Mozolák: sme krajinou, v ktorej je štátny rozpočet len presným výpočtom často z nepresných čísel
Slovenská komora audítorov (SKAU) si tento rok pripomína tridsiate výročie vzniku a pôsobenia na Slovensku. Aj to bol dôvod, prečo sme sa o jej pôsobení, význame, hrozbách a najvážnejších problémoch, s ktorými sa v súčasnosti stretáva, porozprávali s jej prezidentom – Ing. Milanom Mozolákom.
Jednou z jeho myšlienok je to, že zvyšovaním limitov povinného auditu štát znižuje cielene už beztak chabú kontrolovateľnosť a transparentnosť
Od vzniku audítorskej profesie na Slovensku a Slovenskej komory audítorov ubehli tri dekády. Pokiaľ by ste sa mali stručne pohliadnuť do minulosti a porovnať ju s dneškom, v čom sa najviac prejavili zmeny v rámci profesie?
– Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že pozícia audítora sa historicky vyvinula z potreby dopytu po nezávislej a objektívnej kontrole informácií ekonomického a finančného charakteru. Takých, ktoré sú pre podnikanie, ekonomiku a nestranné vnímanie dôveryhodnosti pôsobenia posudzovaného subjektu dôležité, ku ktorým však obchodní partneri či štátne a samosprávne orgány nemajú prístup. To nakoniec viedlo k tomu, že sa garantom nezávislého, transparentného a objektívneho posúdenia a zhodnotenia vecí stali štatutárni audítori.
Pre aké subjekty majú, resp. by mali mať výroky a posúdenie audítora najvyššiu hodnotu a opodstatnenie?
– Ideálnym príkladom odpovede na vašu otázku sú investori. Tí, pokiaľ chcú zhodnotiť svoj kapitál a voľné finančné zdroje, potrebujú na to, aby ich investície nestratili hodnotu, poznať vierohodnosť, životaschopnosť a potenciál konkrétnej formy investovania. Musia mať jasno v tom, či ten, ktorý ich nahovára na výhodnosť danej investície má aj pravdu. A presne tu spočíva podstata auditu, od jeho počiatku až podnes: len nestranný, objektívny a profesionálne zdatný štatutárny audítor môže dôveryhodne posúdiť, či sú deklarované tvrdenia reálne, pravdivé a verné – a či z nich nevyplýva pre potenciálnych investorov riziko, spôsobené prezentovanými nepresnými a skreslenými údajmi.
Zrejme ste sa aj vy neraz stretli s argumentom, že načo je aj pri vami spomínaných situáciách zložitý audit a nutnosť nasadenia audítora, keď informácie o „kondícii“ tej ktorej investície, či firmy boli odobrené ich kontrolórom či účtovníčkou…
– Takéto tvrdenia sú neobjektívnym zúžením problematiky. Laicky povedané: ide o argumentáciu, pri ktorej by mal byť napríklad pneuservis po výmene a vyvážení pneumatík zodpovedný aj za celkový stav vozidla. Realita je však iná – každú spoločnosť či organizačnú jednotku niekto riadi, zodpovedá za ňu a v konečnom dôsledku svojim podnikaním vytvára hodnoty. To je dôležité, nie to, že niekto zaznamená v evidencii jeho činnosť. Z tohto hľadiska účtovník len zaznamenáva hodnoty, ktoré ktosi už vytvoril a navyše, tým že sám v rámci danej firmy nepodniká, nevložil do nej svoje financie a úspory, nenesie riziko jej prípadného krachu, či straty financií, alebo nepravdivosti údajov. Audítor okrem kontroly smerom dovnútra (správnosť údajov) sa zaoberá aj reálnosťou hodnôt, ktoré sú prezentované a čo považujem za dôležité, plní aj úlohu verejného záujmu. A to je aj dôvod, prečo sú pre každý subjekt komplexnosť pohľadu, nadhľad a nestrannosť audítora – rovnako ako aj jeho vedomosti – na nezaplatenie. Vďaka kvalitnému auditu tak subjekt získa nepokrivený pohľad na pravdivý stav vecí, možnosti pre jej napredovania ako aj odpoveď na jej kondíciu a konkurencieschopnosť na trhu.
… a povedzme si na rovinu, u audítora zrejme nehrozí, že bude „umelo vyrábať“ pozitívne výsledky firmy…
– Štatutárny audítor má striktne definované pravidlá, hranice a etický kódex – na rozdiel od „kreatívneho účtovníctva a poradenstva,“ ktoré sú výhodnejšie pre ten-ktorý subjekt, no nie napríklad pre daňový systém. A hoci sú realizované v rámci legislatívnych noriem (neraz na ich hrane), celkovo sú vnímané negatívne. Oproti tomu je štatutárny audítor, ktorý nemôže byť ekonomickým kaskadérom, hazardujúcim so svojim renomé a odbornosťou – a to je asi ten najväčší rozdiel…
Do akej miery možno konštatovať, že audit je vo svojej podstate pre auditovaný subjekt rešpektovanou a nezávislou nadstavbou, potvrdzujúcou jeho renomé?
– Opäť – pre komplexnejšie pochopenie – použijem prirovnanie: dnes, pokiaľ sa niekto chváli svojím „perím,“ štatutárny audítor zhodnotí, či je to perie kvalitné, reálne, pravdivé, verné a či sa majú veci tak ako to dotyčný o svojom „perí“ hovorí. Počas rokov sa rola auditu a audítora menila, vyvíjala a dnes je aj potreba auditu širšia, než tomu bolo v minulosti.
V čom konkrétne?
– V tom, že zrealizovaný audit prispieva aj k transparentnosti ekonomického prostredia danej krajiny – a to aj z medzinárodného hľadiska. Dnes už ani firmy a ani naša krajina v rámci ekonomického priestoru neexistuje izolovane, bez akýchkoľvek ekonomických a finančných väzieb a vzťahov.
Vysvetlili ste, v čom je audit dôležitý pre právnické subjekty. Zaujíma ma však, v čom spočíva jeho prínos pre štát ako taký, resp. samosprávy…
– Nepriamy benefit z auditov má štát a jeho inštitúcie v tom, že pokiaľ je ekonomické prostredie transparentné a správanie právnických subjektov zodpovedné – má to pozitívny efekt v podobe zodpovednému výberu daní a ich správneho, transparentného vykázania. Taká je praktická skúsenosť vyspelých krajín Európy. Tam, kde štát povolil „opraty“ a zdvihol limity na výkon auditu, z povinnosti absolvovať audit „vypadlo“ veľké množstvo právnických subjektov. To sa postupom času prejavilo na negatívnom dopade na štátny rozpočet. U „vypadnutých“ daňových subjektov sa postupne znížila daňová disciplína ako aj objem platieb dovtedy „rešpektovaných“ daňových odvodov. Nakoniec sa tak takéto krajiny, ako napr. Taliansko a Švédsko, ktorých ekonomiky sú neporovnateľne silnejšie, než tá naša, postupne opätovne vrátili k efektívnym a osvedčeným pravidlám a limity povinného auditu znížili.
Ako je na tom z tohto pohľadu Slovensko? Pokiaľ viem, práve u nás sa v posledných rokoch vami spomínaná hranica auditu zvyšovala viacnásobne…
– Celoeurópska profesijná organizácia Accountancy Europe, ktorej členom je aj Slovenská komora audítorov, združujúca 50 profesijných organizácií z 35 krajín a zastupujúca milión kvalifikovaných účtovníkov, audítorov a poradcov v rámci Európy, nie tak dávno realizovala podrobnú analýzu. V rámci nej porovnávala úroveň a vyspelosť jednotlivých krajín a vzťah k nastaveným limitom pre povinný audit a ako je regulovaná profesia účtovníctva. Bohužiaľ, Slovensko v rámci tohto porovnania vyšlo absolútne katastrofálne. Dopomohol mu tam na konci svojej vlády SMER a počas uplynulých dvoch rokov presadené zmeny zo strany SaS tým, že až extrémne zdvihli limity povinného auditu. Pritom sa absolútne nereguluje profesia účtovníka, resp. ľudí, ktorí zaznamenajú a pracujú s ekonomickými informáciami.
Nakoľko ide o vážne slová, mohli by ste byť predsa len o čosi konkrétnejší?
– V súčasnosti – aj vďaka opatreniam posledných rokov – podlieha na Slovensku povinnému auditu len 0,7% firiem z podnikateľského prostredia!!! Toto je nielen katastrofálne nízke číslo, ale poukazuje to aj na zvyšujúce sa riziko čoraz menšej transparentnosti, objektivity a „čistoty“ ekonomického a podnikateľského prostredia. Mimochodom – keď toto mizivé percento počul na nedávnom stretnutí audítorských komôr V4 v Prahe prezident IFACu Alan Johnson – najskôr tomu nechcel veriť a nakoniec sa čudoval, v akom „zvláštnom“ prostredí pôsobíme.
Avšak pokiaľ viem, limity povinných auditov boli zdvihnuté aj v niektorých iných krajinách…
– To je pravda, ale nie tak, ako u nás, keď v posledných troch-štyroch rokoch došlo až k trojnásobnému zvýšeniu limitov auditu! A to tak extrémne, že na to neexistuje žiadne objektívne (ak nerátame lobistické a sponzorské politické) zdôvodnenie. SMER na základe svojej iniciatívy ku koncu svojho pôsobenia zvýšil limity povinného auditu o 100%. Za posledné dva roky však strana SaS presadila ďalšie zvýšenie limitov povinného auditu dvakrát o ďalších 100%. Znamená to, že kým sa v roku 2019 limity povinného auditu týkali firiem nad 2 000 000 euro obratu 1 000 000 EUR majetku a 30 zamestnancov, v súčasnosti to je až nad 8 000 000 euro obratu, 4 000 000 euro majetku a 50 zamestnaných ľudí! Takže sa potom nemôžeme čudovať, prečo sme úplne na dne v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami. Najvyššie limity a bez regulácie účtovníctva. Absurdné pritom je, že sa to deje aj za vlády, ktorá sľubovala voličom vyššiu transparentnosť…
Nemôže to ohroziť profesiu audítora ako takého a nestane sa, že onedlho na Slovensku prerazíme aj spomínané „dno“?
– Minimálne sa vďaka cieleným a systematickým zmenám súčasnej vlády podarí to, čo sa nepodarilo predchádzajúcej vládnej garnitúre. Slovenský audítorský stav a profesia ako taká prestane produkovať nových profesionálov, ktorí by mali pôsobiť v našom ekonomickom prostredí. Pri takom minimálnom počte auditovaných subjektov, k akému sa postupným nelogickým systematickým okliešťovaním smeruje, stovky slovenských audítorov začnú využívať svoju odbornosť a profesiu inak, takzvane prejdú na druhú stranu a nebudú viac slúžiť verejnému záujmu. Nastavené limity sú schopné pokryť svojou kapacitou štyri najväčšie zahraničné audítorské spoločnosti pôsobiace na Slovensku. Mrzí ma to o to viac, že napriek predvolebným deklaráciám, aj súčasná politická vládna garnitúra kontrolné, nezávislé a hlavne transparentné prostredie ešte viac okliešťuje a svojím spôsobom likviduje. Otázka je, v koho prospech sa to deje. Vzniká vážne riziko zlyhávania kontrolného prostredia a transparentnosti podnikania.
V súčasnosti sa stále častejšie spomínajú financie, určené pre Slovensko z prostriedkov EÚ v rámci čerpania a plnenia schváleného Plánu obnovy. Nemal by mať nezávislý audit práve o to väčšie opodstatnenie a uplatnenie?
– Mal. Ide o prirodzenú potrebu a požiadavku zo strany európskych inštitúcií – a vlastne celého európskeho spoločenstva. Vo vyspelých ekonomikách na západ od Slovenska to je úplne prirodzená podmienka: aby sa na subjekty, ktoré budú s európskymi a štátnymi prostriedkami narábať alebo ich čerpať, pozrel nezávislý audítor a poriadne ich skontroloval a preveril. Žiaľ, bavíme sa o krajinách na západ od rieky Moravy a Dunaja. My žijeme na Slovensku a tu je okolo týchto vecí buď až záhadne ticho, alebo sa pre „istotu“ zvyšujú limity povinného auditu pre právnické subjekty, čím sa okliešťuje a znižuje ich už beztak chabá kontrolovateľnosť a transparentnosť.
Spolupracuje s vašou komorou ministerstvo hospodárstva či financií v rámci využívania vašich odborných znalostí a ak áno, do akej miery?
– Potreba kontroly je pre akékoľvek verejne čerpané finančné prostriedky. A je jedno, či pochádzajú zo štátneho rozpočtu, z EÚ či samosprávy. Zažívame paradoxné situácie, keď sa na nás – ako odborníkov v danej oblasti – dnes obracajú skôr iné rezortné ministerstvá a inštitúcie, ktoré potrebujú usmerniť v rámci neraz veľkej komplikovanosti procesov, než tie, ktoré by o to mali mať prvoradý záujem. A pritom, my máme na tieto veci a problematiku vyškolených odborníkov, ovládajúcich nielen naše pravidlá a normy, ale aj komplikované princípy a zásady, ktoré od nás vyžaduje legislatíva a postupy Európskej únie…
Nakoniec – to je aj jednou z úloh vašej komory: vysokými nárokmi a neustálym vzdelávaním audítorov garantovať patričnú vzdelanostnú a profesionálnu úroveň…
– Tieto nároky sú úplne prirodzené, ak máme byť uznávanými profesionálmi. Tragédiou však je, že na Slovensku nie je zo strany kompetentných orgánov a politikov ani najmenší záujem či snaha, aby tu bola aspoň nejakým spôsobom regulovaná profesia účtovníkov. Aby Ste podnikali v oblasti vedenia účtovníctva a účtovného poradenstva stačí, aby Ste sa vedeli podpísať a mali platný občiansky preukaz. Inak túto oblasť nik nekontroluje a ani nerieši. Na rozdiel od audítorov, ktorých profesia je regulovaná oproti iným profesiám možno až extrémne. Ako audítor musím byť držiteľom licencie, kontinuálne sa vzdelávať. Neustále podliehame pravidelnej kontrole zo strany našej Komory ako aj Úradu pre dohľad nad výkonom auditu. Navyše, štandardy, ktorými sa riadime, majú cca 2500 strán, dodržiavame etický kódex a množstvo ďalších predpisov a zákonov.
Ako počúvam, zrejme nie je jednoduché sa audítorom čo i len stať…
– Aby ste sa stali štatutárnym audítorom, musíte preukázať niekoľko ročnú povinnú prax, podrobne zdokumentovanú pod vedením iného audítora – školiteľa, absolvovať množstvo školení a úspešne zložiť trojdňové skúšky. Až následne môžete požiadať o vydanie licencie a stať sa audítorom. Účtovníkovi stačí, ako som spomínal: vedieť sa podpísať a mať platný občiansky preukaz. Následne môže pôsobiť bez akejkoľvek regulácie a kontroly. Aj preto sa nemožno čudovať, že na Slovensku je aktívnych a „funkčných“ množstvo firiem, ktoré keby boli kontrolované, resp. by boli regulovaní ich účtovníci, boli by už dávno mimo trh. Žiaľ, žijeme na Slovensku a tu je takýto antisystém dlhodobo tolerovaný a vytváraný samotným štátom a jeho politickou mocou.
Už dlhodobejšie je známe, že sa vašej Komore podarilo pomerne v krátkom čase stať lídrom v rámci profesijných audítorských združení strednej a východnej Európy. Ako ste na tom v súčasnosti?
– Aj naďalej sme v rámci krajín V4 akceptovanými lídrami v implementácii nových nariadení, zmien ako aj technológií a digitalizácií v rámci audítorskej profesie. Nie náhodou. Ako prví sme v tomto regióne zaviedli do praxe medzinárodne audítorské štandardy. V súčasnej dobe sa sústreďujeme na proces digitalizácie všetkých činností pomocou najnovších technológií. Ide o náročný proces, no vďaka nášmu nasadeniu sme regionálnymi lídrami aj v tejto problematike.
Tridsať rokov cieľavedome a systematicky budujete a upevňujete odbornosť a profesiu audítora a teraz jej hrozí stagnácia. Nie je to škoda?
– Žiaľ, pokiaľ štátu a jeho politickým predstaviteľom nebude aj reálne – nielen verbálne – záležať na dôslednej kontrole a transparentnosti podnikania a ekonomiky, hrozí našej profesii postupné „vymieranie,“ pretože súčasní licencovaní audítori starnú a príchod nových mladých audítorov nie je dostatočný.
Čím je spôsobený nedostatočný záujem stať sa audítorom u mladých ľudí?
– … aj tým, že pokiaľ ste mladý a máte ambíciu byť odborníkom v oblasti ekonomického poradenstva a analýz, nepotrebujete – na rozdiel od audítora – podstúpiť kvalifikačno – licenčnú „tortúru,“ odborné a vedomostné skúšky, školenia a prax. A navyše: v konečnom dôsledku je vaša hodinová sadzba minimálne rovnaká ako jeho. Akurát ste nezávislý, nepodliehate žiadnemu regulačnému mechanizmu, dozoru a kontrole. A predovšetkým, keď vidíte, že štát a jeho politici zvyšovaním limitov systematicky deformujú kontrolné mechanizmy a nezávislá, odborná a transparentná kontrola vo forme auditu sa tak dostáva do úzadia záujmu štátu a jeho moci, tak sa pýtam, čo vás motivuje k tomu, aby ste sa stali audítorom?
Existuje z tejto pomerne zložitej a abnormálnej situácie východisko a čo by pomohlo zvrátiť toto v úvode nášho rozhovoru spomínané klesanie až na dno?
– Minimálne prestať s nezmyselným zvyšovaním limitov povinného auditu, vrátiť ich na normálnu a pre štát prospešnú úroveň. Následne by mala byť zregulovaná profesia účtovníka, aby boli naše činnosti aj týmto spôsobom ako tak vyvážené. Lebo – v Európe sú krajiny ako napr. Nemecko a Francúzsko, ktoré majú síce vyššie limity, no na druhej strane majú zároveň regulovanú profesiu účtovníka. Žiaľ, tieto argumenty, podložené relevantnými údajmi a skúsenosťami z praxe (spracovanými Accountancy Europe) neboli a zatiaľ nie sú ochotní vziať do úvahy tí, ktorí tieto zmeny presadili.
Myslíte si, že je pre nich jednoduchšie používať na Slovensku tzv. „bulharský meter…“?
– To neviem, ale čudujem sa, že je v podstate jedno, že v krajine takmer nik nekontroluje subjekty, ktoré by mali prispievať do štátneho rozpočtu vo forme daní. Veď bez ich kontroly štát nevie, či vybral toľko, koľko mal, alebo vybral menej resp. viac. Pokiaľ sa na túto problematiku pozriete pozornejšie a odbornejšie, pochopíte, že sme krajinou, v ktorej je štátny rozpočet v podstate len presným výpočtom z nepresných čísel. K tomuto názoru ma vedie priama skúsenosť z praxe. Kvalita účtovných závierok, ktoré sú verejne prístupné je veľmi nízka a mnohé obsahujú už na prvý pohľad zrejmé chyby a nesprávnosti. Ako potom môžu byť podkladom pre celkové ekonomické vyhodnotenie pre akýkoľvek účel, vrátane tvorby štátneho rozpočtu.
Dotknime sa ešte jednej témy: audit sa netýka len právnických subjektov, ale napr. aj samospráv. Je v ich prípade nevyhnutný a oprávnený?
– Je. Nechcem zovšeobecňovať, ale v minulosti sme boli neraz svedkami, keď sa obce a samosprávy bránili auditu argumentujúc, že majú svojich kontrolórov. Neraz sa pritom ukázalo, že kontrolór bol buď v príbuzenskom vzťahu, alebo spriaznený s vedením samosprávy, prípadne dosadený starostom a samosprávnym orgánom – vďaka čomu nie je nezávislý, ale naopak – „vazalom.“ Možno, keby sme nežili v prostredí s pokrivenými pravidlami a vami spomínaným „bulharským metrom.“ Na druhej strane – úloha audítora je úplne odlišná, než úloha kontrolóra: „nežije“ s obcou a v obci – je nezávislý a nad vecou a jeho jedinou úlohou je zistiť, či obec alebo mesto hospodári transparente, dodržuje pri tom všetky zákony, či to čo o sebe tvrdí je pravdivé a správne.
Dovoľte mi poslednú otázku: čo čaká na audítorov v najbližšej budúcnosti?
– Popri vzdelávaní a školení našich členov, implementácie množstva zmien prijatých v rámci EÚ, je hlavnou výzvou digitalizácia. Jej rozvojom dôjde aj k zmene úlohy štatutárneho audítora. Ten už nebude tak, ako doposiaľ, skúmať či sú elektronické údaje pravdivé a nezmazateľne zaznamenané. Jeho hlavnou úlohou bude sa v novom digitálnom prostredí adaptovať, pracovať v ňom a získané digitálne informácie čo najnestrannejšie odborne a vierohodne interpretovať.
Fotografie: archív SKAU
