Miniete výplatu a chcete si odložiť peniaze bokom?

BRATISLAVA –  Každý by sa mal snažiť odkladať si nielen peniaze do rezervy, ale aj na väčšie výdavky v budúcnosti.

Napríklad na prilepšenie si k dôchodku či kvalitnú školu pre svoje deti. Otázkou je, kde na to vziať, ak človek žije „od výplaty k výplate“. Odpoveď však nemusí byť až taká zložitá: dá sa to obmedzením zlozvykov či výdavkov, ktoré vôbec nie sú nevyhnutné. Za alkohol či cigarety našinec zaplatí v priemere vyše 60 eur mesačne.

A to sem nepočítame alkohol vypitý na posedení reštaurácii či pohostinstve. S ním je to 70,26 eura mesačne. Vyplýva to zo štruktúry aktuálneho spotrebného koša, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR. Ten obsahuje podiel jednotlivých tovarov a služieb na celkových výdavkoch priemerného obyvateľa Slovenska.

Ak berieme do úvahy takého, ktorému na odloženie si bokom nič neostáva, pretože minie celú svoju výplatu (v priemere 1 212 eur), zistíme, že kým napríklad na ovocné jogurty v priemere smeruje 4,56 eura, na vodku je to vyše 7 eur, fľaškové pivo vytiahne z peňaženky ďalších 10 eur. Cigarety si
v priemere z osobného mesačného rozpočtu vypýtajú 30,35 eura.

Podiel výdavkov na vybrané tovary a služby

Chlieb a obilniny45,39, víno 9,08, mäso 56,06, pivo 12,68, mlieko, syry a vajcia 43,02, tabak 30,35 ovocie16,25, bývanie a energie 324,96 zelenina 20,03, doprava 76,71, káva, čaj a kakao o9,23, telefónne služby 39,66, nealkoholické nápoje 12,50, rekreácia a kultúra 91,40, destiláty12,83, reštaurácie a hotely 70,59.

Prepočet vychádza zo spotrebného koša zverejneného ŠÚ SR a priemernej mzdy v prvom kvartáli 2022 „Tieto čísla sú priemerné a u každého sa budú o niečo líšiť. Ak niekto vyfajčí škatuľku kvalitnejších cigariet denne, len táto položka stojí jeho osobný rozpočet vyše 120 eur mesačne, ďalší človek zas
môže minúť viac za alkohol. Tak či onak, z výplaty je vždy dobré si niečo odložiť a neminúť ju celú. A najlepšie je škrtať tie výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné,“ upozorňuje Martina Šimončičová, ktorá vedie rozvoj online investičnej platformy Portu.sk.

Šetriť sa dá aj inde

Okrem zlozvykov sú tu aj ďalšie výdavky, ktoré sa dajú pomerne jednoducho obmedziť. Napríklad, priemerný Slovák minie podľa údajov Štatistického úradu na minerálky a sladké nápoje takmer 12 eur mesačne. Ak štvorčlenná rodina uprednostní pitnú vodu, ktorú si načapuje z vodovodu (čo je
ostatne aj zdravšie) ušetriť môže takmer 50 eur.

Najmä vo väčších mestách, kde sú reštauračné služby drahšie, sa dá významne ušetriť aj na stravovaní. Skúsenosti hovoria, že sa oplatí uprednostniť denné menu oproti tomu klasickému z jedálneho lístka. Rozdiel pri jednom obede môže bežne dosiahnuť aj 5 eur. A ak si k nemu nedáte pivo či nealkoholický nápoj, úspora môže narásť o ďalšie dve eurá. Takto sa dá pri 20 pracovných dňoch ušetriť aj vyše stovka mesačne. Ďalšie peniaze sa dajú získať ak človek v období rekordných cien palív vymení auto za MHD.

Čo s úsporami

Ušetrené prostriedky je dobré neminúť na niečo iné, ale tvoriť si z nich finančný vankúš. Ten „na horšie časy“ by sa mal nachádzať na úrovni približne polročných výdavkov daného človeka. Peniaze je vhodné držať napríklad v banke vo forme vkladov, ku ktorým sa dá okamžite dostať. Financie navyše je vhodné investovať, keďže z dlhodobého hľadiska sa zhodnotia lepšie než na účte v banke. Okrem dlhodobosti je tu dôležitá aj pravidelnosť. Finančné trhy totiž zákonite prechádzajú výkyvmi, a teda obdobiami rastu a obdobiami pádov.

Práve pravidelné investovanie dokáže riziká spojené s horšími časmi eliminovať. Vďaka nemu totiž investor ťaží z lacnejších nákupov v období,
kedy sa trhom nedarí. Preto je obdobie pádov vhodné na začatie investovania a neodporúča sa vtedy už zainvestované peniaze vyberať.

„Predstavme si, že 70 eur, ktoré priemerný obyvateľ Slovenska minie na alkohol a tabakové výrobky, dokáže namiesto toho mesačne odložiť. Ak ich zainvestuje na 20 rokov, pri doterajšej výkonnosti trhov bude mať na konci k dispozícii 25 000 eur pri stredne rizikovom portfóliu. Pri najdynamickejšom by to bolo 39 500 eur,“ hovorí Martina Šimončičová.

Pozitívom je, že výhody investovania, napríklad pri odkladaní si peňazí na penziu, ľudia na Slovensku v čoraz väčšej miere chápu. Pri pravidelnom investovaní sa netreba báť si mesačne odložiť bokom čo i len 20 eur, priemerná výška pravidelného mesačného vkladu je však na Slovensku blízka sto eurám.

„Každý by mal v prvom rade investovať podľa svojich možností. Ideálna čiastka, ktorú je vhodné na tento účel vyčleniť, preto neexistuje. No je vhodné, ak do investícií smerujú peniaze, ktoré v rodinnom rozpočte nebudú aktuálne chýbať a preto ich nebude nutné ad hoc vyberať. Odkladať si na budúcnosť
je totiž najlepšie dlhodobo,“ dodáva Martina Šimončičová.