Kríza znamená zmenu v morálke a aj ekonomike

BRATISLAVA  Pandémia koronavírusov zmenila v myslení elít a bežných občanov. Kvôli zácharne  bol každý pripravený na čiastočné odmietnutie hospodárskeho rastu. A všade vo svete. Boli aj výnimky.

Pandémia koronavírusov ukázala svetu novú realitu v globálnej ekonomike – ochotu čiastočne opustiť hospodársky rast s cieľom zachrániť životy. Prešli sme k inej realite, k inému vzťahu morálky a ekonomiky. Svet po prvýkrát zastavil svoju ekonomiku.  Stratil 5–7% svetového hrubého domáceho produktu. Hrubý domáci produkt  (HDP) je hodnota všetkých vyrobených výrobkov a poskytnutých služieb v jednej krajine za rok.  Prečo to bolo. Aby ľudia  – mohli žiť o 3-5 rokov viac. Ľudstvo ukázalo, že život je dôležitejší ako zisk.

Verím, že toto je kolosálne morálne hnutie. Prečo sa svet zmenil?

Môžeme to vysvetliť únavou z existujúcich vzťahov, ekonomickým rastom a oslabením niektorých inštitúcií. Čo sme videli pred 4-5 rokmi? Práve podpopávanie tradičnej morálky a tradičných inštitúcií.Trumpovo víťazstvo v USA, ktoré šokovalo elity, britský hlas za Brexit bez politického odôvodnenia, „žlté vesty“ vo Francúzsku. Treba k nim zaradiť aj protesty na Slovensku.

Táto globálna kríza bude silnejšia ako akákoľvek v minulosti. Podľa základného scenára bude pokles svetového HDP v roku 2020 o 1,5%,. Po ňom bude nasledovať „oživenie“ v roku 2021 na pozadí prekonania COVID-19.  V roku 2022 sa už prekonáme pokles hospodarskeho rastu. Chce sa veriť aj v to, že prekonáme pokles morálky, ktorý bol pred krízou.