Mladí Slováci bez nádeje, že sa osamostatnia skôr
BRATISLAVA – Súčasná situácia nie je priaznivá ani pre mladých, ktorí by si chceli kúpiť vlastné bývanie.
Ceny nehnuteľností raketovo rastú a banky považujú ľudí do 25 rokov za rizikových klientov. Takmer 31 rokov majú mladí Slováci, keď opúšťajú rodičovské hniezdo. V Európskej únii sú podľa dát zverejnených Eurostatom druhí najstarší, ktorí odchádzajú od rodičov. Medzi rokmi 2010 a 2020 sa dokonca vek osamostatnenia posunul smerom nahor. Horšie je na tom už len Chorvátsko.
Naproti tomu takí Rakúšania sa osamostatňujú vo veku 25,5 roka, podobne sú na tom Česi – v 26 rokoch. 25 rokov? Pre hypotéku rizikový Neustále rastúce ceny nehnuteľností na Slovensku a zároveň zdražujúce hypotéky však môžu mať za následok, že sa ešte viac mladých bude držať rodičov. „Hlavne klienti do 25 rokov, ktorí sú zamestnaní krátko, nemajú vysokú školu alebo pracujú v sektore s vysokou fluktuáciou, majú najväčšie problémy získať úver na bývanie,“ vysvetľuje Vladimír Mandzák. odborný garant pre bankový sektor a kapitálový trh spoločnosti Universal maklérsky dom, ktorá patrí k najväčším
maklérskym spoločnostiam pôsobiacim na slovenskom trhu. Ako podotýka odborník, práve mladí do 25 rokov sú považovaní bankami stále za rizikových.
Podmienky bánk
Ak chce aj mladý človek v súčasnosti dostať hypotéku, mal by mať našetrené v ideálnom prípade aspoň 80 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorú chce pomocou hypotéky nadobudnúť. Realita však ukazuje, že často je problémom mať našetrených aspoň 20 percent z ceny nehnuteľnosti. Jednak na
to vplýva inflácia, jednak neprirodzene vysoký rast cien bytov a domov, a to najmä vo väčších mestách. Dvadsať percent z kúpnej ceny nehnuteľnosti v hlavnom meste napríklad predstavuje niekoľko desiatok tisíc eur. Pri jednoizbovom byte v okrajovej štvrti Bratislavy to môže byť aj 30-tisíc.
„Ideálne je, keď začnú šetriť mesačne minimálne čiastku vo výške predpokladanej splátky nehnuteľnosti, aby zistili, ako to zvládajú,“ radí Vladimír Mandzák. V opačnom prípade je otázkou skôr, či sa vôbec zadlžovať.
Banky síce môžu poskytovať aj 90-percentné hypotéky, majú však na ne prísne limity stanovené jednak centrálnou bankou, a jednak významným kritériom je práve posúdenie klienta – jeho finančnej situácie, ďalej vzdelanie, trvalý pobyt, atraktívnosť nehnuteľnosti a pod. „Ide o takzvané „riskové“ podmienky, ktoré má každá banka inak nastavené. Vieme však pomôcť aj klientom, ktorí nemajú našetrené nič. A to či už dofinancovaním úveru, spotrebným úverom, stavebným sporením, alebo založením úveru ďalšou nehnuteľnosťou,“ konštatuje odborník UNIVERSAL maklérsky dom. Aj preto je vždy lepšie obrátiť sa na finančného poradcu, ktorý nezaujate dokáže či už zhodnotiť finančnú situáciu klienta a tiež navrhnúť možnosti riešenia šité na mieru konkrétneho klienta. Ak pritom už banka odklepne mladým hypotéku, výhodou je, že do 35 rokov majú nárok na daňový bonus, ktorý si môžu každoročne uplatniť až po dobu piatich rokov.
Dlhé čakacie doby?
Vysoký nárast záujmu o nové hypotéky, ale aj nával refinančných hypoték predlžuje aj proces schvaľovania hypoték. Ako však podotýka odborník, nateraz sú vo väčšine prípadov predávajúci tolerantní a rešpektujú dlhšie schvaľovacie doby úverov. V ostatnom čase sa doby, kým prídu klientovi peniaze na účet od podania žiadosti, pohybovali až od jedného do dvoch mesiacov.
„Spôsobili to jednak nové hypotéky, ale aj nával refinančných hypoték, vzhľadom na avizované a už aj nasadené vyššie úrokové sadzby. Problémom v takýchto situáciách je, že do hypotekárneho procesu vstupuje veľa osôb a oddelení, kde sa čerpanie hypotéky zdržiava, ako pobočkový pracovník, bankový znalec/supervízor, schvaľovateľ, oddelenie, ktoré už samotný úver načerpá,“ dodáva Vladimír Mandzák.
