Múdry sa učí na chybách iných – nie naopak

BRATISLAVA – Prezident Slovenskej komory audítorov a účtovníkov Milan Mozolák si myslí, že  regulácia by nemala byť samoúčelná Povedal to v rozhovore Finančné noviny.

V poslednej dobe sa čoraz intenzívnejšie hovorí o sprísňovaní regulácie auditu a aj preto ma zaujíma, do akej miery to ovplyvní kvalitu a výkon činnosti audítorov…

– Zvyšovanie regulácie auditu je všeobecný trend. Nejde len o slovenské špecifikum. Ako človek z praxe a aj na základe informácií mojich kolegov a členov komory si myslím, že regulácia by mala v konečnom dôsledku prispieť k posilneniu verejného ozdravenia ekonomiky. Práve z tohto dôvodu by mali byť všetky auditom získané údaje relevantné a správne. Na základe toho by sa mal efektívny dopad regulácie ukázať na konci auditu – pri jeho výstupe. Audit prispieva k zdravému ekonomickému prostrediu a následne aj rastu zdrojov štátnych príjmov. Preto by regulácia nemala byť samoúčelná, ale nastavená s jasným cieľom, ktorý je akceptovateľný pre každého.

Môžete byť konkrétnejší?

– Sme svedkami regulácie, pri ktorej sa prioritne nekladie dôraz na zvyšovanie kvality a objektivity finálnych výstupov práce audítorov, ale dochádza k neefektívnemu zvyšovaniu množstva byrokratických úkonov a záťaže. V praxi to vyzerá tak, že najviac času audítor venuje tvorbe spisu pre budúcu kontrolu, klient v tomto prípade nie je priorita. V takejto forme je to neefektívne realizovaná aktivita.

Pôsobí – a to priamo alebo nepriamo – na vami spomínanú kvalitu, efektívnosť auditu a garanciu stabilného a transparentného zdroja príjmov štátneho rozpočtu aj zvyšovanie limitov povinného auditu?

– Zvyšovaním limitov povinného auditu sa na Slovensku dosiahlo to, že z pôvodného množstva vykonávaných auditov približne 12 500 v roku 2019 sa ich v súčasnosti realizuje tretina, či skôr len štvrtina. Z nej je 1200 auditov podnikateľských subjektov a zvyšok tvorí verejná správa a samospráva – cca 3000 auditov. Spomínaných 1200 auditov podnikateľských subjektov má robiť 800 audítorov a 250 firiem. Auditu podlieha  menej ako 1% firiem pôsobiacich na území SR – nech si urobí úsudok o primeranosti čitateľ sám. Jeden z dôsledkov je ohrozené „prežitie“ mnohých malých veľmi kvalitných audítorov, vzniká riziko úbytku vyškolenej členskej základne, pokles konkurencie a výberu. To sa v budúcnosti môže v konečnom dôsledku odraziť aj na strate kvality a následne na náraste koncentrácie – čo samé o sebe nie je pozitívny ukazovateľ.

V čom?

– … tým, že pri monopolizácii auditu medzi pár veľkých subjektov, sa stratí zdravá a potrebná konkurencieschopnosť a naopak – nezdravo narastie koncentrácia realizovaných výkonov len pár subjektami. A práve to môže ohroziť zdravý vývoj a rast audítorského podhubia, z ktorého do nášho  stavu prichádzajú noví profesionáli, odhodlaní a vyškolení realizovať kvalitný audit.

Môže dôjsť týmito opatreniami nielen k ohrozeniu transparentnosti, ale aj samotnej výšky výberu financií pre potreby štátu?

– V rámci našej komory od začiatku upozorňujeme, že presne túto skúsenosť mali niektoré vyspelé západné krajiny, ktoré pred rokmi experimentovali so zavádzaním limitov a opatrení, ktoré sa momentálne realizujú u nás. Nakoniec s tým prestali, lebo zistili, že to bolo vo finále kontraproduktívne. My, na Slovensku, sme nepoučiteľní. Aj preto dobrovoľne a bezhlavo opakujeme ich chyby. A nielen to. Vyvstáva ešte aj iný problém: keď sa celý postupne a dlhodobo zavádzaný a aplikovaný funkčný systém pomocou opatrení, ktoré sa v minulosti už v západnej Európe ukázali ako nie najlepšie a neefektívne, rozbije, kto to dokáže opäť sfunkčniť a odkiaľ sa získajú kvalitní profesionáli? Myslíte si, že tí budú pasívne čakať na okamih, kým prídeme na to, na čo inde už prišli pred rokmi? Nie – oni si nájdu – aj vďaka svojim vedomostiach a profesionalite iné uplatnenie a my sa budeme vďaka svojej nepoučiteľnosti opäť na začiatku pozerať, ako sa nám ešte viac, než doposiaľ, vzďaľujú vyspelé  a „poučiteľné“ krajiny.

Žiaľ, hovorí sa, že čo oči nevidia, srdce nebolí…

– Napriek tomu si predsa len myslím, že by malo platiť, že múdry človek sa učí na chybách ostatných – nie naopak. Hoci, u nás sa to akosi nedeje. Tým vzniká riziko, že niektoré subjekty  a firmy, ktoré nebudú vystavené nezávislému auditu, si začnú veci prispôsobovať svojim cieľom a zámerom. V mútnych vodách sa predátorom najlepšie pláva a aj preto, keď nebudú motivované byť „stopercentnými“, v konečnom dôsledku tým utrpia aj príjmy štátneho rozpočtu vo forme nižšieho výberu daní. Preto, pokiaľ aj dochádza k zvyšovaniu limitov na výkon povinného auditu, mali by byť nejakými benefitmi podnikateľské subjekty – štátom a vládou motivované k ich čo najvyššej transparentnosti a kvalite. Pretože benevolentnou kontrolou a uvoľňovaním pravidiel sa transparentnosť a kvalita tak skoro nedostavia.

Je niečo, čo je potrebné urobiť, aby bola audítorská činnosť – najmä zo strany podnikateľov a politikov – rešpektovanou profesiou?

– Licencia audítora je asi najnáročnejšie získaná profesia v ekonomickej praxi. Aby ste ju mohli vykonávať musíte prechádzať niekoľkoročnou riadenou praxou, náročnými skúškami a vzdelávaním. Navyše, je naša práca regulovaná do takej miery, že nie sme oprávnení verejne komunikovať, čo počas auditu zistíme  a vidíme. Sme profesionáli, ktorí sa snažia klientov upozorňovať na nedostatky, hoci sme častokrát za to, že ich „tlačíme“ do transparentnosti a poctivosti, spätne obviňovaní. V roku 2019 nastalo stopercentné zvýšenie limitov povinného auditu, v rokoch 2020-21 ďalšie skokové zvyšovanie limitov, čím sa iracionálne ustúpilo z postupne precízne nastavovaných európskych štandardov. Aj vďaka tomu sa menší podnikatelia dnes nemusia obávať auditu, nie sú nútení robiť z pohľadu vyššej transparentnosti a poctivosti podnikania nič výnimočné. Žiaľ, zdá sa, že tým to nekončí a že snahy o oklieštenie roly a nezávislosti profesionálneho auditu pokračujú aj dnes…

Mnohí ľudia berú audit ako nutné a drahé zlo…

– A to je mylná predstava. Audítor nepridáva klientom ani povinnosti a ani prácu navyše, nenúti ich vyrábať nové evidencie a plniť nové podmienky. Audítor len kontroluje, či dotknuté subjekty urobili to, čo zo zákona mali – správne, poctivo, transparentne, pravdivo a verne. Jednoducho, či sa nedopustili pochybení, omylov alebo podvodov. Osobne by som privítal, keby štát pozitívne oceňoval a motivoval firmy k transparentnosti a poctivosti. Sankcií a trestov máme v zákonoch a predpisoch nadmieru a to nie je správna cesta. Pýtam sa však – pokiaľ sa bude oslabovať rola auditu, pokiaľ nastane koncentrácia a monopolizácia audítorských aktivít, kto následne skontroluje, že aj miliardy eur z európskych zdrojov na podporu rozvoja ekonomiky budú použité správne, poctivo a transparentne…?

Dovoľte mi otázku na záver: odrazili sa špecifické podmienky súvisiace s pandémiou ochorenia Covid-19 na výkone audítorských aktivít a ak áno, do akej miery?

– Pandémia extrémnym spôsobom urýchlila digitalizáciu audítorských aktivít. Spokojne môžem konštatovať, že z našej strany sme ju zvládli na sto percent – či ide o podporné aktivity ako vzdelávanie a komunikácia, alebo o elektronickú kontrolu kvality auditu. Na efektívny výkon auditu naša komora vypracovala digitalizovanú podporu členskej základne, pomocou ktorej vedia audítori urobiť veľké množstvo úkonov aj na diaľku, na úkor osobných kontaktov, tak, aby mohli vierohodne overiť všetky potrebné informácie.

Fotografie: Miroslav Nôta.