Lídri Európskej únie sa domnievajú, že americké firmy zarábajú na skvapalnenom zemnom plyne

BRUSEL – Minulý mesiac francúzsky prezident Emmanuel Macron obvinil USA z „dvojitých štandardov“ v súvislosti s rozdielom medzi cenou, za ktorú sa LNG vyrobený v USA predáva v Európe a v USA.

Skvapalnený zemný plyn alebo kvapalný zemný plyn (liquefied natural gas, LNG) je druh paliva. Zemný plyn sa v skvapalnenej forme v prírode prakticky nevyskytuje. Je skvapalňovaný po vyťažení, aby mohol byť dopravovaný na odbytisko, väčšinou pomocou tankerov. Lodnou dopravou môže byť zemný plyn prepravovaný iba vo forme LNG. Lodná flotila na transport LNG je ale obmedzená a súčasne náročná na bezpečnosť a údržbu. Lodné terminály pre LNG sú nákladné a je ich málo.

„Severoamerická ekonomika rozhoduje v prospech atraktívnosti, čo rešpektujem, ale vytvára to dvojitý meter,“ povedal pán Emmanuel Macron a dodal, že „ich štátna pomoc sa v niektorých sektoroch zvyšuje až na 80 %, zatiaľ čo tu je zakázaná – podporujete dvojitú štandardy.“ 

Nie je jediný z európskych lídrov, ktorý nie je spokojný s cenami plynu. V skutočnosti 15 lídrov vyjadrilo svoju nespokojnosť, pričom trvali na tom, aby EÚ stanovila stropné ceny pre všetok dovážaný plyn bez ohľadu na jeho pôvod. Nápad vznikol po starostlivých pokusoch presvedčiť Nórsko, aby predávalo plyn so zľavou, a rovnako opatrných pokusoch presvedčiť amerických producentov, aby tak urobili. Teraz samotné USA vznášajú obvinenia.

„V skutočnosti spoločnosti, ktoré majú dlhodobé zmluvy s americkými výrobcami LNG, zvyšujú ceny a zarábajú marže na európskom trhu,“ povedal pre Financial Times Brian Crabtree, námestník ministra energetiky. “Toto nie sú vlastne americké firmy produkujúce  LNG, sú to najmä medzinárodné ropné spoločnosti a obchodníci so sídlom v Európe.”

Výrobcovia skvapalneného zemného plynu ho totiž nie vždy nepredávajú priamo spotrebiteľovi, napríklad do niektorej európskej krajiny. Spolupracujú s hlavnými producentmi komodít, ako sú Vitol a Trafigura, alebo s ropnými a plynárenskými gigantmi vrátane BP a Shell.

Vezmite si napríklad Cheniere Energy, najväčšieho výrobcu LNG v USA. Cheniere podpísal tento rok dlhodobú zmluvu o kúpe LNG so spoločnosťou Chevron. Podľa dohody Chevron kúpi 2 milióny LNG ročne a potom ho predá za cenu, ktorú uzná za spravodlivú.

Okrem toho Cheniere podpísal tento rok ďalšiu zmluvu s nórskym Equinorom, ktorá zahŕňa produkciu 1,75 milióna ton LNG ročne. A tento objem sa bude predávať aj za cenu stanovenú spoločnosťou Equinor, nie Cheniere.

To neznamená, že výrobcovia LNG nemajú prospech z vyššieho dopytu po LNG z Európy. Takto profitujú vo forme vyšších ziskov: dopyt sa zvýšil a ceny nasledujú rast dopytu, najmä ak ponuka nerastie tak rýchlo ako dopyt.

Spoločnosť Cheniere Energy oznámila tento mesiac zdvojnásobenie tržieb a ziskov za tretí štvrťrok, čo je spôsobené silnejším dopytom po jej produktoch. Spoločnosť tiež uviedla, že je pripravená podpísať dlhodobé dodávateľské zmluvy so spoločnosťami aj vládami v Európe, čo prispeje k plánovanému rozšíreniu jej kapacity.

BP tiež vykázala mimoriadne silný výkon zo svojej divízie obchodovania s plynom. Divízia obchodovania s plynom Shell zároveň zaznamenala za tretí štvrťrok tohto roka stratu 1 miliardy dolárov v dôsledku prudkého nárastu cien plynu v Európe po pozastavení exportu cez Nord Stream-1.

Nedá sa teda povedať, že Macronove obvinenia – a obvinenia iných politikov – sú úplne založené na faktoch, keďže výrobcovia sú len prvým článkom v dodávateľskom reťazci, ktorý zahŕňa sprostredkovateľov, čo sú najväčšie spoločnosti obchodujúce s komoditami na svete. Navyše, aj v dobrých časoch mal americký LNG v reálnej hodnote väčšiu hodnotu ako plynovodný plyn z Ruska.

Dôvod je čisto fyzický. Výroba skvapalneného zemného plynu je oveľa zložitejší proces ako čistenie zemného plynu a jeho posielanie potrubím. Zložitejšia výroba LNG automaticky znamená vyššie náklady, pretože je dosť energeticky náročná.

Po výrobe musí byť plyn prepravovaný tankermi, ktorých je tento rok tiež nedostatok, čo viedlo k prudkému zvýšeniu sadzieb za prepravu a to zvyšuje náklady obchodníkov na dodanie produktu spotrebiteľom.

Inými slovami, zdá sa, že Európa chce, aby sa podnikanie nesprávalo ako podnikanie a využívalo každú príležitosť na dosiahnutie zisku, čo je účelom podnikania. Ale namiesto toho, aby oslovoval tieto spoločnosti, z ktorých mnohé sídlia v Európe, ako zdôraznil FT Crabtree z DoE, obracia sa na americkú vládu, ktorá má malú alebo žiadnu kontrolu nad súkromným sektorom.

Crabtree však pre FT povedal, že USA majú v úmysle pomôcť Európe získať dostatok plynu „za cenu, ktorá je pre kontinent dostupná“. Nie je prekvapením, že nespresnil, ako by sa takáto dostupná cena dosiahla. Tiež nie je prekvapujúce, že v rozhovore s FT vydal varovanie.