Novaya Gazeta: režisér Konstantin Bogomolov kritizuje Európu, Kirill Martynov ho jemne rozprášil
MOSKVA – Divadelný režisér a umelecký riaditeľ divadla Malaja Bronnaja, Konstantin Bogomolov zverejnil na portáli denníka Novaja gazeta manifest, v ktorom uviedol, že Európa sa nachádza v hlbokej etickej kríze. Vyzval Rusko, aby sa prestalo orientovať na európske hodnoty. Originál manifestu nájdete tu.
V manifeste Únos Európy 2.0 tvrdí, že Západ sa vyhlasuje za spoločnosť zameranú na realizáciu osobných slobôd. V skutočnosti dnes Západ bojuje proti človeku a snaží sa skrotiť jeho zložitú a ťažko ovládateľnú energiu. Funkcia súdu sa delegovala zo štátu na spoločnosť. Štát reprezentovaný policajnými a bezpečnostnými úradníkmi sa „poľudštil“ a „humanizoval“, avšak konvenčne pokroková spoločnosť prevzala úlohu nových útočných vojakov, pomocou ktorých je ten istý štát super účinný v boji proti disentu.
“Moderný západný svet mení na Novú etickú ríšu s vlastnou ideológiou – „novou etikou“. Tento nový systém je ako národný socializmus. Spoločnosti Siemens, Boss a Volkswagen sa zmenili na Google, Apple a Facebook a „nacistov“ vystriedali rovnako agresívni a rovnako smädní ľudia, ktorí sú zmesou podivných aktivistov, feministických fanatikov a ekologických psychopatov, ktorí túžia po úplnom preformátovaní sveta,” mieni divadelník.
“Tradičné totalitné režimy potláčali slobodu myslenia. Nová netradičná totalita zašla ďalej a chce ovládať emócie. Obmedzenie slobody emócii jednotlivca je v Novej etickej ríši revolučným konceptom, ” píše Konstantin Bogomolov.
Ilustrácia: Únos Európy. Obraz ruského maliara Valentína Serova. Repro: Treťjakovská galéria, Moskva
Pocity a myšlienky boli vždy súkromné. Nemusel si mať právo rozhodovať o svojich činoch, ale tvoje srdce a mozog boli voľné. Taká bola nevyslovená spoločenská zmluva európskej civilizácie, ktorá chápala človeka ako nádobu emócií a predstáv, kde je nenávisť ďalšou stránkou lásky – dokonca ťažkou a nebezpečnou, ale nevyhnutnou a dôležitou súčasťou ľudskej osobnosti.
V nacistickej spoločnosti začal človeka cvičiť ako psa, aby nenávidel ostatných. V Novej etickej ríši je človek trénovaný pre lásku a zbavený práva na slobodnú nenávisť.
“Už nemôžete povedať „Nemilujem…“, Nepáči sa mi„…“, „Bojím sa …“. Musíte korelovať svoje emócie s verejnou mienkou a sociálnymi hodnotami,” napísal divadelník.
Dnes je podľa jeho názoru potrebné vybudovať novú pravicovú ideológiu „mimo radikálnej ortodoxie, ale dôsledne brániť hodnoty komplexného sveta založeného na komplexnom človeku“.
Vzápätí na zverejnený manifest Únos Európy 2.0 reagoval vedúci oddelenia politiky denníka Novaya gazeta Kirill Martynov. Jeho reakciu s titulkom Proti manifestom nájdete tu.
Je nesprávne vystupovať proti myšlienkam tolerancie v Rusku, ktoré má skúsenosti s gulagami a nepodarilo sa mu vykonať desovietizáciu podľa vzoru nemeckej denacifikácie. Martynov upozorňuje na to, že v text Bogomolov vedome zamlčiava niektoré fakty a zavádza čitateľa.
V jednom z prvých Pelevinových textov rozdelil dôstojník sovietskej armády historický čas na predvojnový a predvojnový. My, ktorí sme celkom neopustili posttotalitný kontext a teraz sme na pokraji neototalitarizmu, by sme sa mali dobre zamerať na štúdium podstaty tohto „večného návratu“. Aj keď to nemusí byť taká humbuk téma ako odhalenie tolerancie.
“Alternatívou k „etickej ríši“ by bol prechod k súčasnej ríši. Inštitút tolerancie existuje nielen ako odpoveď na výzvy 20. storočia, ale aj preto, že svet sa neustále mení. Veľké kozmopolitné mestá ako Londýn alebo Moskva sú fúziou stoviek kultúr, kde sa napríklad denne stretávajú zástupcovia konzervatívnych náboženských spoločenstiev a emancipované ženy v uliciach,” upozorňuje novinár.
Kirill Martynov napísal, že moderný Západ, ktorý sa Bogomolovovi až tak nepáči, v roku 2020, počas pandémie, urobil a naďalej robí možno hlavnú etickú voľbu v dejinách ľudstva: šetrí maximálny počet životov bez ohľadu na ekonomické straty.
V Rusku prebehajú už stáročia diskusie o tom, či má nasledovať takzvaný Západ, alebo si hľadať vlastnú cestu. V poslednom období sa stala populárnou ideológia takzvanej suverénnej demokracie Vladimíra Surkova. V ruskom diskurze sa objavil v súvislosti s liberálnou demokraciou pojem liberálny fašizmus. Znamená to, že všetko čo je spojené s liberálnou demokraciou je fašizmus.
