Miloš Zeman: jeho podiel na založení futurológie

PRAHA –  Prognostik má být nepopulární. Má jako třeba proroci ve Starém zákone varovat.

Miloš Zeman

Prognostik tím, že píše, obcuje s mocnými tohto světa. Musí si být vědom, že když bude simulovat důsledky v některých případech nutně idiotských činů a v jiných případech důsledky omylů jinak inteligentních lidí, nikdo ho nebude mít rád.

Miloš Zeman

 Tento rok uplynie 80 rokov od narodenia českého futurológa a prognostika Miloša Zemana. Miloš Zeman je známy predovšetkým ako politik, keďže vykonával funkciu prezidenta Českej republiky a predtým funkciu predsedu vlády Českej republiky. Jeho hlavnými životnými aktivitami boli predovšetkým rozvoj prognostiky a futurológie, čomu venoval celý svoj život, a to až do vstupu do politiky.

 Miloš Zeman patrí k zakladateľom a priekopníkom rozvoja futurológie v Československu. Významne prispel k rozvoju futurologického myslenia v Československu a k jej organizačnému a  inštitucionálnemu zastrešeniu. Venoval sa futurológii a prognostike. Napísal a vydal prvý úvod do futurológie v Československu. Publikoval množstvo článkov a publikácii, venovaných futurológii, prognostike, vede a predvídaní a výskumu budúcnosti. Miloš Zeman používal rôzne názvy pre vedu o budúcnosti. Najčastejšie používal pojem futurológia, čo znamená veda o budúcnosti. V období normalizácie, keď bol pojem futurológia nežiadúci, požíval Miloš Zeman pojmy prognostika, výskum budúcnosti, veda o predvídaní, veda o budúcnosti a ďalšie.  Vždy však išlo o tú istú vedu o budúcnosti, a teda o futurológiu.

Štúdium a založenie futurologickej spoločnosti

   Miloš Zeman sa narodil 28 septembra 1944 v Kolíne vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava. V rokoch 1959 až 1963 študoval na Strednej ekonomickej škole v Kolíne. V rokoch 1965 až 1969 študoval na Národohospodárskej fakulte Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Napísal vyše 500 stranovú diplomovú prácu s názvom Futurologie a budoucnost. Od roku 1969 vyučoval prognostiku na Vysokej škole ekonomickej v Prahe.

V roku 1968 bola z podnetu Miloša Zemana v Prahe založená Futurologická společnost (býva uvádzaná tiež ako Československá futurologická spoločnosť), ktorá vznikla z bývalého študentského futurologického klubu. Táto bola koncom roku 1970 zrušená. 21. marca 1968 založili študenti Vysokej školy ekonomickej v Prahe Futurologický klub. 19. augusta vznikla z tohto klubu Futurologická spoločnosť ako kolektívny člen Socialistickej akadémie v Prahe. Prvým predsedom Futurologickej spoločnosti sa stal spolužiak Miloša Zemana a študent Vysokej školy ekonomickej Vladimír Opatrný.  Miloš Zeman vykonával funkciu podpredsedu a ekonóm, prognostik a futurológ Ota Šulc bol vedeckým tajomníkom Futurologickej spoločnosti.

Futurologická spoločnosť mala teda v čase vzniku nasledovných funkcionárov:

Vladimír Opatrný – predseda spoločnosti

Miloš Zeman – podpredseda spoločnosti

Ota Šulc – vedecký tajomník spoločnosti

V septembri 1968 vydala táto Futurologická spoločnosť Deklaráciu Futurologickej spoločnosti. V tejto deklarácii boli vymenované aktivity, ktorým sa chcela Futurologická spoločnosť venovať:

1. Organizácia prednáškového cyklu o futurológii pre širšie publikum. Postupné rozširovanie prednáškovej aktivity na univerzitnej pôde. Organizácia heuristických diskusií a seminárov pre členov Futurologickej spoločnosti.

2. Publikovanie periodických futurologických časopisov a kníh

3. Vytvorenie a vybudovanie informačného centra a futurologickej knižnice. Vypracovanie expertných správ a oponentúr dlhodobých projektov špecializovaných organizá

4. Vypracovanie prvých návrhov a metodologických štúdií

5. Kontakt s medzinárodne prominentnými osobnosťami futurologickej vedy a vzájomná výmena informácií vrátane vypracovaných prognóz s futurologickými inštitúciami v rozvinutých priemyselných krajinách.“

V rámci Futurologickej spoločnosti mal pracovať stály tím, ktorý sa mal zaoberať základným výskumom na poli futurológie. Úvodný materiál, ktorý bol spracovaný pre tento stály tím publikoval Miloš Zeman v roku 1969 v štvrtom čísle Filozofického časopisu pod názvom Futurologie a filosofie.

V dňoch až 15. decembra 1968 sa konal v Kroměříži prvý celoštátny seminár českých a slovenských futurológov, na ktorom bol prezentovaný materiál Československo 1985-2000, ktorý bol spracovaný pre túto konferenciu. Futurologická spoločnosť pripravovala vypracovanie kolektívnej štúdie na tému Teoretické základy komplexných spoločenských projektov (futurologické simulačné modely) v spolupráci s Výskumným ústavom priemyslu a stavebníctva a ministerstvom techniky.

V roku 1969 Miloš Zeman obhájil na záver štúdia na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe diplomovú prácu s názvom Futurologie a budoucnost.

 

Projekt dlhodobej prognózy Československo 1985-2000

Miloš Zeman v článku Futurologie a filosofie uvádza tri etapy vypracovania dlhodobej makroprognózy Československo 1985-2000, ktoré Futurologická spoločnosť zamýšľala realizovať:

1. etapa – vypracovanie kolektívnej štúdie na tému Teoretické základy komplexných spoločenský projektov (futurologické simulačné modely)
2. etapa – pokus o historickú verifikáciu vypracovaného simulačného modelu tzv. predvídanie minulosti
3. etapa – pokus o vypracovanie konkrétnej makroprognózy Československo 1985-2000, ktorá mala slúžiť ako oponentská alternatíva dlhodobého plánu.

 

Vydávanie futurologickej literatúry a prvý úvod do futurológie v Československu

V rokoch 1968 a 1969 vydal Miloš Zeman ako člen a zakladateľ Futurologickej spoločnosti dva zväzky Futurologického zborníku, ktorý obsahoval informácie a rešerše o zahraničných futurologických teóriách a konceptoch. V roku 1969 vydal Miloš Zeman spolu s ďalším českým futurologom a prognostikom Otom Šulcom krátky 30-stranový Futurologický slovníček. V roku 1971 vydal Miloš Zeman prvý úvod do futurológie v Československu pod názvom Úvod do výzkumu budoucnosti. Táto publikácia mala spolu 110 strán. Ide o ojedinelé, ale prakticky neznáme dielo Miloša Zemana, ktoré sa dnes nenachádza v žiadnej knižnici v Českej republike a takisto ani na Slovensku.  V roku 1977 vydal Miloš Zeman publikáciu Prognostika a řízení. V roku 1986 publikoval Miloš Zeman stručný náčrt vedy o predvídaní pod názvom Veda o predvídaní v zborníku Niektoré problémy prognózovania vedy, ktorý vydal Kabinet teórie vedy a prognóz Výpočtového strediska SAV v rámci prác na Súhrnnej prognóze rozvoja Slovenska do roku 2010. Miloš Zeman publikoval takisto odborné články týkajúce sa prognostiky a futurológie v domácich a zahraničných časopisoch.

Úvod do výzkumu budoucnosti

   V marci 1971 vydal Miloš Zeman 110 stranovú publikáciu Úvod do výzkumu budoucnosti. Miloš Zeman sa v úvode publikácie odvoláva na prácu „jednej z prvých prognostických skupín v ČSSR – medziodborového tímu „Teoretické základy komplexných spoločenských projektov“. V jednotlivých častiach publikácie sa potom odvoláva na viaceré publikácie tohto medziodborového tímu. Samotná publikácia je potom rozdelená na štyri časti. Obsah publikácie je nasledovný:

Predhovor

1. Všeobecné otázky
2. Prečo vedecké predvídanie ?
3. Čo je budúcnosť ?
4. Budúcnosť ako zmena.
5. Možná budúcnosť.
6. Odstrašujúca budúcnosť.
7. Utópia versus veda o budúcnosti.
8. Budúcnosť ako systém.
9. Exploratívny prístup.
10. Podstata exploratívneho prístupu.
11. Príklady.
12. Základné metódy.

• Normatívny prístup.

1. Podstata normatívneho prístupu.
2. Príklady.
3. Základné metódy.
4. Spätnoväzobný prístup.
5. Podstata spätnoväzobného prístupu.
6. Príklady.
7. Základné metódy.

Komplexné prognostické modelovanie

Od roku 1971 sa rozvoju prognostických modelov a metód venovala organizácia Sportpropag, kde bolo zriadené Oddelenie komplexného prognózovania. Miloš Zeman v rámci tohto oddelenia rozvíjal metódu Komplexného prognostického modelovania KPM, ktorej vytvorenie bolo inšpirované systémovou dynamikou amerického prognostika Jaya Forrestera. V roku 1975 vydáva Miloš Zeman publikáciu Komplexní prognostické modelování. Metóda KPM bola tiež popísaná v roku 1981 v publikácii Modelování společenských systémů metodou KPM, ktorej autormi bol Vladimír Fajfr, Fedor Gál, Martin Potuček a Miloš Zeman.

V roku 1983 bol Oddelením komplexného prognózovania Sportpropagu vydaný zborník článkov o metodológii výskumu budúcnosti pod názvom Metodologické problémy společenskovědního výzkumu budoucnosti. Editorom zborníku bol český sociológ Miroslav Flek. Publikovanie tohto zborníka bolo vtedajším politickým režimom vyhodnotené ako negatívne a oddelenie Sportpropagu bolo zrušené.

V roku 1985 Miloš Zeman publikuje knihu Úvod do systémové prognostiky. V roku 1986 sa Miloš Zeman podieľal obsahovo aj redakčne na vydaní zborníku Aktuálne otázky prognostiky 86. V roku 1988 publikuje ako spoluautor knihu Simulační model zemědělského podniku a v roku 1989 publikuje knihu Analytické a simulační hry na počítačovém modelu.

Od prognostika a futurológa k politikovi, predsedovi vlády a prezidentovi.

V auguste roku 1989 publikoval Miloš Zeman v Technickom magazíne článok Prognostika a prestavba. Tento článok vyvolal veľkú polemiku a mal širokú odozvu. V roku 1990 začal pracovať Miloš Zeman v Prognostickom ústave ČSAV, kde vypracoval viaceré štúdie k metodológii prognózovania. V roku 1991 vydal na Prognostickom ústave ČSAV štúdiu Modelové a kvantifikační aspekty prognostické činnosti a ďalšiu štúdiu Simulace důsledků strategických rozhodnutí. V roku 1990 pomáhal zakladať Občiansku futurologickú spoločnosť v Prahe a neskoršie Občiansku futurologickú spoločnosť v Bratislave, kde predniesol prvý referát na prvom seminári tejto spoločnosti.  V roku 2010 sa Miloš Zeman zúčastnil osláv 20-ého výročia založenia Občianskej futurologickej spoločnosti v Prahe.

V roku 1991 publikoval knihu Naše posttotalitní krize a její možná východiska. V roku 1998 publikoval knihu Varovná prognostika – kniha, která v roce 1991 nevyšla. V roku 2005 vydal knihu Jak jsem se mýlil v politice, kde časť spomienok venoval svojim futurologickým a prognostickým aktivitám. Futurológii a prognostike sa Miloš Zeman venoval aj v knihách rozhovorov, a to v roku 1998 v knihe Zpověď bývalého prognostika, v roku 1998 v knihe Kdo je Miloš Zeman, v roku 2001 v knihe Tak pravil Miloš Zeman aneb Prognostikovo pozdní odpoledne, v roku 2012 v knihe Zpověď informovaného optimisty. V roku 2017 sa prognostickými a futurologickými aktivitami zaoberal český publicista Lubomír Kopeček v knihe Miloš Zeman – Příběh talentovaného pragmatika. V roku 2021 vydal Miloš Zeman reprint prvej časti Futurologického zborníku z roku 1968 pod názvom Futurologie – Unikátní kniha zlomového roku 1968.

Neskoršie Miloš Zeman prešiel od prognostiky a futurológii k politike, kde to dotiahol až na najvyššie funkcie a postupne vykonával funkcie predsedu vlády Českej republiky a neskoršie prezidenta Českej republiky.

   Miloš Zeman urobil nepochybne veľký kus práce k položeniu základov futurológie v Československu a aj jeho zásluhou sa futurológia rozvíjala aj v nepriaznivých podmienkach  politického systému, ktorý fungoval do roku 1989 a podobne v nepriaznivých podmienkach pre dlhodobé prognózovanie a futurológiu po roku 1989.

 Ivan Klinec, Ekonomický ústav SAV