MMF: ako sa cez COVID-19 uvoľnila menová politika

WASHINGTON – Blog Medzinárodného menového fondu od autorov Tobiasa Adriana a Fabia Natalucciho sa zaoberá menovou politikou v čase COVID-19.

Počas pandémie centrálne banky vo vyspelých aj rozvíjajúcich sa ekonomikách prijali bezprecedentné opatrenia na uvoľnenie finančných podmienok a podporu hospodárskeho oživenia vrátane zníženia úrokových sadzieb a nákupov aktív.

Keďže inflácia v mnohých krajinách dosahuje maximá za niekoľko desaťročí a tlaky presahujúce ceny potravín a energií, politici sa priklonili k prísnejšej politike. Ako ukazuje náš graf týždňa, centrálne banky na mnohých rozvíjajúcich sa trhoch začali proaktívne zvyšovať sadzby začiatkom minulého roka, po ktorých nasledovali ich náprotivky vo vyspelých ekonomikách v posledných mesiacoch roku 2021.

Cyklus menovej politiky je teraz vo svete čoraz viac synchronizovaný. Dôležité je, že tempo sprísňovania sa zrýchľuje vo viacerých krajinách, najmä vo vyspelých ekonomikách, z hľadiska frekvencie aj rozsahu zvyšovania sadzieb. Niektoré centrálne banky začali zmenšovať veľkosť svojich súvah, čím sa posunuli ďalej smerom k normalizácii politiky.

Stabilné ceny sú kľúčovým predpokladom trvalého hospodárskeho rastu. Keďže riziká ohrozujúce inflačný výhľad sú naklonené smerom nahor, centrálne banky musia pokračovať v normalizácii, aby zabránili zakoreneniu inflačných tlakov. Musia konať rázne, aby sa inflácia vrátila späť k svojmu cieľu, a vyhnúť sa tak ukotveniu inflačných očakávaní, ktoré by poškodilo dôveryhodnosť vybudovanú v posledných desaťročiach.

Menová politika nemôže vyriešiť zostávajúce úzke miesta súvisiace s pandémiou v globálnych dodávateľských reťazcoch a narušenia trhov s komoditami v dôsledku vojny na Ukrajine. Môže však spomaliť celkový dopyt s cieľom riešiť inflačné tlaky súvisiace s dopytom, takže cieľom je sprísnenie finančných podmienok.

Vysoká neistota, ktorá zatemňuje ekonomický a inflačný výhľad, bráni centrálnym bankám poskytovať jednoduché usmernenia o budúcom smerovaní politiky. Jasná komunikácia centrálnych bánk o potrebe ďalšieho sprísnenia politiky a krokov potrebných na kontrolu inflácie je však kľúčová pre zachovanie dôveryhodnosti.

Jasná komunikácia je dôležitá aj na to, aby sa predišlo prudkému, neusporiadanému sprísneniu finančných podmienok, ktoré by mohlo interagovať s existujúcimi finančnými zraniteľnosťami a zosilniť ich, čím by sa ohrozil hospodársky rast a finančnú stabilitu.