Na konferencii Organizácie spojených národov COP 28 sa dohodli na ústúpe od fosílnych palív

COP28 dosiahla dohodu o znížení spotreby fosílnych palív. Predseda samitu Sultan Al Jaber označil dohodu za “historickú”. Malé ostrovné štáty tvrdia, že dohoda nestačí.

OPEC sa chcel zamerať na emisie, nie na palivá

Zástupcovia takmer 200 krajín sa v stredu na klimatickom samite COP28 dohodli, že začnú znižovať globálnu spotrebu fosílnych palív, aby zabránili najhorším dôsledkom zmeny klímy. Ide o prvú dohodu svojho druhu, ktorá signalizuje možný koniec ropnej éry.

Sultan Ahmed Al Jaber, minister priemyslu a moderných technológií Spojených arabských emirátov a predseda COP28, sa zúčastňuje na plenárnom zasadnutí po zverejnení návrhu dohody na rokovania na konferencii OSN o zmene klímy COP28 v Dubaji, Spojené arabské emiráty.

Cieľom dohody, ktorá bola uzavretá v Dubaji po dvoch týždňoch náročných rokovaní, bolo vyslať investorom a tvorcom politík jasný signál, že svet je jednotný v snahe zbaviť sa fosílnych palív, čo je podľa vedcov posledná nádej na odvrátenie klimatickej katastrofy.

Predseda COP28 Sultan Al Jaber označil dohodu za “historickú”, ale dodal, že skutočný úspech bude spočívať v jej realizácii.

“Sme tým, čo robíme, nie tým, čo hovoríme,” povedal na preplnenom plenárnom zasadnutí samitu. “Musíme podniknúť kroky potrebné na to, aby sme túto dohodu premenili na skutočné činy.”

Viaceré krajiny privítali dohodu ako niečo, čo sa počas desaťročí rokovaní o klíme nepodarilo dosiahnuť.

“Je to prvýkrát, čo sa svet zjednotil na takom jasnom texte o potrebe prechodu od fosílnych palív,” povedal nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide.

Viac ako 100 krajín tvrdo lobovalo za ostré znenie dohody COP28 o “postupnom vyradení” ropy, plynu a uhlia, ale narazilo na silný odpor skupiny producentov ropy OPEC pod vedením Saudskej Arábie, ktorá argumentovala, že svet môže znížiť emisie bez toho, aby sa vzdal konkrétnych palív.

Tento boj spôsobil, že stredajší samit bol odložený o celý deň, a niektorí pozorovatelia sa obávali, že rokovania sa zastavia.

Členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu kontrolujú takmer 80 % preukázaných svetových zásob ropy, ako aj približne tretinu celosvetovej produkcie ropy a ich vlády sú na týchto príjmoch veľmi závislé.

Malé ostrovné štáty ohrozené zmenou klímy pritom patria medzi najhlasnejších zástancov postupného ukončenia využívania fosílnych palív a tešia sa podpore veľkých producentov ropy a zemného plynu, ako sú USA, Kanada a Nórsko, ako aj blok EÚ a množstvo ďalších vlád.

“Toto je moment, keď ľudia prekonali siločiary a uprednostnili spoločné záujmy pred individuálnymi,” povedal po prijatí dohody vyslanec USA pre klímu John Kerry.

Ann Rasmussenová, hlavná vyjednávačka Aliancie malých ostrovných štátov, kritizovala dohodu ako málo ambicióznu.

“Dosiahli sme postupný pokrok oproti doterajšiemu postupu, hoci v skutočnosti potrebujeme exponenciálnu zmenu v našich krokoch,” povedala. Formálne však proti paktu nevystúpila a jej prejav vyvolal potlesk.

Dánsky minister pre klímu a energetiku Dan Jorgensen žasol nad okolnosťami dohody: “Stojíme tu v ropnej krajine, obklopení ropnými krajinami, a urobili sme rozhodnutie: odíďme od ropy a plynu.

Zníženie emisií

Dohoda vyzýva na “spravodlivý, riadny a spravodlivý odklon od fosílnych palív v energetických systémoch… s cieľom dosiahnuť do roku 2050 nulové čisté emisie v súlade s vedeckými poznatkami”.

Vyzýva tiež na strojnásobenie kapacity obnoviteľných zdrojov energie na celom svete do roku 2030, urýchlenie úsilia o zníženie využívania uhlia a urýchlenie zavádzania technológií, ako je zachytávanie a ukladanie uhlíka, ktoré môžu vyčistiť priemyselné odvetvia, ktoré sa ťažko dekarbonizujú.

Hovorca Saudskej Arábie dohodu privítal a uviedol, že pomôže svetu obmedziť globálne otepľovanie na cieľovú hodnotu 1,5 stupňa Celzia (2,7 Fahrenheita) nad predindustriálnym obdobím stanovenú v Parížskej dohode z roku 2015, ale zopakoval postoj producenta ropy, že boj proti zmene klímy je o znižovaní emisií.

“Musíme využiť každú príležitosť na zníženie emisií bez ohľadu na ich zdroj,” povedal.

Niekoľko ďalších krajín produkujúcich ropu vrátane SAE, ktoré sú hostiteľom samitu, sa vyslovilo za zahrnutie úlohy zachytávania oxidu uhličitého do paktu. Kritici tvrdia, že táto technológia je stále drahá a nevyskúšaná vo veľkom meradle, a argumentujú, že ide o falošnú vlajku, ktorá má ospravedlniť pokračovanie ťažby.

Bývalý americký viceprezident Al Gore tiež privítal dohodu, ale povedal: “Vplyv ropných štátov je stále zjavný v polovičatých opatreniach a medzerách, ktoré sú zahrnuté do konečnej dohody.”

Ropa, plyn, uhlie

Po uzavretí dohody sú krajiny zodpovedné za dosiahnutie výsledkov prostredníctvom vnútroštátnych politík a investícií.
V Spojených štátoch, ktoré sú najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu a najväčším historickým zdrojom emisií skleníkových plynov, sa administratívy, ktoré sa starajú o klímu, snažili v rozdelenom Kongrese presadiť právne predpisy v súlade so svojimi klimatickými sľubmi.Americký prezident Joe Biden dosiahol v tejto oblasti minulý rok významné víťazstvo zákonom o znížení inflácie, ktorý zahŕňal stovky miliárd dolárov na dotácie na čistú energiu.Rýchly nárast využívania energie z obnoviteľných zdrojov a elektromobilov v posledných rokoch podporila aj rastúca verejná podpora od Bruselu po Peking, ako aj zdokonalené technológie, nižšie náklady a zvýšené súkromné investície.

Napriek tomu ropa, plyn a uhlie stále predstavujú približne 80 % svetovej energie a prognózy o tom, kedy celosvetový dopyt konečne dosiahne vrchol, sa veľmi líšia.Rachel Klitusová, politická riaditeľka Únie znepokojených vedcov (Union of Concerned Scientists), ocenila dohodu o klíme, ale uviedla, že nezaväzuje bohaté krajiny, aby poskytli viac finančných prostriedkov na pomoc rozvojovým krajinám pri prechode od fosílnych palív.

“Ustanovenia o financovaní a vlastnom imaní sú sú značne nedostatočne rozvinuté a musia sa v budúcnosti zlepšiť, aby sa zabezpečilo, že krajiny s nízkymi a strednými príjmami budú môcť prejsť na čistú energiu a znížiť rozdiely v energetickej chudobe,” povedala.

Konferencie OSN o zmene klímy (alebo COP) sa konajú každý rok a sú jediným multilaterálnym rozhodovacím fórom o zmene klímy na svete s takmer úplným členstvom každej krajiny na svete.

Zjednodušene povedané, COP je miestom, kde sa svet stretáva, aby sa dohodli na spôsoboch riešenia klimatickej krízy, ako je obmedzenie nárastu globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia, pomoc zraniteľným komunitám prispôsobiť sa účinkom zmeny klímy a dosiahnutie nulovej hodnoty. emisií do roku 2050.

Oficiálne COP 28 znamená 28. Konferencie zmluvných strán (COP) UNFCCC.