Marx, Engels, Beatles, mysle veľkého mysliteľa

Pred dvesto rokmi sa 5. mája 1818 narodil Karl Marx. Nie nezaujímavá je z dnešného pohľadu aj činnosť Karola Marxa ako novinára. Pracoval v niekoľkých redakciách, ale bol aj dopisovateľom amerického denníka.

Novinársky životopis Karola Marxa sa začína z denníka Rheinische Zeitung (celý názov Rheinische Zeitung für Politik, Handel und Gewerbe), ktorý vychádzal v Kolíne nad Rýnom.V denníku Karol Marx začal pracovať v apríli 1842. V októbri toho istého roku sa stal šéfredaktorom denníka. Rheinische Zeitung bol nemecký denník, ktorý založili predstavitelia nemeckých podnikateľov liberálnej orientácie, ktorý boli kriticky naladení proti pruskej vláde. V redakcii pracovali ľavicoví a liberálni hegeliánci. V tom čase patril Karol Marx medzi hegeliánskych liberálov. Denník vychádzal v Kolíne od 1. Januára 1842 do 31. marca 1943.  Počas práce v Rheinsche Zeitung sa Karol Marx začína zaoberať úlohou ekonomických záujmov ľudí v spoločenskom živote.

Jedným z problémov, ktorými sa vtedy Karol Marx zaoberal bola sloboda tlače. V dvoch článkoch uverejnených v denníku sa venoval polemike ohľadom zákonodarnej činnosti rokovaniu šiesteho porýnskeho zemského snemu a vystupoval proti cenzúre. Pôvodne sa mali zverejniť tri články, ale do denníka sa dostali len dva. Marx v nich vystupoval proti cenzúre, ktorá podľa neho zaklína slobodu milujúci duch národu a nedáva možnosť slobodne vykladať svoje emócie a myšlienky.

Vlastný denník

Neskôr pracoval Karol Marx vo vlastnom denníku Neue Rheinische Zeitung s podtitulom Organ der Demokratie. Denník začala vychádzať 1. júna 1848. Bolo to po dočasnom zrušení cenzúry v Prusku a v iných nemeckých štátoch. Denník Neue Rheinische Zeitung  mal rozvetvenú sieť spravodajcov. Vychádzal pre tie časy v nezvyčajne vysokom náklade – 3 000 až 6 000 výtlačkov. Neue Rheinische Zeitung bola za vytvorenie na území Nemecka jednotnej demokratickej nemeckej republiky, za vojnu proti Rusku s cieľom obnovy samostatného Poľska. Dôležitými témami denníka boli revolučné udalosti v krajine, boj s feudálnymi prežitkami v Nemecku. Príkladom pre nemeckú revolúciu z pohľadu Neue Rheinische Zeitung  bola francúzska Februárová revolúcia 1848, ktorá v Paríži zvrhla a vyhlásila  Francúzsku republiku. Podľa predpokladov Karola Marxa a Fridricha Engelsa  mala liberálno-demokratická revolúcia v Nemecku v rokoch 1848 – 1849 prerásť do socialistickej revolúcie. Nestalo sa tak.

 

Neue Rheinische Zeitung  sa stal jedným z najpopulárnejších denníkov tých čias. Kritizoval Prusko a Rakúsko – Uhorsko kvôli tomu, že potlačili revolúcie v roku 1848.   Denník kritizoval aj liberálnu buržoáziu za to, že bola ochotná dosahovať kompromisy s monarchiou. Propagoval socialistické myšlienky. Väčšina členov redakcie bola členmi Zväzu komunistov.  Posledné číslo vyšlo v červenej farbe 19. mája 1849.

Spolupráca

Neskôr spolupracoval s rôznymi médiami napríklad s chartistickými novinami People’s Paper, emigrantskými novinami Reform vychádzajúcimi v USA, či novinami Vorwarts! vydávanými v Paríži, ale aj ďalšími novinami. Britská tlač v danom období bola reprezentovaná niekoľkými novinami Morning Chronicle, The Times, The Quarterly Review, The Edinburgh Review. Od augusta 1851 sa Karol Marx zahraničným spravodajcom denníka New York Daily Tribune. Spolupráca s denníkom sa skončila  v marci 1862.

História denníka sa začala písať v roku 1841 keď známy americký novinár Horace Greeley založil New York Tribune. Majitelia už existujúcich bulvárnych periodík The Sun a New York Herald chceli všetkými silami zničiť konkurenta a používali rôzne metódy boja s konkurenčným denník, ktoré došli až do útokov na kolportérov, či preplácania redaktorov denníka. Výsledkom konkurenčnej súťaže bolo nielen to, že New York Tribune dokázala, že má právo existovať, ale získal dôstojné miesto na americkom trhu médií.

New York Tribune

V roku 1848 sa Charles Anderson Dana, ktorý sa od roku 1849 stal šéfredaktorom denníka New York Tribune, stretol s Karolom Marxom v Kolýne nd Rýnom. Karol Marx na neho urobil dobrý dojem poznatkami a myslením. Vďaka iniciatíve Charlesa Andesona sa Karol Marx stal európskym spravodajcom New York Tribune pre Európu. Podmienky spolupráce boli pre Marxa relatívne dosť výhodné. Zaviazal sa písať dva články do týždňa a za každý článok dostával po 2 britské libry, ktoré boli v tom čase rovné štyridsiatim nemeckým markám.

Charles Anderson Dana veľmi dobre pochopil aký prospech mu prinesie Karol Marx. Osoba Karla Marxa sa stala súčasťou reklamnej kampane pre predplatiteľov denníka. Niekedy využíval osobné listy Karla Marxa a zverejňoval ich ako vlastnú prácu, čím vyvolával nespokojnosť Karla Marxa. Avšak tým, že zverejňoval svoje články v denníku New York Tribune získal prístup k veľkému publiku, pretože toto periodikum malo v tom veľmi veľké publikum.

Výskumníci americkej tlače si myslia, že najdôležitejším príspevkom  denníka New York Tribune bolo to, že položil základ typologickej tendencie tým, že sa stal prototypom, alebo prototypom modelu kvalitatívneho tlačeného média v americkej žurnalistike. Denník bol oveľa vážnejší a presnejší ako jeho konkurenti a preto si získal popularitu najmä v konzervatívnych kruhoch.

Ako povedal Horace Greeley, noviny museli byť „školou“ pre dospelých, ale aj „tribúnou“, prostredníctvom ktorej môžu hovoriť svoje názory predstavitelia ľudu.

Denník New York Tribune sa distrubuoval nielen v New Yorku, ale aj v iných mestách, citovali ho a polemizovali s ním iné americké denníky.

Americkí historici sa zhodujú na tom, že New York Tribune mal veľký vplyv na americkú žurnalistiku. Americký cestovateľ a spisovateľ Bayard (James) Taylor povedal, že po biblii je na severozápade USA na druhom mieste New York Tribune.

New York Tribune presadzovala uskutočnenie demokratických reforiem, takých ako reforma vzdelávania, zrušenie trestu smrti a telesných trestov, rozšírenie občianskych práv žien. Denník mal pokrokové postoje k problematike zamestnancov a snažila sa dosiahnuť zlepšenie ich postavenia a zväčšenie práv. Denník nie raz vyhlásil, že bude podporovať každú novú myšlienku, ktorá je zameraná na zlepšenie morálneho, intelektuálneho, morálneho a sociálneho stavu ľudstva, kvôli čomu je pripravený prinášať akékoľvek obete a ustáť útoky nepriateľov.

Aj Fridrich Engels

Keď písali o denníku New York Tribune Karol Marx a Fridrich Engels tvrdili, že sú najlepšími anglo-americkými novinami. Posudzovali ho ako najvplyvnejší, vedúci denník USA, ktorý je na poprednom mieste v svetovej tlači. Ako zdroj vplyvu New York Tribune Karol March a Fridrich Engels označovali preberanie jeho článkov inými denníkmi.“Existuje nie menej ako stovka amerických novín vychádzajúcich v angličtine, ktoré preberajú heslá od Tribune,“ napísal v tejto súvislosti Karol Marx.

Celkom v New York Tribune vyšlo viac ako 500 článkov a analýz Karola Marxa a Fridricha Engelsa. Približne tretina materiálov bola z pera Fridricha Engelsa. Celkom je to päť zväzkov zo súborného diela Karla Karxa. Sú to materiály o Nemecku, o európskych udalostiach a problémoch, napríklad o pochode Giuseppe Garibaldi južným Talianskom, udalostiach v Rusku a na Kaukaze. Ich články sa týkali najdôležitejších otázok domácej a zahraničnej politiky, robotníckeho hnutia, ekonomického rozvoja európskych krajín, koloniálnej expanzie, hnutí za národné oslobodenie v koloniálnych krajinách. Karol Marx a Fridrich Engels využívali možnosti New York Tribune, pre výklad svojich názorov, prístupov k interpretácii histórie a otázok spoločenského a politického rozvoja modernej civilizácie.

Napríklad v pamfletoch Lord Palmerston a Odhalenia histórie diplomacie XVIII. Storočia, ale aj v celom rade iných článkov Marx detailne analyzoval základné postupy diplomatických hier, ktoré vytvárajú hmlu pre geopolitické stratégie európskych krajín.

Redakcia New York Tribune mnoho razy svojvoľne narábala s rukopismi Karla Marxa a Fridricha Engelsa. Mnohé z nich vydávala bez podpisu autorov v podobe redakčných úvodníkov. Od polovice roku 1855 všetky články Karola Marxa a Fridricha Engelsa vychádzali bez podpisu. V niektorých prípadoch redakcia články redigovala a uvádzala pri nich svojvoľne vybraný dátum. Podobné správanie vyvolávalo pravidelné protesty Karola Marxa.

Na jeseň 1857 v súvislosti s ekonomickou krízou v USA začal mať denník New York Tribune problémy. Redakcia ho požiadala, aby zmenšil periodicitu publikácií. Karol Marx prestal s redakciou spolupracovať keď v období začiatku občianskej vojny v USA z postu šéfredaktora odišiel Charles Anderson Dana.

Koniec spolupráce

Podľa verzie samotného Karola Marxa, základnou príčinou ukončenia spolupráce s New York Tribune bola politická a stranícka angažovanosť denníka, ktorý sa stal oficiálnym orgánom Republikánskej strany.  Po smrti Karola Marxa jeho dcéra Eleonóra vydala výber článkov venovaných východnej problematike, teda udalostiam na Kaukaze v knihe The Eastern Question, ktorá  vyšla v Londýne v roku 1897. Karl Marx patrí medzi najvýznamnejších mysliteľov XIX. storočia, ktorí aj dnes ovplyvňujú mnohých, ktorí to verejne priznávajú, ale aj tých ktorí to skrývajú.