Kúpa testov priamo štátom rovná sa menej oportunizmu
BRATISLAVA – Ani jeden zo subjektov, ktorý hodnotí nákup antigénových testov nehovorí o tom, že daná transakcia by v sebe obsahovala menej oportunizmu a rizík.
Pripomeňme si, že transparentnosť a výhodnosť dodávok antigénových testov pre Slovensko potvrdila vo svojej analýze aj organizácia Transparency International Slovensko. Testy nakupovala Správa štátnych hmotných rezerv, ktorú spravuje Ministerstvo hospodárstva SR. Nakupovala ich cez sprostredkovateľa. Tým sa na trhu objavili nielen zisky výrobcov, ale aj sprostredkovateľa.
Podľa teórie transakčných nákladov akákoľvek transakcia v sebe obsahuje oportunizmus. Ten je hybnou silou dosiahnutie maximálnej osobnej výhody, ktorá sa zakladá aj na chytrých trikoch. Ak sa zväčšuje počet subjektov podieľajúcich sa na transakcii, zvyšuje miera oportunizmu.
Ak sa viac ako dva subjekty podieľajú na transakcií, o to väčšie je riziko obmedzenej, či ohraničenej racionality (koncept z behaviorálnej ekonómie a psychológie, ktorý tvrdí, že v procese rozhodovania človek prežíva množstvo problémov spojených s kognitívnymi obmedzeniami mysle, nedostatkom času a zdrojov). Ľudské činy teda nie sú úplne racionálne. Podľa tejto koncepcie sa osoby s rozhodovacími právomocami snažia nájsť skôr uspokojivé ako optimálne riešenie. Pojem „ohraničená racionalita“ po prvý raz použil americký ekonóm Herbert Simon.
S tým je spojené riziko, ktoré v sebe obsahuje neurčitosť parametrov vonkajšieho a nedôvera v správanie sa účastníkov dohody, ktorá môže byť založená na možnom oportunizme.
Transakcia je akýkoľvek prevod alebo opätovné získanie práva disponovať s majetkom alebo službami v procese výmeny medzi dvoma alebo viacerými stranami dohody. Hnacou silou týchto procesov v rámci ekonomickej teórie je v prvom rade efektívnosť zameraná na obozretné využívanie obmedzených zdrojov. V takom prípade je možné obmedziť nielen výrobné faktory, ale aj finančné prostriedky na organizáciu a uskutočnenie výmeny. Transakcia sa považuje za efektívnu, ak forma zmluvy zvolená stranami vedie k najmenšiemu množstvu výrobných a transakčných nákladov.
Ekonomická teória transakčných nákladov pochádza z pera Ronald Coase. ktorý ju predstavil v roku 1937 v štúdii “Podstata firmy”. V roku 1991 dostal za ňu Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela.
V tomto článku autor, odvolávajúc sa na transakčné náklady, prichádza k záveru o nevyhnutnosti existencie podnikov ako mimotrhovej formy transakcií. Ďalšou dôležitou teoretickou publikáciou boli práce Kennetha Arrowa z roku 1969, najmä o transakciách a transakčných nákladoch. Napokon v roku 1985 predstavil Oliver Williamson výskumný dokument obsahujúci podrobné zhrnutie teórie transakčných nákladov.
Spolu s ekonomickým kontextom sa uskutočnili aj pokusy využiť teóriu transakčných nákladov v politike, hoci predmet výmeny nie je celkom zrejmý. Vo výberovom konaní sa teda hlas voliča zamieňa za volebné sľuby jedného z kandidátov, čo súvisí s transakčnými nákladmi na zber informácií.
