Narcis, psychopatia centrálneho mozgu ľudstva

2. januára 20192. januára 2019 Finančné Noviny

Prečo si ľudia vytvárajú taký pozitívny prvý dojem narcisov a aké problémy majú po tom, ako majú dosť krátky kontakt s tými, ktorí sú vystavení narcizmu. Ľudia s vysokým stupňom narcizmu vytvárajú pre seba aj pre iných veľa problémov.

Narcizmus alebo sebaláska i samoľúbosť je patologický stav charakterizovaný nadmerným záujmom o vlastnú osobu; nazvaný podľa Narcisa. V psychoanalýze stav, v ktorom sa Ja stalo vlastným sexuálnym objektom; u Ericha Fromma obranný mechanizmus proti strate sebaúcty; v súčasnej psychiatrii druh psychopatie u človeka, ktorý vníma len seba a svoje záujmy.

Narcis alebo Narkissos, meno Narkissos je v gréckom jazyku, v latinskom jazyku Narcisus, je v gréckej mytológii obyčajný chlapec, no veľmi krásny. Až tak, že sa doňho zamilovala nymfa Echo. No on jej láskou pohrdol a odmietol ju. Za to ho bohovia potrestali tým, že sa zamiloval do vlastného odrazu na hladine rieky. Odvtedy je narcis synonymom človeka, ktorý je zahľadený do seba a okrem seba samého nemá nikoho iného rád. Fenomén narczmu je rozšírený medzi politikmi, pedagógmi vysokých škôl, vedcami, a najmä medzi novinármi. Tí sa považujú za centrálny mozog ľudstva. ešte žiadna vedecká disciplína nedokázala spojitosť medzi intelektom a stupňom narcizmu a mierou samoľúbosti. Jednoduchý ľud tomu hovorí, že čím väčší hlupák, tým väčší “Narcis.”

Veda rozlišuje niekoľko druhov narcizmu.

Prvým typom je to, keď normálny narcistický človek sa prejavuje úspešne, kompetetívne, sebaisto. Druhým je bezcharakterný narcizmus, keď sa človek prejavuje klamlivo, využívavo, bez škrupúľ, často úspešný neraz dostavájúci sa do konfliktu so zákonom. Tretím typom je amorózny narciszmus, ktorý sa prejavuje zvodne a exibicionistický, bez záujmu o hlbšie vzťahy. Štvrtou podobou úchylky je kompenzantoristický narcizmus, ktorý sa prejavuje grandióznym vystupovaním, ale v podstate ide o pochybnosti, pocity menejcennosti a hanby pred inými. Piatym typom je Elitárny narcizmus, ktorý vyniká zvýšenou sebadôverou, vystatovačný, zameraný sa len na seba, baží po sociálnom úspechu a obdive. Posledným šiestym typom je fanatický narcizmus – s paranoidnými prvkami, ktorý svoje pocity menejcennosti kompenzuje s ilúziami omnipotentnosti.

Kanadskí vedci Miranda Giacominová a Christian Jordan veria, že existuje niečo viac ako to, čo vidí narcistický pohľad. S cieľom objasniť príťažlivosť narcizmu skúmali otázku, či narcisy robia dobrý prvý dojem práve preto, že ľudia môžu zamieňať narcizmus s vysokým sebavedomím? Hoci mnohí ľudia majú tendenciu myslieť si, že ľudia s narcisom majú veľmi vysoký názor na seba, vzťahy medzi narcizmom a vysokým sebavedomím sú v skutočnosti pomerne malé, pretože majú úplne odlišné spôsoby formovania a výsledkov.

Ľudia so zdravým pocitom sebaúcty sa domnievajú, že majú určité silné stránky, že sú kompetentní, že hľadajú úzky a zmysluplný kontakt s inými ľuďmi, ale nemusia sa nevyhnutne považovať za lepšie ako ostatní. Naproti tomu narcisy sa považujú za nadradenú voči ostatným, ale nemusia nevyhnutne uveriť, že majú určité cnosti. V skutočnosti narcisom často chýbajú vnútorný, stabilný pocit sebavedomia, a preto ich zmysel pre sebaúctu často závisí takmer výlučne na hodnotení iných ľudí. Mohlo by to byť, že ľudia nie sú schopní presne rozlíšiť medzi týmito dvoma druhmi správania?

To je záver, ku ktorému nedávno prišli výskumníci. Ľudia s vysokou mierou narcizmu a sebaúcty boli vnímaní ako osoby s vyšším sebavedomím ako ľudia, ktorí sa hodnotili ako vysoko, ale menej sami seba milovali. Výskumníci analyzovali dotazníky a údaje z romantických zoznamovacích inzerátov a dospeli k záveru, že heterosexuálne ženy prejavili väčší záujem o mužov, ktorí boli viac narcistickí, posudzovali ich fotografie v aplikácii Tinder , ale tento výsledok bol v skutočnosti spôsobený väčším vnímaním sebavedomia, a nie narcizmus. Tieto výsledky naznačujú, že vnímanie narcizmu bolo potlačené pozitívnym vplyvom vnímania sebaúcty potencionálneho partnera, ktorý sa ženám páčil.

Ale najzaujímavejšia vec: vnímanie samotného narcizmu bolo spojené s menšou sympatiou voči. V skutočnosti sa vzor väčšieho súcitu s narcistami drasticky zmenil, keď bol účastník výskumu informovaný o tom, že predmetom pozornosti je vysoká miera narcizmu. V takýchto prípadoch ľudia uprednostnili výber partnerov, ktorí dostali vysokú úroveň sebaúcty, ale s nízkym obsahom narcizmu.

Narcis a sebavedomie

Výsledky štúdie ukazujú, že ľudia s vysokým počtom narcizmu vytvárajú prvý pozitívny dojem, pretože sú vnímaní ako osoby, ktoré majú vysokú sebavedomie, čo si ich nevšimne ich narcisizmus (dokonca aj v dotazníkoch na datovaniach). Avšak ľudia nie sú priťahovaní samotným narcizmom a vzorec väčšej súcitnosti je obrátený, ak je osoba konkrétne informovaná o tom, že títo ľudia majú vysokú mieru narcismu. Ale prečo toľko ľudí omylom vníma narcizmus ako sebaúctu? Výskumníci navrhujú možnosti.

Jedným z nich je, že ľudia slepo veria, že narcisy majú mimoriadne vysoké sebavedomie, a preto vnímanie narcizmu môže viesť k záveru, že ľudia majú vyššie sebavedomie. Takáto možnosť sa však zdá byť nepravdepodobná, pretože vnímanie narcizmu negatívne ovplyvňuje prejavy súcitu s človekom.

Pravdepodobnejšie vysvetlenie je, že narcisy šikovne riadia signály spojené so sebavedomím. Sebadôvera je spoločensky hodnotná vlastnosť a autori ďalších štúdií tiež dospeli k záveru, že ľudia sú pozitívne liečení, ak sú vnímaní ako osoby s vyššou úrovňou sebaúcty. Je pravdepodobné, že ľudia s vysokým stupňom narcizmu si dobre uvedomujú túto skutočnosť a strategicky sa správajú ako nositelia vysokej sebaúcty.

Existuje aj pravdepodobnosť interakcie medzi osobou vnímajúcou narcisa samotným narcisom. Pre tango potrebujeme dvoch. Vzhľadom k tomu, že vysoká miera narcizmu je v skutočnosti viac populárna, vrátane sociálnych sietí, než tých, ktoré majú nízku mieru narcizmu, ľudia sa môžu oprieť o kontakty s nimi, aby zlepšili svoj status prostredníctvom takéhoto známeho. Nakoniec, narcistickými potrebami je úplne ľudská vlastnosť a narcisy veľmi dobre vedia, ako prilákať zraniteľných ľudí, ktorí majú predovšetkým nedostatok sebavedomia.

Niektorí môžu vnímať narcisov pozitívnejšie nie preto, že sú zraniteľní, ale kvôli svojej mimoriadne silnej túžbe po statuse a moci, takže môžu veriť, že narcisy môžu im pomôcť dosiahnuť svoje ciele. V budúcich štúdiách by bolo zaujímavé analyzovať úroveň narcizmu medzi tými, ktorí kontaktujú a vnímajú narcisov.

Narcisy môžu byť na prvý pohľad pomerne očarujúce, ale ich atraktívnosť zmizne, keď ľudia začnú vidieť menej príjemné vlastnosti, ako aj povrchnú povahu ich vzťahu.

V skutočnosti narcisy žijú v “rozvíjajúcej sa zóne” (emergin zone), v situáciách, ktoré sa týkajú cudzincov, v počiatočných štádiách vzťahov a v rámci krátkodobých vzťahov. V takejto zóne sú narcisy pravdepodobnejšie vnímané pozitívne, pretože sú motivované a chcú urobiť dobrý prvý dojem.

Súčasne narcisy majú tendenciu zlyhať a “vyhorieť ” v “dlhodobej zóne”, v situáciách, ktoré zahŕňajú známych ľudí, dlhodobé vzťahy a dlhodobé dôsledky. Pri rozvíjaní vzťahov začínajú preukazovať také kvality, ktoré sa hodnotia negatívne, vrátane arogancie a agresie. Narcisy sa cynicky vrátia do “rozvíjajúcej sa zóny”, pretože potrebujú pozitívnu sociálnu reakciu a emocionálnu podporu, ktorú dostávajú v “rozvíjajúcej sa zóne”. V dôsledku toho milujú byť populárni, vytvárajú si nových priateľov, dostávajú sociálny status, ale často majú veľmi vážne problémy pri udržiavaní zmysluplných a blízkych vzťahov.

Inzeráty a politika

V tomto prípade sú zjavné dôsledky pre zoznamovanie cez inzeráty sa a politiku. V oblasti zoznamovania sa, najcennejší partneri sa často nesnažia sústrediť sa na kričiaci výstroj a nepoškvrnený úsmev. V skutočnosti je všetko presne naopak – ľudia so zdravým sebavedomím, spravidla necíti potrebu dať do druhu svojich najlepších kvalít dopredu času, pretože verí, že k nim dochádza v priebehu času (majú stabilný pocit dôležitosti). Možno by sme mali všetci dať ľuďom viac šancí na zoznamovanie sa a vzťahy, a nesprávne je pokúsiť sa vnímať zdržanlivosť, alebo pokojnú dôveru ako nedostatok sebavedomia.

Čo sa týka vplyvu na politiku, mali by sme venovať pozornosť štúdii “Má vysoká sebaúcta otvoriť cestu do Bieleho domu? Implicitná teória sebaúcty a túžba hlasovať za prezidentských kandidátov. (Is high self-esteem a path to the White House? The implicit theory of self-esteem and the willingness to vote for presidential candidates).. Vzhľadom na to, že veľa ľudí v rozhodovaní, či voliť pod vplyvom sebavedomia kandidátov, je potrebné presne rozlišovať medzi narcizmom a sebaúctou – najmä vzhľadom na to, že súčasný prezident Spojených štátov dáva toľko nádej a inšpiráciu narcissistically zmýšľajúci hviezdy show programy, že aj oni raz sa môže stať prezidentom.

Nakoniec, zdá sa, existuje niekoľko dôležitých dôsledkov pre tých, ktorí majú vysoký stupeň narcizmu. Ľudia s vysokou mierou narcizmu vytvárajú pre seba aj pre iných veľa problémov. Namiesto toho, aby ste vynakladali toľko úsilia na strategickú manipuláciu vnímania ostatných ľudí, bolo by lepšie tráviť čas kultiváciou skutočného pocitu sebaúcty a naozaj zvládnuť také kvality, ktoré by spôsobili pocit zaslúženej pýchy.

Hoci si často nemyslíme o ľuďoch, ktorí sú narcisy, že trpia, a nemáme problém sa na nich pozrieť so zosmiešňujúcim pocitom škodoradosti na výrazného exhibicionistu, ale musím priznať, že byť narcisom je vlastnosťou človeka, a my sa vždy premiestňujeme po tejto škále počas celého svojho života. Keď sa sebavedomie stáva príliš veľké, môže viesť k veľkej zraniteľnosti, strachu, obavám a dokonca k depresii. Preto presný rozdiel medzi narcizmom a sebaúctou je dosť dôležitý a to nielen pre toho, kto to vníma z hľadiska jeho nízkeho narcizmu, ale aj pre tých, ktorí mimoriadnu pozornosť venujú tomu, že si niekoho vážia. Poznámka: Významným obmedzením výskumného procesu pri napísaní takýchto štúdií je to, že sa vykonávajú hlavne na základe prieskumov vysokoškolských študentov. Tu vekový faktor hrá veľkú úlohu a s vekom ľudia presnejšie rozlišujú narcizmus a vysokú sebavedomie a menej náchylné na rozpoznanie narcistických prejavov sebavedomia, dokonca aj keď sa prvýkrát stretli. Americká príručka pre diagnózu duševných chorôburčuje narcizmus deviatimi príznakmi, pričom skutočná porucha nastáva, ak je splnené aspoň päť z nich:

1. Preceňuje vlastnú dôležitosť, schopnosti a úspechy a vyžaduje, aby tak hodnotili aj ostatných;

2.Vo fantázii sa zaoberá nekonečnými vlastnými úspechmi, mocou, krásou a podobne;
3. Je presvedčený o vlastnej výnimočnosti a jedinečnosti, takže len výnimoční ľudia ho môžu pochopiť a len s takými sa môže stýkať;
4. Vyžaduje neprimeraný obdiv ostatných;
5. Nárokuje si výnimočné zaobchádzanie, alebo automatické plnenie svojich prianí a predstáv;
6.Využíva druhých len k dosahovaniu vlastných cieľov;
7. Nie je schopný rozoznať potreby a city druhých;
8. Často závidia a býva presvedčený, že druhí závidia jemu;
9. Chová sa arogantne a prezieravo.

Všeobecné poznatky

Narcizmus je veľmi často spojený s duševnými poruchami. Ľudia trpiaci narcizmom, alebo ľudia s narcistickými sklonmi majú všeobecne sklon k ďalším duševným poruchám, vrátane napríklad porúch príjmu potravy, depresie alebo iných osobnostných porúch. Problémom je, že jedinci s týmito poruchami si zvláštnosť svojho správania často neuvedomujú, vnímajú ich ako “sebe vlastné” zvnútornenie predstavy o sebe, ale alebo o druhých, ktoré však nezodpovedajú ich skutočnému vrodenému vnútornému ja (alebo naozajstnému ja druhých osôb). Ľudia s narcistický poruchou sa správajú veľmi zvláštne a sami balansujú medzi dvojitým správaním (toto balansovanie sa označuje aj ako “narcistická nerovnováha”). Niektorí sa správajú ako perfektný, najlepšie a neprekonateľní. Majú veľké sebavedomie. Niektorí sa zase správajú veľmi neisto, cíti sa, akoby boli k ničomu a ako úplné nuly. Odtiaľ vyplýva tiež rozdelenie narcistických porúch na dva polárne typy. Jedinci trpiaci touto poruchou sú väčšinou nešťastní a nespokojní ľudia, ktorí poriadne nedokážu vnímať ani sami seba. Odtiaľ vyplýva, že sa ťažko porovnávajú s druhými – buď sa vidí “nad niekým” (som lepší ako on) alebo “pod niekým” a teda som horší ako on. Odtiaľ odvodzujú ďalšie predstavy o druhých ako “buď je niekto so mnou, alebo proti mne “. Pre narcisa neexistuje nič medzi tým, majú problém s videním seba i druhého ako rovnocenných partnerov. Majú sklony idealizovať, alebo naopak devalvovať a ponižovať druhých ľudí okolo seba a v okolí. Tým, koho vnímajú ako lepšieho, niekoho nad sebou alebo proti sebe, sa cítia byť neustále ohrození. Tým, koho vnímajú ako horšieho, niekoho pod sebou, alebo ho v porovnaní so sebou vnímajú ako podradnú nulu, ktorá nikdy nemôže dosiahnuť ich vlastnú veľkoleposť. Táto nula im preto musí vždy vo všetkom podriadiť, inak bude narcisom bez milosti odvrhnutý, zničený, vyhnaný a podobne ako bezvýznamný červ.

Pretože poriadne nepoznajú ani seba, ani takých iných, akí v jadre naozaj sú, často sú v bludnom kruhu. Krúžia len okolo seba a do svojich plánov väčšinou nezahŕňajú žiadne ďalšie osoby, a keď, tak spravidla len krátkodobo, a to do tej doby, než si vyjasní , či je ich druhý hoden, alebo nie (u prehnane sebavedomého polárneho typu), prípadne (u nesebevědomého polárneho typu), či sú oni hodní druhého, ktorého si spočiatku idealizujú, alebo nie. Ak vstupujú vo vzájomnej vzťahy, väčšinou sa práve dva protikladné polárne typy narcistický osobnosti až magneticky priťahujú (každý hľadá u druhého ako “doplnenie seba” práve to, čo sám pri sebe postráda) a môže sa stať, že spolu vo vzťahu napriek všetkým predpokladom vydrží i dlhodobo, avšak ani jeden z nich v ňom v skutočnosti nie je naozaj šťastný a spokojný (títo dvaja žijú skôr vedľa seba ako dvaja cudzinci než spolu ako dôverne známi rovnocenní partneri). Sebavedomý typ neustále znemožňuje nesebevědomému typu sa plne oslobodiť a rozvinúť pri sebe málo alebo úplne nerozvinuté (prípadne potlačené) časti svojho pravého ja, zatiaľ čo nesebevědomý typ si vplyvom vzťahu s príliš sebavedomým typom, ktorý ho neustále ponižuje, myslí, že nie je schopný sa bez pomoci sebavedomého typu (ktorý naopak od nesebevědomého vyžaduje neustály obdiv) o seba postarať. Tým sa obaja vzájomne neustále udržiavajú v šachu a bráni druhému sa osamostatniť a rozvinúť svoje pravé ja zo strachu, že budú opustení a sami (bez pomoci druhého) neprežijú. Pozícia, kto je vo vzťahu ten sebavedomejší, sa môžu rôzne meniť a striedať podľa situácie. Neplatí, že čo narcista, to jeden polárny typ, skôr je potrebné vnímať každého narcista tak, že v rámci jeho osobnosti spolu existujú ba polárne typy a podľa vzniknutej situácie jeden z nich zrovna preváži nad druhým. Napríklad niekto je v zamestnaní “veľký šéf” , zatiaľ čo doma je “pod papučou”).

V poslednej dobe sa veľmi špekuluje o tom, či môže byť narcizmus braný ako životný štýl. Životný štýl a psychická porucha sa navzájom nevylučujú. Ale ľudia, ktorí sú proste len egocentrický, povyšujú sa nad ostatnými a správajú sa arogantne, dokážu odhadnúť akúsi hranicu. Ak by ju prekročili, budú tým trpieť oni sami, ale hlavne ľudia v ich okolí. Ľudia, ktorí majú diagnostikovanú narcistickú poruchu, si svoje správanie neuvedomujú, takúto hranicu nevidia a nie sú ju schopní ani nájsť. .