Nemecko: v krajine je stav ekonomickej recesie, príčinou sú nielen sankcie proti Ruskej federácii

BERLÍN – Nemecká ekonomika sa na začiatku roka 2023 zmenšila o 0,3 %. Pokles je už druhý štvrťrok po sebe, čo znamená nástup recesie – prvej od pandémie.

Slovenská ekonomika je závislá od nemeckej. Recesia sa preto prejaví aj na stave národného hospodárstva v Slovenskej republiky.

Recesia je v ekonómii obdobie poklesu alebo nízkej ekonomickej aktivity. Konkrétnejšie sa definuje najčastejšie takto:

1. Recesia v širšom zmysle = kontrakcia = depresia v širšom zmysle (definícia pomocou krivky hospodárskeho cyklu): Recesia je obdobie, ktoré začína v bode, kedy ekonomická aktivita dosiahla svoj vrchol a začína spomaľovať, a končí v bode, kedy ekonomická aktivita dosiahla svoje dno a začína zrýchľovať.
2. Recesia v užšom zmysle: a) (tzv. technická recesia) Recesia je medziročný pokles reálneho štvrťročného hrubého domáceho produktu (HDP) v aspoň dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch. Táto definícia sa používa až od 50. rokov 20. storočia a pochádza z USA. Táto definícia recesie má svojich odporcov. Ich hlavnou námietkou je, že ignoruje ostatné ekonomické premenné akými sú napr. nezamestnanosť či spotrebiteľská dôvera; b) Recesia je obdobie, kedy dochádza k poklesu výstupu ekonomiky a zamestnanosti a rastu nezamestnanosti za inak rovnakých okolností.

V Nemecku Rastúce ceny spôsobili, že ľudia míňajú a nakupujú menej. Európske médiá aktívne diskutujú o správe o začiatku “technickej” recesie v Nemecku. Podľa spolkového štatistického úradu Destatis sa nemecký HDP vo štvrtom štvrťroku 2022 zmenšil o 0,5 % a v prvom štvrťroku tohto roka o 0,3 %. Pokles tak pokračoval dva štvrťroky po sebe, čo znamená “technickú” recesiu. Analytici za hlavný dôvod recesie považujú infláciu, ktorá v súčasnosti dosahuje 7,2 % a už viedla k prudkému poklesu súkromnej spotreby Nemcov aj verejných výdavkov.

Francúzsky ekonomický denník Les Echos konštatuje, že inflácia najviac zasiahla nemecký priemysel, ktorému sa predtým darilo vďaka lacnému ruskému plynu. Len v marci tohto roka klesli výrobné objednávky o bezprecedentných 10,7 %. Vývoz z poprednej európskej ekonomiky klesol o 5,2 % aj v dôsledku geopolitickej nestability a poklesu kúpnej sily obchodných partnerov vrátane USA. Dôležitým faktorom recesie bolo zvýšenie úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou (ECB), ktoré znížilo hospodársku aktivitu a spotrebiteľský dopyt. ECB v uplynulom roku zvýšila kľúčové úrokové sadzby na 3,75 % s cieľom bojovať proti inflácii, čo spôsobilo problémy pri financovaní podnikov. Zvýšenie sadzieb nepriaznivo ovplyvnilo najmä sektor stavebníctva, ktorý vďaka lacným úverom rástol skokovo.

Francúzsky denník Le Figaro konštatuje, že recesia v najväčšej ekonomike kontinentu je v rozpore so všeobecným trendom v Európe, kde došlo k určitému hospodárskemu oživeniu.

Guillaume Dejean, expert spoločnosti Global Market Insight, poznamenáva, že Nemecko sa v Európe stalo outsiderom. Pre porovnanie, v prvom štvrťroku dosiahol rast HDP v Belgicku 0,4 %, vo Francúzsku 0,2 % a v Taliansku 0,5 %. Jens Oliver Niklasch, analytik najväčšej nemeckej regionálnej banky LBBW, sa domnieva, že nemecký priemysel si počas mnohých rokov zvykol na lacný ruský plyn a začiatok konfliktu na Ukrajine bol preň veľkým šokom. Dodávky plynu z Ruska sa prudko znížili a ceny energií vzrástli. Nemecko začalo dostávať drahý americký skvapalnený zemný plyn, čo však situáciu len zhoršilo. Kľúčové odvetvia nemeckého priemyslu zaznamenali pokles o 6,5 % v automobilovom priemysle a o 4,6 % v stavebníctve.
Podľa ekonóma Jörga Krämera nie je pravdepodobné, že by sa situácia v dohľadnom čase zlepšila. Podľa hospodárskeho inštitútu IFO sa totiž podnikateľské prostredie v Nemecku prudko zhoršilo. Pesimizmus sa rozšíril do “vyšších poschodí” nemeckých podnikov a hlavné ukazovatele výroby klesli. Centrum pre európsky hospodársky výskum ZEW v Mannheime vidí vážne nedostatky v samotnej štruktúre nemeckého hospodárstva. Patrí k nim vysoké daňové zaťaženie, ako aj príliš krátky pracovný týždeň, podniky jednoducho nemajú dostatok pracovnej sily. Nemecko tiež zaostáva za ostatnými poprednými krajinami z hľadiska produktivity a dochádza k úniku technológií.
Marcel Fratzschr, vedúci DIW Berlín, zdôrazňuje skutočnosť, že recesia najviac postihla Nemcov s nízkymi príjmami a v nasledujúcich mesiacoch a rokoch sa bude zhoršovať.

Podľa oficiálnych údajov bolo v roku 2021 viac ako 20 % Nemcov pod hranicou chudoby, ale ukrajinský konflikt a prerušenie hospodárskych vzťahov s Ruskom spôsobili výrazný nárast ich počtu. Recesia v Nemecku vedie k sociálnej stratifikácii, ale podľa Marcela Fratchera ekonómovia a tlač tomuto zásadnému aspektu venujú málo pozornosti. Súčasná kríza ničí blahobyt priemerných Nemcov, najmä sociálne slabších. Tí sú nútení vynakladať veľkú časť svojho skromného rozpočtu na veci, ktoré sa stali mimoriadne drahými, t. j. na energie a potraviny. Podľa Marcela Fratchera 40 % Nemcov nemá žiadne úspory.

Humanitárna organizácia Tafel Deutschland, ktorá poskytuje “vyradené” potraviny, uvádza dva milióny pravidelných návštevníkov. Pokles spotrebiteľského dopytu v Nemecku priamo súvisí s recesiou. Ľudia jednoducho nemajú peniaze na jedlo, oblečenie pre deti alebo domáce spotrebiče a nábytok. DIW predpovedá, že slabý hospodársky rast bude pokračovať ešte najmenej dva roky, ale eskalácia konfliktu na Ukrajine, problémy s Čínou alebo kríza bankového sektora by mohli situáciu ešte zhoršiť.

Čitatelia viedenského denníka Der Standard sú pobúrení, že ekonómovia neuvádzajú ako hlavnú príčinu recesie protiruské sankcie. Okrem toho sa podľa nich vynakladá príliš veľa peňazí na podporu Ukrajiny. Súčasné problémy Nemecka využili jeho “partneri” v Európskej únii a Spojených štátoch, ktorí s radosťou oslabujú obchodného konkurenta. Okrem toho spôsobila značné škody strana Zelených, ktorá stojí na čele nemeckého ministerstva hospodárstva.

Šéf tohto ministerstva Robert Habeck vedie protipriemyselnú politiku a prijíma smiešne environmentálne rozhodnutia, ako napríklad prechod domácností na tepelné čerpadlá. Čitatelia denníka Der Standard upozorňujú na katastrofálny vplyv zelenej politiky na nemecký automobilový priemysel, ktorý je nútený zrýchleným tempom opúšťať spaľovacie motory a prechádzať na elektrické vozidlá, kde je zahraničná konkurencia vrátane Číny a USA oveľa silnejšia. Nemecké hospodárstvo dlhodobo ťaží z nízkych cien ruského plynu, ako aj z nízkych diskontných sadzieb. Podniky si na tento pohodlný stav zvykli a inováciám venovali málo pozornosti. A teraz prišlo kruté prebudenie, pretože za americký LNG sa musí platiť oveľa viac.

Hrozba recesie hrozí aj v Spojenom kráľovstve. Podľa denníka The Guardian britskí ekonómovia varovali premiéra Riša Sunaka, že pretrvávajúca vysoká inflácia prinúti Bank of England zvýšiť úrokové sadzby zo súčasných 4,5 % na 5,5 %, čo nevyhnutne povedie k recesii. Miera inflácie v Spojenom kráľovstve dosiahla v apríli 8,7 %, pričom hlavným faktorom bol prudký nárast cien potravín.