Lukašenko sľúbil na mítingu kľačať a nekľakol si, a ani keď bude mŕtvy, nikomu neodovzdá krajinu
MINSK – V hlavnom meste Bieloruska na Námestí nezávislosti prebieha míting priaznivcov bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Oficiálny názov znie “Zhromaždenie na podporu mieru, bezpečnosti a pokoja v Bielorusku.”
“Stojím pred vami na kolenách – prvý raz v živote,” vyhlásil prezident republiky a nekľakol si. Zostal stáť za rečníckym pultom. „Drahí priatelia, nenavolal som vás sem, aby ste ma chránili, aj keď ide aj o tom. Prišli ste sem, aby sme po prvýkrát za štvrťstoročie mohli chrániť našu krajinu, naše rodiny, sestry, manželky a deti,“ povedala hlava štátu.
Prišiel na podporu svojho otca. Podľa jeho vzhľadu ho určite ochráni. Napísal jeden autorov v sociálnej sieti o synovi Alexandra Lukašenka Nikolajovi Lukašenkovi. Ten s ním prišiel na míting. Nikolaj Lukašenko sa narodil 31. augusta 2004. Kto presne je jeho matka, nie je známe. Podľa jeho otca pracuje ako lekárka. Lukašenkov tretí syn sa s ním pravidelne zúčastňuje na verejných podujatiach.
Doteraz priťahovali pozornosť ruských dievčat vystúpenie Lukašenkovho syna počas jeho návštevy Vojenskej prehliadky víťazstva v Moskve. Vyznali mu svoj obdiv na sociálnych médiách.
Zhromaždenie na Námestí nezávislosti sa začalo 16. augusta 2020 napoludnie. Vo svojom príhovore Alexander Lukašenko apeloval na ľudí o potrebe ochrany krajiny. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko zdôrazňuje neprípustnosť kolapsu krajiny a jej odovzdanie. Uviedol to dnes na zhromaždení v Minsku, dozvedel sa BelTA.
“Vybudovali sme s vami, so všetkými ťažkosťami, so všetkými nedostatkami, krásnu krajinu. Komu ste sa rozhodli dať ju? Ak chce niekto odovzdať krajinu, aj keď budem mŕtvy, nedovolím to,” zdôraznil bieloruský líder.
Pred mítingom prezident Bieloruskej republiky Alexander Lukašenko telefonoval s prezidentom Ruskej federácie. Obsah telefonátu bola taký istý ako v prípade predchádzajúceho rozhovoru. Portál www.kremlin.ru konštatuje, že Ruská federácia môže pomôcť Rusku len v prípade nevyhnutnosti na základe Organizácie Dohody o kolektívnej bezpečnosti (DKB) a Dohody o vytvorení Zväzového štátu. môže to byť aj na základe tlaku, ktorý sa na Bielorusko vytvára zvonku.
DKB v súčasnosti združuje Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko, Tadžikistan.
Cieľmi organizácie sú posilnenie mieru, medzinárodnej a regionálnej bezpečnosti a stability, kolektívna ochrana nezávislosti, územnej celistvosti a suverenity členských štátov, pričom prioritou pri ich dosahovaní sú politické prostriedky.
DKB vznikla tak, že Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko, Tadžikistan a Uzbekistan podpísali 15. mája 1992 v Taškente Dohodu o kolektívnej bezpečnosti (DKB). Azerbajdžan podpísal dohodu 24. septembra 1993, Gruzínsko 9. septembra 1993, Bielorusko 31. decembra 1993. Zmluva nadobudla platnosť 20. apríla 1994, bola uzavretá na 5 rokov a bola obnoviteľná. 2. apríla 1999 podpísali prezidenti Arménska, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska, Ruska a Tadžikistanu protokol o predĺžení jeho platnosti na nasledujúcich päť rokov, ale Azerbajdžan, Gruzínsko a Uzbekistan odmietli predĺžiť dohodu.
Na moskovskom zasadnutí DKB 14. mája 2002 bolo prijaté rozhodnutie o transformácii DKB na plnohodnotnú medzinárodnú organizáciu – Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO). Valné zhromaždenie OSN prijalo 2. decembra 2004 rezolúciu, ktorá priznáva DKB štatút pozorovateľa. Dňa 16. augusta 2006 v Soči bolo podpísané rozhodnutie obnoviť členstvo Uzbekistanu v DKB. V decembri 2012 Uzbekistan oficiálne pozastavil svoje členstvo v organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti.
