NKÚ: Slovensko sa nestará o výnosy z ťažby surovín

BRATISLAVA – Legislatívna ochrana nerastného bohatstva je nedostatočná. Tvrdí to správa Najvyššieho kontrolného úradu SR.

Slovenská republika, ako jeho vlastník, sa nestará o to, aby z poplatkov za ťažbu, napríklad zlata či striebra, získala čo najviac. Súčasný model na Slovensku je výhodný najmä pre ťažobné spoločnosti, ktoré využívajú nejednoznačnosť legislatívy a tak platia štátu minimálne úhrady. Ak by sa uplatňoval český model výpočtu poplatkov, ťažobné firmy by zaplatili napríklad za ťažbu zlata až päťdesiatnásobne viac. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe výsledkov kontroly upozorňuje poslancov Národnej rady SR na potrebu zmeniť legislatívu tak, aby nerastné bohatstvo, podzemné vody a prírodné liečivé pramene boli účinne chránené nielen pre súčasné, ale hlavne budúce generácie. „Súčasný právny model zodpovedá vnímaniu hodnoty nerastného bohatstva ešte v mantineloch minulého storočia. Vzácne kovy, liečivé pramene a podzemné vody sú jedným z najcennejších bohatstiev celej slovenskej spoločnosti. Práve preto národná autorita pre externú kontrolu nabáda parlament k zmene legislatívy. Súčasný stav vyhovuje len veľmi úzkej skupine vyvolených a tomu musíme zabrániť“, konštatuje na základe záverov kontroly podpredseda úradu Ľubomír Andrassy.

 

Slovenská ústava zaväzuje štát k aktívnej ochrane a zveľaďovaniu nerastného bohatstva, podzemných vôd a prírodných liečivých zdrojov. Základný zákon spoločnosti ukladá štátu povinnosti, ktoré majú smerovať k šetrnému a efektívnemu využívaniu bohatstva v prospech nielen súčasných, ale aj budúcich generácií. Na ochranu a efektívne využívanie nerastného bohatstva bola zameraná aj minuloročná kontrolná akcia, v rámci ktorej úrad preveril podnety od občanov, ktoré poukazujú na zneužívanie dier v platnej legislatíve. Kontrolóri potvrdili dôvodnosť podnetov. Len v prípade jednej ťažobnej spoločnosti by mohol byť verejný rozpočet bohatší o niekoľko desiatok tisíc eur. Firma totiž deklarovala výlučne ťažbu polymetalických kovov bez výhodnej produkcie zlata a striebra (tabuľka 1 a graf 1). Na uvedený problém bol v minulosti upozornený aj obvodný banský úrad, ktorý však svojou kontrolou, na rozdiel od národných kontrolórov, porušenie pravidiel neidentifikoval.

Na základe výsledkov auditu národná kontrolná autorita konštatuje, že súčasná legislatívna ochrana nerastného bohatstva nevytvára podmienky, vďaka ktorým by štát mohol aktívne chrániť svoje národné bohatstvo, aby celá spoločnosť mala adekvátny prospech z ťažobnej činnosti. Kontrola tiež odhalila, že príslušné štátne inštitúcie nemajú zadefinovanú jednoznačnú povinnosť finančne oceňovať vyhradené ložiská nerastného bohatstva na základe reálnych trhových cien. „Je zvláštne, že až národní kontrolóri odhalili významné riziká pri ochrane nerastného bohatstva. Vážnym nedostatkom je fakt, že banský zákon nedefinuje jasné pravidlá pre výpočet úhrad za ťažobnú činnosť domácej a zahraničnej spoločnosti a v súčasnosti platné úhrady vychádzajú z dvadsať rokov starých prepočtov“, približuje Ľ. Andrassy. Podpredseda úradu ďalej dodáva, že zodpovedné ministerstvo, rezort hospodárstva, má síce prehľad o zásobách nerastného bohatstva, ale keďže zásoby nie sú finančne ocenené, tak z pohľadu štátnych hmotných aktív ide o „bezcenný majetok“.

Ceny vyťaženého zlata v koncentráte, úhrady štátu a daň z príjmov  v eur

	2015	2016	2017	2018	2019
Cena zlata v koncentráte	20 253 697	15 645 091	15 003 982	17 283 110	11 610 464
Cena striebra v koncentráte	241 081	177 443	185 970	156 533	133 581
Úhrada za vydobyté nerasty,* uhradená ťažobnou spoločnosťou	9 250	7 767	8 210	8 409	9 116
Úhrada za dobývací priestor, uhradená ťažobnou spoločnosťou	3 983	3 983	3 983	3 983	14 605
Daň z príjmov ťažobnej spoločnosti	2 683 345	1 819 574	1 475 659	1 777 127	1 170 415
Zisk ťažobnej spoločnosti. po zdanení	9 510 855	6 448 050	5 536 395	6 665 381	4 383 590

Zdroj: Ročné správy o činnosti HBÚ a OBÚ, účtovné závierky ťažobnej spoločnosti, spracovanie NKÚ SR

Rezervy z hľadiska ochrany a využívania nerastného bohatstva boli kontrolórmi identifikované aj pri možnosti bezodplatného prevodu práv dobývania či ťažby nerastných surovín na tretie strany. Legislatívna diera umožňuje prevod priestoru na spoločnosť bez výberového konania. Vzácny majetok štátu sa tak dostáva mimo akéhokoľvek dosahu na zabezpečenie ochrany štátnych záujmov i samotného verejného bohatstva. Princípy otvoreného a transparentného rozhodovania o majetku štátu absentujú aj pri organizovaní výberových konaní, pretože víťazom súťaže o prevod ťažobného priestoru sa môže stať firma, ktorá nemala žiadnu konkurenciu a súťaží sama so sebou.

Slovensko si stále neplní záväzok voči Organizácii spojených národov. Do konca roku 2020 totiž nebol do našej národnej legislatívy implementovaný jednotný systém medzinárodnej klasifikácie zásob a zdrojov nerastných surovín podľa metodiky tejto medzinárodnej organizácie. Na rozdiel od okolitých krajín, slovenská legislatíva neupravuje ani možnosť zvyšovania výšky sadzieb úhrad za vydobyté nerasty, napr. na základe vývoja trhových cien. Ako príklad dobrej praxe môže slúžiť susedná Česká republika, kde je úhrada za dobývacie priestory na úrovni 37 eur na hektár ročne, čo je viac ako päťnásobok slovenskej ceny (SR – 7 eur na hektár za rok). Český výpočet úhrad zohľadňuje okrem vývoja trhovej ceny nerastnej suroviny i celkové množstvo čistého kovu v koncovej ťažbe. Pri uplatnení českého modelu výpočtu by získal štát viac a finančne by si polepšila aj miestna samospráva, ak by sa priebežne upravoval poplatok za dobývací priestor. „Slovenské pravidlá výpočtu úhrad za dobývací priestor či vyťažený nerast sú jednoznačne na strane ťažobnej spoločnosti, benefity a finančné zisky smerujú na súkromné účty a verejný záujem, finančné benefity pre širšiu spoločnosť sú z obchodu s nerastným bohatstvom zanedbateľné“, uzatvára podpredseda Ľ. Andrassy. Ako zlá prax môže slúžiť firma, ktorá v roku 2019 zaplatila za ťažbu priemyselných nerastov necelých 10 tisíc eur, pričom podľa českého modelu by zaplatila viac ako pol milióna eur.