Nenávistné prejavy o Rómoch sú o peniazoch

Minulý týždeň súd prvý raz rozhodol, že politik nemôže používať vo verejnom priestore jazyk nenávisti. Súd mu dal pokutu a vylúčil ho z parlamentu. Mnohí ľudia sa snažia vykladať toto rozhodnutie. Nie sú sudcami, a ani autormi princípov, ktoré definovali jazyk nenávisti v medzinárodných normách.  Nie sú, ale používajú princíp chrobáka Truhlíka. V rozprávke Ferdo Mravenec hovoril takú riekanku: “Som kúzelník a iluzionista. Som Chrobák Truhlík. Všade som bol, všetko viem…!

Slovenská republika prijala mnohé medzinaŕodné deklarácie, ktoré sú súčasťou medzinárodného práve. Súd rozhodol na základe zákonov, ktoré sú v súlade s medzinárodnými normami.

O to zvláśtnejšie je to, že rozhodutie súd sa pokúšajú vysvetľovať predstavitelia zákonodarnej, ale aj výkonnej moci. Súdna moc je od nich oddelená.

Osobne vidím každý deň, že ľudia sa snažia vykladať rozhodnutia súdov hala – bala, akú mala takú dala. Dokonca vykladajú niektoré javy a činy bez ohľadu na to, že súd ešte i ničom nerozhodol. Začala sa vytvárať skupina zastupujúca princípy inkvizičného práva. Jednou vetou označiť, odsúdiť a popraviť.

A teraz k podstate. Politik dostal pokutu kvôli výrokom o Rómoch. A teraz moje výroky o jednom Rómovi.

Začiatkom osemdesiatych rokov som pracoval v národnom podniku Tlačiarne Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Predtým som upratoval v sobotu haly národného podniku Harmanecké papierne Harmanec, ale aj robil pomocného robotníka v národnom podniku Fatra Banská Bystrica.

Vráťme sa k tlačiarňam. Pracoval som v sklade papiera. Odvtedy viem, že k rotačnému tlačiarenskému stroju sa gúľajú kotúče papiera. Tie sa nasadzujú do stroja. Z neho vychádzajú noviny.

V sklade pracoval jeden Róm. Jeho meno nie je dôležité. Nebol to jeho hlavný pracovný pomer. Pracoval ako profesionálny požiarnik. Mal služby niekedy 12, hodín, či inokedy 24 hodín. Vo voľné hodiny pracoval v tlačiarni. Okrem tlačiarne chodil aj na brigády do národného podniku Smrečina Banská Bystrica. Príčina bola jednoduchá. Jeho deti študovali právo a medicínu. Potreboval pre nich peniaze.  Raz v sklade mi povedal: “Nehovor mi Cigán. Ja som občan Slovenskej republiky.”

Preto som nikdy nerobil závery na základe toho, čo, kto a kedy povie. Názory na mnohé národy a rasy sveta mám vlastné. Na vysokej škole som študoval s mnohými z nich. Študoval som aj so Slovákmi. A preto viem, čoho všetkého sú schopní.

Závery si robím na základe toho, čo som videl, alebo prežil sám osobne, alebo na základe toho, čo som schopný si overiť. Dnes ľudia nielen opakujú virtuálne existujúce svety, ale dokonca začinajú opakovať a až “papagájovať” slová politikov. Zdá sa mi, že stratili svoje vlastné mysle, svoje vlastné slová.  A začali žiť životy iných… V spoločnosti to znamená, že je ľahké nimi manipulovať.

Nenávisté reči sa tak stávajú nástrojom získavania hlasov. Ľudia ich opakujú a volia svoje vzory. Nezamýšľajú sa nad tým, aký je rozdiel medzi virtuálnymi “drístami” a reálnymi možnosťami riešenia spoločenských problémov. Volia ich.  Rozhodujú o tom, či dostanú ich peniaze. Peniaze, ktoré politické strany dostávajú z rozpočtu, sú peniazmi, ktoré obyvatelia a podniky, zaplatili do verejných rozpočtov.

Preto sú márne pokusy, aby ma niekto presvedčil, aby som opakoval to, ako niekto vykládá to, čo niekto už raz vykladal.  V tlačiarni v Banskej Bystrici som najradšej vykladal vagóny s papierom. Bola za to prémia.

Spoločenské javy si vykládám na základe mne dostupných a overiteľných faktov, ale nie na základe “drístov”.

Fotografia: Tibor Huszár. Cigáni.