Narcis, psychopatia centrálneho mozgu ľudstva
To je záver, ku ktorému nedávno prišli výskumníci. Ľudia s vysokou mierou narcizmu a sebaúcty boli vnímaní ako osoby s vyšším sebavedomím ako ľudia, ktorí sa hodnotili ako vysoko, ale menej sami seba milovali. Výskumníci analyzovali dotazníky a údaje z romantických zoznamovacích inzerátov a dospeli k záveru, že heterosexuálne ženy prejavili väčší záujem o mužov, ktorí boli viac narcistickí, posudzovali ich fotografie v aplikácii Tinder , ale tento výsledok bol v skutočnosti spôsobený väčším vnímaním sebavedomia, a nie narcizmus. Tieto výsledky naznačujú, že vnímanie narcizmu bolo potlačené pozitívnym vplyvom vnímania sebaúcty potencionálneho partnera, ktorý sa ženám páčil.
Ale najzaujímavejšia vec: vnímanie samotného narcizmu bolo spojené s menšou sympatiou voči. V skutočnosti sa vzor väčšieho súcitu s narcistami drasticky zmenil, keď bol účastník výskumu informovaný o tom, že predmetom pozornosti je vysoká miera narcizmu. V takýchto prípadoch ľudia uprednostnili výber partnerov, ktorí dostali vysokú úroveň sebaúcty, ale s nízkym obsahom narcizmu.
Narcis a sebavedomie
Výsledky štúdie ukazujú, že ľudia s vysokým počtom narcizmu vytvárajú prvý pozitívny dojem, pretože sú vnímaní ako osoby, ktoré majú vysokú sebavedomie, čo si ich nevšimne ich narcisizmus (dokonca aj v dotazníkoch na datovaniach). Avšak ľudia nie sú priťahovaní samotným narcizmom a vzorec väčšej súcitnosti je obrátený, ak je osoba konkrétne informovaná o tom, že títo ľudia majú vysokú mieru narcismu. Ale prečo toľko ľudí omylom vníma narcizmus ako sebaúctu? Výskumníci navrhujú možnosti.
Jedným z nich je, že ľudia slepo veria, že narcisy majú mimoriadne vysoké sebavedomie, a preto vnímanie narcizmu môže viesť k záveru, že ľudia majú vyššie sebavedomie. Takáto možnosť sa však zdá byť nepravdepodobná, pretože vnímanie narcizmu negatívne ovplyvňuje prejavy súcitu s človekom.
Pravdepodobnejšie vysvetlenie je, že narcisy šikovne riadia signály spojené so sebavedomím. Sebadôvera je spoločensky hodnotná vlastnosť a autori ďalších štúdií tiež dospeli k záveru, že ľudia sú pozitívne liečení, ak sú vnímaní ako osoby s vyššou úrovňou sebaúcty. Je pravdepodobné, že ľudia s vysokým stupňom narcizmu si dobre uvedomujú túto skutočnosť a strategicky sa správajú ako nositelia vysokej sebaúcty.
Existuje aj pravdepodobnosť interakcie medzi osobou vnímajúcou narcisa samotným narcisom. Pre tango potrebujeme dvoch. Vzhľadom k tomu, že vysoká miera narcizmu je v skutočnosti viac populárna, vrátane sociálnych sietí, než tých, ktoré majú nízku mieru narcizmu, ľudia sa môžu oprieť o kontakty s nimi, aby zlepšili svoj status prostredníctvom takéhoto známeho. Nakoniec, narcistickými potrebami je úplne ľudská vlastnosť a narcisy veľmi dobre vedia, ako prilákať zraniteľných ľudí, ktorí majú predovšetkým nedostatok sebavedomia.
Niektorí môžu vnímať narcisov pozitívnejšie nie preto, že sú zraniteľní, ale kvôli svojej mimoriadne silnej túžbe po statuse a moci, takže môžu veriť, že narcisy môžu im pomôcť dosiahnuť svoje ciele. V budúcich štúdiách by bolo zaujímavé analyzovať úroveň narcizmu medzi tými, ktorí kontaktujú a vnímajú narcisov.
Narcisy môžu byť na prvý pohľad pomerne očarujúce, ale ich atraktívnosť zmizne, keď ľudia začnú vidieť menej príjemné vlastnosti, ako aj povrchnú povahu ich vzťahu.
V skutočnosti narcisy žijú v “rozvíjajúcej sa zóne” (emergin zone), v situáciách, ktoré sa týkajú cudzincov, v počiatočných štádiách vzťahov a v rámci krátkodobých vzťahov. V takejto zóne sú narcisy pravdepodobnejšie vnímané pozitívne, pretože sú motivované a chcú urobiť dobrý prvý dojem.
Súčasne narcisy majú tendenciu zlyhať a “vyhorieť ” v “dlhodobej zóne”, v situáciách, ktoré zahŕňajú známych ľudí, dlhodobé vzťahy a dlhodobé dôsledky. Pri rozvíjaní vzťahov začínajú preukazovať také kvality, ktoré sa hodnotia negatívne, vrátane arogancie a agresie. Narcisy sa cynicky vrátia do “rozvíjajúcej sa zóny”, pretože potrebujú pozitívnu sociálnu reakciu a emocionálnu podporu, ktorú dostávajú v “rozvíjajúcej sa zóne”. V dôsledku toho milujú byť populárni, vytvárajú si nových priateľov, dostávajú sociálny status, ale často majú veľmi vážne problémy pri udržiavaní zmysluplných a blízkych vzťahov.
Inzeráty a politika
V tomto prípade sú zjavné dôsledky pre zoznamovanie cez inzeráty sa a politiku. V oblasti zoznamovania sa, najcennejší partneri sa často nesnažia sústrediť sa na kričiaci výstroj a nepoškvrnený úsmev. V skutočnosti je všetko presne naopak – ľudia so zdravým sebavedomím, spravidla necíti potrebu dať do druhu svojich najlepších kvalít dopredu času, pretože verí, že k nim dochádza v priebehu času (majú stabilný pocit dôležitosti). Možno by sme mali všetci dať ľuďom viac šancí na zoznamovanie sa a vzťahy, a nesprávne je pokúsiť sa vnímať zdržanlivosť, alebo pokojnú dôveru ako nedostatok sebavedomia.
Čo sa týka vplyvu na politiku, mali by sme venovať pozornosť štúdii “Má vysoká sebaúcta otvoriť cestu do Bieleho domu? Implicitná teória sebaúcty a túžba hlasovať za prezidentských kandidátov. (Is high self-esteem a path to the White House? The implicit theory of self-esteem and the willingness to vote for presidential candidates).. Vzhľadom na to, že veľa ľudí v rozhodovaní, či voliť pod vplyvom sebavedomia kandidátov, je potrebné presne rozlišovať medzi narcizmom a sebaúctou – najmä vzhľadom na to, že súčasný prezident Spojených štátov dáva toľko nádej a inšpiráciu narcissistically zmýšľajúci hviezdy show programy, že aj oni raz sa môže stať prezidentom.
Nakoniec, zdá sa, existuje niekoľko dôležitých dôsledkov pre tých, ktorí majú vysoký stupeň narcizmu. Ľudia s vysokou mierou narcizmu vytvárajú pre seba aj pre iných veľa problémov. Namiesto toho, aby ste vynakladali toľko úsilia na strategickú manipuláciu vnímania ostatných ľudí, bolo by lepšie tráviť čas kultiváciou skutočného pocitu sebaúcty a naozaj zvládnuť také kvality, ktoré by spôsobili pocit zaslúženej pýchy.
1. Preceňuje vlastnú dôležitosť, schopnosti a úspechy a vyžaduje, aby tak hodnotili aj ostatných;
3. Je presvedčený o vlastnej výnimočnosti a jedinečnosti, takže len výnimoční ľudia ho môžu pochopiť a len s takými sa môže stýkať;
4. Vyžaduje neprimeraný obdiv ostatných;
5. Nárokuje si výnimočné zaobchádzanie, alebo automatické plnenie svojich prianí a predstáv;
6.Využíva druhých len k dosahovaniu vlastných cieľov;
7. Nie je schopný rozoznať potreby a city druhých;
8. Často závidia a býva presvedčený, že druhí závidia jemu;
9. Chová sa arogantne a prezieravo.
Všeobecné poznatky
Narcizmus je veľmi často spojený s duševnými poruchami. Ľudia trpiaci narcizmom, alebo ľudia s narcistickými sklonmi majú všeobecne sklon k ďalším duševným poruchám, vrátane napríklad porúch príjmu potravy, depresie alebo iných osobnostných porúch. Problémom je, že jedinci s týmito poruchami si zvláštnosť svojho správania často neuvedomujú, vnímajú ich ako “sebe vlastné” zvnútornenie predstavy o sebe, ale alebo o druhých, ktoré však nezodpovedajú ich skutočnému vrodenému vnútornému ja (alebo naozajstnému ja druhých osôb). Ľudia s narcistický poruchou sa správajú veľmi zvláštne a sami balansujú medzi dvojitým správaním (toto balansovanie sa označuje aj ako “narcistická nerovnováha”). Niektorí sa správajú ako perfektný, najlepšie a neprekonateľní. Majú veľké sebavedomie. Niektorí sa zase správajú veľmi neisto, cíti sa, akoby boli k ničomu a ako úplné nuly. Odtiaľ vyplýva tiež rozdelenie narcistických porúch na dva polárne typy. Jedinci trpiaci touto poruchou sú väčšinou nešťastní a nespokojní ľudia, ktorí poriadne nedokážu vnímať ani sami seba. Odtiaľ vyplýva, že sa ťažko porovnávajú s druhými – buď sa vidí “nad niekým” (som lepší ako on) alebo “pod niekým” a teda som horší ako on. Odtiaľ odvodzujú ďalšie predstavy o druhých ako “buď je niekto so mnou, alebo proti mne “. Pre narcisa neexistuje nič medzi tým, majú problém s videním seba i druhého ako rovnocenných partnerov. Majú sklony idealizovať, alebo naopak devalvovať a ponižovať druhých ľudí okolo seba a v okolí. Tým, koho vnímajú ako lepšieho, niekoho nad sebou alebo proti sebe, sa cítia byť neustále ohrození. Tým, koho vnímajú ako horšieho, niekoho pod sebou, alebo ho v porovnaní so sebou vnímajú ako podradnú nulu, ktorá nikdy nemôže dosiahnuť ich vlastnú veľkoleposť. Táto nula im preto musí vždy vo všetkom podriadiť, inak bude narcisom bez milosti odvrhnutý, zničený, vyhnaný a podobne ako bezvýznamný červ.
Pretože poriadne nepoznajú ani seba, ani takých iných, akí v jadre naozaj sú, často sú v bludnom kruhu. Krúžia len okolo seba a do svojich plánov väčšinou nezahŕňajú žiadne ďalšie osoby, a keď, tak spravidla len krátkodobo, a to do tej doby, než si vyjasní , či je ich druhý hoden, alebo nie (u prehnane sebavedomého polárneho typu), prípadne (u nesebevědomého polárneho typu), či sú oni hodní druhého, ktorého si spočiatku idealizujú, alebo nie. Ak vstupujú vo vzájomnej vzťahy, väčšinou sa práve dva protikladné polárne typy narcistický osobnosti až magneticky priťahujú (každý hľadá u druhého ako “doplnenie seba” práve to, čo sám pri sebe postráda) a môže sa stať, že spolu vo vzťahu napriek všetkým predpokladom vydrží i dlhodobo, avšak ani jeden z nich v ňom v skutočnosti nie je naozaj šťastný a spokojný (títo dvaja žijú skôr vedľa seba ako dvaja cudzinci než spolu ako dôverne známi rovnocenní partneri). Sebavedomý typ neustále znemožňuje nesebevědomému typu sa plne oslobodiť a rozvinúť pri sebe málo alebo úplne nerozvinuté (prípadne potlačené) časti svojho pravého ja, zatiaľ čo nesebevědomý typ si vplyvom vzťahu s príliš sebavedomým typom, ktorý ho neustále ponižuje, myslí, že nie je schopný sa bez pomoci sebavedomého typu (ktorý naopak od nesebevědomého vyžaduje neustály obdiv) o seba postarať. Tým sa obaja vzájomne neustále udržiavajú v šachu a bráni druhému sa osamostatniť a rozvinúť svoje pravé ja zo strachu, že budú opustení a sami (bez pomoci druhého) neprežijú. Pozícia, kto je vo vzťahu ten sebavedomejší, sa môžu rôzne meniť a striedať podľa situácie. Neplatí, že čo narcista, to jeden polárny typ, skôr je potrebné vnímať každého narcista tak, že v rámci jeho osobnosti spolu existujú ba polárne typy a podľa vzniknutej situácie jeden z nich zrovna preváži nad druhým. Napríklad niekto je v zamestnaní “veľký šéf” , zatiaľ čo doma je “pod papučou”).
V poslednej dobe sa veľmi špekuluje o tom, či môže byť narcizmus braný ako životný štýl. Životný štýl a psychická porucha sa navzájom nevylučujú. Ale ľudia, ktorí sú proste len egocentrický, povyšujú sa nad ostatnými a správajú sa arogantne, dokážu odhadnúť akúsi hranicu. Ak by ju prekročili, budú tým trpieť oni sami, ale hlavne ľudia v ich okolí. Ľudia, ktorí majú diagnostikovanú narcistickú poruchu, si svoje správanie neuvedomujú, takúto hranicu nevidia a nie sú ju schopní ani nájsť. .