O rope: “Má veľa rozumu, aľe ej veru, sprosťieho”
Ukrajina zastavila prepravu ropy od medzinárodnej spoločnosti Lukoil so sídlom v Ruskej federácii na Slovensko a do Maďarska.
Lukoil má 30 projektov v zahraničí. Akcie spoločnosti sa v minulosti obchodovali na Londýnskej burze cenných papierov a Frankfurtskej burze cenných papierov. Manažment má len 30 % akcií, s ostatnými akciami sa obchoduje na Moskovskej burze cenných papierov. Odberateľom ropy od Lukoilu je koncern MOL (M agyar OL aj- és Gázipari Részvénytársaság)
MOL Group je nadnárodný podnik so sídlom v Maďarsku. Pôsobí v priemysle spracujúcom ropu, zemný plyn a skvapalnený zemný plyn (LNG). Spoločnosť vlastnít dve rafinérie a tri petrochemické podniky. Okrem spracovania a obchodu s ropou, zemným plynom a LNG.
Firmá má sieť čerpacích staníc venuje aj maloobchodu. Medzi jeho dcérske spoločnosti patrí aj spoločnosť Slovnaft.
B minulosti na politickej scéne zaznela informácia, že akcionáromi sú maďarskí oligarchovia. Nie je to pravda, je to lož. Akcionármi MOL sú zahraniční inštitucionálni investor, ktorí vlastnia 30,8%, Nadácia Maecenas Universitatis Corvini 10 %, Nadácia Mathias Corvinus Collegium 10 %. Nadácia nová Európa má 10, 49 %, zamestnanci 7,95%. Zvyšok akcií vlastnia banky ING z Holandska, OTP Bank z Maďarska, ale aj drobní investori nielen z Maďarska, ale aj z mnohých krajín sveta.
To, že akcie vlastnia aj dve vysoké školy je model, ktorý pochádza zo Spojených štátov amerických. Tam majú mnohých vysoké školy nadácie, ktoré investujú do akcií podnikov, alebo dlhov, či už štátov, alebo podnikov. Harvardova univerzita v SPojených štátoch amerických sa môže pochváliť najväčším nadačným imaním na svete, ktoré v roku 2023 dosiahlo podľa jej výročnej správy 50,7 miliardy dolárov.
Preto vlastníctvo akcií MOL nadáciami vysokej školy, nie je nič nezvyčajné. S akciami a dlhopismi MOL sa obchoduje na Londýnskej burze cenných papierov, Budapeštianskej burze cenných papierov a Varšavskej burze cenných papierov.
Sídlo Varšavskej burzy na ulici Książęca 4 vo Varšave. Prameň: Adrian Grycuk.
Hlavným cieľom akciových spoločností, či už MOL, alebo Lukoil je dosahovať zisk. Obe vyplácajú dividend. Akcionár má právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení. Na ňom môže hlasovať o tom ako rozdelí zisk. Buď sa investuje do podniku, či kúpy iných podnikov, alebo sa zisk rozdelí medzi akcionárov. To znamená, že podnik vyplatí dividend tým akonárom, ktorí boli spoluvlasníkmi v deň valného zhromažednia.
Zastavenie dodávok ropy má svoje ciele. Jedným z nich je názor, že ak firmy Ruskej federácie predajú menej ropy, oslabí to jej ekonomiku a zastaví vojenský konflikt na Ukrajine.
Kto si myslí, že tento cieľ sa naplní, sa hlboko mýli. Dôkazom toho je Mark Rich, majiteľ firmy, ktorý obchádzal všetky možné sankcie na svete. Iránsku ropu predával Izraelu, Španielsku v čase diktárora Francisca Franca Bahamondeho, či na Kubu keď na nej vládol Fidel Castro.
Pred zrušením apartheidu v Juhoafrickej republike kde bola rasistická politiku takzvaného oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás. Na krajinu bolo uvalené embargo na dodávky ropy, a nielen. Firma Marck Rich & Co. predávala Juhoarfickej republike ropu zo Sovietskeho zväzu. Ropu nakladala v čiernomorskom prístave Novorossisk. V Stredozmenom mori zmenil naźor, odpojila vysielačky. Vysokí predstavitelia Sovietskeho zväzu sa tvárili, že nič nevedia. Dostali dolára a boli spokojní. Mark Rich ropu vymieňal za diamanty. Podľa jeho autobiografie Ropný kráľ zarábal na bareli najmenej 10 USD.
Všetky sankcie sa dajú obísť. Stačí na to mať chochmes, čo je ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať. Ruská federácia má dnes tankery registrované v iných krajinách, napríklad v Hong Kongu, či Saudskej Arábii. Ropa sa prečerpáva z tankera do tankera. Ruská federácia mnohé doláre utŕžené za predaj ropy uchováva na účtoch zahraničných firiem, ktoré sú registrované v daňových rajoch. Za ne si môže kúpiť tovary, na ktoré je uvalené embargo.
Ruskú ropu kupuje India a Čina. Mierne Turecko. Benzín z vyrobený z nej predáva do Spojených štátov amerických. Turecko z ruskej ropy vyrába benzín, ktorý zaplavil celý európsky trh. To však nikomu nevadí.
Ruskú federáciu nie je možné vyradiť z globálnej ekonomiky. Nikto ju nevyhodil ano z organizácie Krajin exportujúcich ropy, teda OPEC +.Takú predstau môžu mať len ľudia, ktorí nevedia ako funguje globálna ekonomika.
Z vyššie uvedeného vyplývajú dva závery.
Prvým je to, že žiadna politická strana, a nedajbože jaj že bože, ani len slovenská, nemôže zasahovať do činnosti stopercentne súkromného podniku. Nemá ani jednu jeho akciu.
Vo verejnom priestore zazneli názory, že Slovenská republika by mala zasiahnuť a primäť Slovnaft k niečomu. Je to nezmysel. Podnik bude robiť to, čo je pre neho výhodné. Objavil sa aj názor, že vláda Slovenskej republiky by mal Slovnaft od MOL odkúpiť. Milý Čitateľ ak budete Vy vlastniť súkromný ziskový podnik, predate ho? Určite nie.
Druhým záverom je to, že na stredných vysokých školách kde študovali verejne činné osoby, nezískali poznatky o trhovej ekonomike.
Za socializmu bola taká anekdota. Stoja dve babky na tržnici na nábreží rieky Hron v Banskej Bystrici. Predávajú reďkovke a mrkve. Jedna babka sa pýta druhej. A čo poviete na krajského tajomníka. Tá odpovedala, aj veru má veľa rozumu, ale sprosťjeho.
(Napísané pre Blog denníka Sme)
Archívna fotografia finančníka a miliardára obchodujúceho s ropou Marca Richa doma v Španielsku. V Spojených štátoch bol obvinený z nezákonných ropných obchodov s Iránom na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia. Marc je zakladateľom švajčiarskeho obchodného domu, z ktorého sa vyvinula spoločnosť Glencore.
