Mihók: jednoznačne oddeliť politiku od podnikania

Finančné noviny hovorili s predsedom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Petrom Mihókom.

Slovenská republika má za sebou transformáciu z plánovitej ekonomiky na trhovú, ale má za sebou aj tridsať rokov samostatnosti. Ako sme to zvládli?

Napriek tomu, akými problémami prešla ekonomika a aj štát za toto obdobie, slovenská ekonomika je výkonná a je schopná zabezpečiť riadne fungovanie štátu. Zabezpečila aj potreby obyvateľstva z hľadiska jeho príjmov a existencie.

Je to ideálne?

Nechcem tým povedať, že všetko je v poriadku. Napriek tomu, že čomu sme čelili v prvom roku existencie samostatného Slovenska, ekonomika ukazuje, že má zdravý základ. Je tu potenciál, ktorý by sme mohli a aj môžeme lepšie využiť.

Vytvorili sa základy už za minulého spoločenského zriadenia?

Áno. Do transformácie sme išli s tým, čo vybudovali predchádzajúce generácie. Slovensko sa za socializmu industrializovalo. Do Československa Slovensko vstupovalo ako je jeho zaostalá agrárna časť spoločného štátu. To posilnilo dobrý základ pre to, aby prešlo celou transformáciou.

V súčasnosti sa objavuje kritika minulého spoločenského zriadenia. Ako ju hodnotíte?

Každú situáciu treba hodnotiť z pohľadu doby, ktorá bola. Problémom bola však ideológia, ktorá zasahovala do každého procesu v spoločnosti. Ekonomický systém mal potenciál a logiku. Málo však motivoval k individuálnej aktivite jednotlivých ľudí. Začiatok socializmu bol výrazne poznačený budovateľským nadšením. Mladí ľudia, ktorí v päťdesiatych rokoch budovali trať mládeže to mysleli úprimne. Videli sa v tom. Aj ľudia, ktorí zakladali jednotné roľnícke družstvá sa v tom videli. Boli však aj ľudia, ktorí mali veľa pôdy a neboli tým nadšení. Každý vývoj má svoje plusy a aj mínusy.

Po II. svetovej vojne existovalo rozdelenie sveta…

Pre nás to bola realita, do ktorej sme sa narodili. V nej vyrastala a bola v nej aj vychovaná. Existujú vždy vonkajšie faktory a vnútorné faktory, ktoré pôsobia. V prípade Československa a neskôr aj samostatného Slovenska sú vonkajšie faktory významnejšie. Ak vezmeme do úvahy ekonomiku, domáci trh je veľmi limitovaný.

Sme ako jedna štvrť veľkého mesta vo väčších štátoch sveta…

Musíme si pripomenúť, že veľmi radi vytvárame veľké štruktúry ako keby sme mali 100 miliónov. Sme však jeden slušný európsky región. Ani nie veľký, ani nie malý. Ak si berieme pri budovaní určitej štruktúry kde je nám vzorom veľká krajina, táto štruktúra nás potápa a odoberá veľa finančných
prostriedkov. Tým sa zvyšuje byrokracia.

Nie je z tohto hľadiska zbytočná existencia štátnej správy a aj samosprávy?

Máme štátnu správu, ale samosprávne orgány regiónov nezodpovedajú charakteristikám európskych regiónov z hľadiska počtu obyvateľov a veľkosti obyvateľov. Preto sa pri mnohých projektoch sa naše regióny musia spájať. Je to preto, aby vôbec mohli splniť podmienky projektov. V tomto by sme mali
postupovať veľmi racionálne. Základ moci by mal byť na úrovni obcí a miest. Tam občan reálne prichádza do styku s tým, čo predstavuje štátna alebo samosprávna moc a jej výkon. Tu by sa malo najviac vnímať to ako sa štát správa k svojim občanom.

Časť rozhodovania prebieha na úrovni Európskej únie. Je tu určitá subordinácia.na úrovni štátu. Potom máme úroveň štátu, regiónov, okresov, miest a obcí. Zdá sa mi to ako veľmi komplikovaná štruktúra. Tým pádom je menej efektívna, trvá to dlhšie a stojí to veľa. Okrem toho sa stráca prehľad. Každá z týchto štruktúr sa snaží niečo si pre seba privlastniť. Preto, aby bola nezastupiteľná.

 

Ako hodnotíte úlohu štátu vo vzťahu k podnikateľom?

Malo by sa jasne chápať čo je to úloha štátu a čo je úloha podnikania. Úlohou štátu je vytváranie prostredia, ale aj poskytovanie služieb občanom, ale aj podnikateľom. Štát má vytvárať rámec pre každodenný život občanov, a život podnikateľov. Ak sa reprezentanti štátu snažia vehementne zasahovať do podnikania, konajú tak pod vplyvom politiky. Preto štát podniká zle. Rozhodovanie o podnikaní tam, kde má štát moje svoje záujmy, sú silne politicky orientované. Musíme preto jednoznačne oddeliť politiku od podnikania.

Cieľom podnikania je zisk, aby tí čo podnikajú zarobili. Z toho čo sa vytvára profitujú zamestnanci. Dostávajú mzdy. Štát dostáva o podnikov dane, odvody, či iné poplatky, ktoré sú základom jeho fungovania. Bez toho by štát nemohol existovať. Štát je jednoznačne závislý od výsledkov podnikania. K nemu sa niekedy správa viac ako macošsky. Vo finále tým sám seba pripravuje o zdroje.

Čo by sa malo zlepšiť v podnikateľskom prostredí?

V podnikateľskom prostredí sa vždy môže niečo zlepšiť. V každej oblasti. Stále máme vysoký stupeň byrokracie. Je tu určité dedičstvo kontinentálnej Európy. Tá sa vždy vyvíjala určitým paternalistickým spôsobom. Anglosaská filozofia sa vyvíjala v prostredí väčšieho liberalizmu. Určitá miera byrokracie
musí byť. Otázka či je represívna, alebo pomáha. Keď to bude fungovať, taj aj byrokracia sa bude mať lepšie.

Čo zlyháva zo strany štátu na Slovensku?

Zlyháva podpora exportu. Slovenská ekonomika je závislá od exportu. Exportná a importná banka Slovenskej republiky  by mala byť lepšie vybavená kapitálom. Neprospievajú jej ani neustále zmeny vo vedení banky. Systém by mal byť taký, že buď je niekto dobrý a je jedno ktorá vláda ho menovala. Buď je dobrý, alebo nie. Tak to funguje v súkromnom sektore. Tam ak je manažér bodrý, zostane v podniku, a dokonca sa posúva vyššie. Ak nie je dobrý, tak príde o miesto.

Základným kritériom nemôže byť politická nominácia. U nás štát všade tam kde vstupuje do ekonomiky, robí politické nominácie. Časť ekonomiky kde je
prítomný štát to degraduje.

Ako vidí svoje miesto SOPK vo vzťahy štát – podnikatelia?

Komory a cechy patria medzi najstaršie subjekty podnikateľskej sféry. Komory majú preto prirodzené postavenie v tomto vzťahu, ale súčasne aj podnikateľom poskytujú služby. Komory sú sprostredkovateľom medzi podnikmi a štátom, ale aj medzi podnikateľmi a zahraničím. Majú vytvorenú celosvetovú sieť. Preto vedia urobiť servis pre štát, alebo podnikateľov všade vo svete.

Boli ste predsedom Svetovej komorovej federácie  federácie. Čo Vám to dalo osobne a čo to prinieslo SOPK?

Bol to rešpekt voči inštitúcii, ktorú som reprezentoval. Znamenalo to, že SOPK bola a je medzinárodne rešpektovaná. Bolo to veľmi vysoké ocenenie.

SOPK sa za tých 30 rokov vyvíjala. Vždy vedela správne posúdiť svoju pozíciu a podľa konkrétnej situácie nastavovať svoje priority. Toto uznanie prispelo k presadzovaniu slovenských záujmov v zahraničí.

Medzinárodná obchodná komora si v určitom čase uvedomila, že musí vytvoriť priestor nielen pre veľké podniky a veľké krajiny, ale aj pre malé krajiny a menšie podniky. V týchto inštitúciách nepanujú prekvapenia, ale len pozitívne prekvapenie od človeka. Mne osobne to dalo veľmi veľa. Bolo to z hľadiska kontaktov, ale aj z hľadiska tém, ktoré som riešil. Pohlo ma to veľmi dopredu.

Na čo sa chce SOPK najviac momentálne sústrediť?

Každá doba prináša priority. Chceme, aby slovenská ekonomika nevyšla z tejto situácie oslabená. Ideálne by bolo keby sme dokázali zvýšiť svoju pozíciu. Aj udržanie pozície bude úspechom. Chceme podnikateľom pomáhať pri riešení problémov a byť efektívnym partnerom vlády.