okrem filozofie sú v ňom sú v ňom zastúpené práce aj z metafyziky, logiky a psychológie. Z ostatných vedných disciplín treba spomenúť ešte astronómiu, matematiku, politiku, administratívu, zákony, dejiny, lexikografiu, gramatiku, metriku, rétoriku a poetiku. Krásna literatúra je zastúpená umeleckou poéziou a prózou, ale aj dielami ľudovej tvorivosti. Medzi rukopismi sú aj rôzne súpisy, poznámky, komentáre a glosy.


Rukopisy obsahujú pôvodné, vlastnoručne napísané diela autorov – autografy, ale aj odpisy vyhotovené profesionálnymi pisármi. Okrem bežných prác obsahuje zbierka aj veľa unikátov. Spomenúť treba aspoň niektoré – odpis kódexu zo začiatku 12. storočia, ktorý vznikol roku 1194, etické dielo Rághiba al-Isbahániho, ktoré je najstaršou kompletne zachovanou knihou vo fondoch Univerzitnej knižnice, vzácne sú básne Ahmediho (1334-1413), Kniha Alexandrova, ktorá vznikla roku 1390. Svojim umeleckým vyhotovením je unikátny rukopis encyklopedického diela Marifetnáme – Kniha vedy od Ibrahima Hakkiho. K najstarším dielam spomedzi rukopisov patrí modlitebná knižka, zbierka oslavných básní na chválu proroka Mohameda, ktorá je zdobená lístkovým zlatom. V literatúre s náboženskou témou je unikát i autograf práca Ibrahima el-Bosnaviho o liturgiách na púti v Mekke.

Knihy sú v kožených väzbách, zdobených väčšinou dekoratívnymi slepotlačovými motívmi, často sú pozlátené. Pre väzby je typické chránidlo listov – miqlab alebo mikleb.

Táto zbierka, ktorej rukopisy dokumentujú vývin islamskej civilizácie po dlhé obdobie 1300 rokov, od jej vzniku v starovekej Arábii do konca 19. storočia, má nesmierny význam pre mnohé národy sveta a hlavne po požiari Národnej knižnice v Sarajeve počas vojny v bývalej Juhoslávii, patrí k ojedinelým a mimoriadne vzácnym dokumentom islamskej kultúry.