Morvay a Hudcovský o konkurencieschopnosti z hľadiska jednotkových nákladov na prácu v SR

BRATISLAVA – Ekonómovia Karol Morvay a Martin Hudcovský vo veckom časopise Monitor hospodárskej politiky upozorňujú na to, že Slovensko stratilo konkurenčnú výhodu v podobe nízkych miezd.

“Už dlho sa v ekonomických debatách objavuje varovanie pred stratou tradičnej konkurenčnej výhody ekonomiky Slovenskej republiky v podobe nižších jednotkových nákladov práce. Už to vyznievalo ako fráza, ale v období posledných približne piatich rokov sa toto očakávanie až prekvapujúco zrealizovalo. Realitou sa stalo niečo predtým ťažko predstaviteľné: jednotkové náklady práce v priemyselnej výrobe v SR sú zrazu vyššie ako vo vyspelejších krajinách EÚ. Príčinou je nielen rast nákladov práce, ale aj spomalenie produktivity…” napísali autori štúdie Mimoriadne akcelerácia nákladov práce pri mimoriadnej decelerácii jej produktivity. Akcelerácia je urýchlenie, decelerácia je spomalenie.

Prečo stúpajú náklady na prácu. Jednoducho preto, že ubúda ľudí v produktívnom veku. Je preto nedostatok pracovných síl. “V takejto situácii rástol objem, miezd, presnejšie odmien zamestnancov, ide o mzdy spolu so sociálnymi príspevkami platenými do fondov sociálneho zabezpečenia, rýchlejšie ako vytvorená pridaná hodnota alebo ako HDP,” napísali autori.

Hrubý domáci produkt (v trhových cenách), skrátene HDP (anglicky gross domestic product (at market prices), skrátene GDP) alebo domáci produkt je hodnota všetkých finálnych výrobkov a služieb vyrobených rezidentskými jednotkami sledovaného územia (spravidla štátu) za sledované obdobie (spravidla za rok). Zodpovedá teda tzv. hrubej pridanej hodnote celej ekonomiky v trhových cenách.

 

V období rokov 2001 – 2017 sa zo 100 eur dodatočnej produkcie v priemyselnej výrobe SR použilo 7,5 eur na dodatočné odmeny zamestnancov. V rokoch 2014 ž 2019 to bolo dodatočných 20,6 eur.

Na 100 eur dodatočnej vytvorenej produkcie v období 2001- 2007 pripadlo 10 eur dodatočného čistého prevádzkového prebytku („zisku“). V období po roku 2014 však nazvýšenie produkcie o 100 eur pripadá pokles ziskov o 2,8 eur (pokles je zaznamenaný z krajín V4 iba na Slovensku). Zrejme nijako neprekvapuje, že takúto tendenciu vnímali zamestnávatelia ako problém. O to viac, ak
nárast nákladov práce podporovala v danej situácii aj vláda svojimi administratívnymi opatreniami (známy problém „príplatkov“ a skokovitého zvyšovania minimálnej mzdy).
Naznačený jav sa stáva skutočným problémom až vtedy, keď je spojený s neuspokojivým vývojom produktivity práce. Samotný nárast nákladov práce by nemusel byť znepokojivým javom
(za istých okolností práve naopak).  Produktivita práce v ostatnej dekáde stratila svoju dynamiku. Dramatické spomalenie rastu produktivity vynikne pri porovnaní dvoch rovnako dlhých období pred- a po finančnej kríze 2009 .
V skoršom období mala ekonomika SR pozíciu lídra v raste produktivity práce. Neskôr, v období po roku 2014 o túto pozíciu prišla. A spomalenie rastu produktivity práce v skupine V4 je najvýraznejšie práve v SR. Hybné sily produktivity, ktoré pôsobili v skorších fázach (pred 2009), v značnej miere vyprchali: oslabil sa prílev PZI a s ním spojený prílev technológií, klesla miera investovania (podiel investícií na HDP), zmenila sa štruktúra dopytu (v prospech tovarov produkovaných s nižšou produktivitou) a podobne.

Autori pôsobia na Katedre hospodárskej politiky, Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.