Kto je kto: ekonóm Robert James “Bob” Shiller
Robert James “Bob” Shiller (1946) je americký ekonóm, akademik a autor kníh. V roku 2013 získal Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela.
Narodil sa v Detroite v americkom štáte Michigan. Jeho otcom je inžinier Benjamin Peter Shiller a niektorí jeho predkovia sú litovského pôvodu. Všetci štyria Shillerovi starí rodičia prišli do Ameriky z Litvy v rokoch 1906–1910. Shiller zostáva v kontakte s niektorými svojimi príbuznými v Litve, pretože obe jeho staré mamy si celý život dopisovali s ich rodinami doma. Hoci priznal, že Litva je preňho do značnej miery cudzou krajinou, Shiller je čestným profesorom na ISM University of Management and Economics (Vilnius, Litva) a má niekoľko otvorených prednášok na univerzitách vo Vilniuse a ISM.
V roku 1967 sa stal bakalárom na University of Michigan. V roku 1972 obhájil s prácou Racionálne očakávania a štruktúra úrokových sadzieb (Rational expectations and the structure of interest rates) pod vedením Franca Modiglianiho titul PhD. na Massachusetts Institute of Technology. Od roku 1982 začal učiť na Yale University, predtým krátko pôsobil na Wharton School of the University of Pennsylvania alebo na University of Minnesota.
Je autorom veľkého množstva odborných článkov, prác a kníh z rôznych oblastí ekonómie a jeho činnosť zasahuje napríklad do oblastí behaviorálnej ekonómie, real estate alebo risk managementu. Zrejme jeho najznámejšou knihou je titul Investičná horúčka (Irrational Exuberance) z roku 2000. Varoval v nej, že technologický sektor sa v danom čase nachádzal vo špekulatívnej bubline, čo povedie k prudkému poklesu cien na akciovom trhu. Kniha sa stala bestsellerom a v roku 2005 sa dočkala druhého anglického vydania.
Jeho prednáška na slávnostnom odovzdávaní Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. vysvetlila, prečo trhy nie sú efektívne. Predložil argument, prečo bola hypotéza efektívneho trhu (EMH) Eugena Fama mylná. EMH predpokladá, že súčasná hodnota aktíva odráža efektívne začlenenie informácií do cien. Podľa Shillera sú výsledky pohybu trhu extrémne nevyrovnané, na rozdiel od tvrdenia Famy, kde by bol pohyb plynulejší, ak by odrážal vnútornú hodnotu aktív. Výsledky grafov, ktoré poskytol Shiller, ukázali jasnú odchýlku od hypotézy efektívneho trhu. Napríklad rast dividend bol 2% ročne na akcie. Bolo to však v rozpore s EMH, pretože rast neodrážal očakávané dividendy. Shillerov model lineárnej súčasnej hodnoty, ktorý je výsledkom spolupráce s jeho kolegom a bývalým študentom Johnom Campbellom, ďalej vysvetľuje, že iba polovica až jedna tretina výkyvov na akciovom trhu je vysvetlená modelom očakávaných dividend. Shiller v prednáške tiež poukázal na to, že premenné ako úrokové sadzby a náklady na budovy nevysvetľujú pohyb na trhu s bývaním.
Na druhej strane, Shiller verí, že viac informácií o trhu aktív je pre jeho efektívnosť kľúčové. Okrem toho narážal na vysvetlenie akciových trhov Johna Maynarda Keynesa, aby poukázal na iracionalitu ľudí pri rozhodovaní. Keynes prirovnal burzu k súťaži krásy, kde ľudia namiesto toho, aby stavili na to, kto ich považuje za príťažlivého, vsadili na súťažiaceho, ktorý je pre väčšinu ľudí atraktívny. Preto sa domnieva, že ľudia pri účasti na trhu aktív nepoužívajú zložité matematické výpočty a sofistikovaný ekonomický model. Tvrdil, že na efektívne fungovanie trhu je potrebný obrovský súbor údajov. Keďže pre jeho výskum, nehovoriac o bežných ľuďoch, boli k dispozícii len veľmi nepatrné údaje o trhoch aktív, vyvinul Case-Shillerov index, ktorý poskytuje informácie o trendoch cien domov. Dodal teda, že využívanie moderných technológií môže byť prínosom pre ekonómov pri získavaní údajov o širších triedach aktív, vďaka ktorým bude trh viac založený na informáciách a zefektívnia ceny.
Fotografie: Yale University, www.pexels.com
