KOZ sa nepáči najnovšia novela Zákonníka práce

BRATISLAVA – Celá novela Zákonníka práce je totálny paškvil a ukážka nezvládnutia legislatívneho procesu. Zmeny sa urobili prostredníctvom výborov a poslaneckých pozmeňovacích návrhov. Konštatuje to Konfederácia odborových zväzov. 

Zmeny v Zákonníku práce prišli bez odbornej diskusie s dotknutými subjektami a verejnosťou, na to, aby sa vôbec dosiahol pôvodný cieľ vládnej koalície – zničiť zamestnanecké prostredie a oslabiť odbory.

Novela Zákonníka práce de facto likviduje extenziu kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Necháva „dobehnúť“ už len tie, ktoré boli uzatvorené pred 1. marcom 2021. „Opäť ideme opačným smerom ako Európa, keď Európsky parlament priamo vyzýva členské krajiny, aby dosiahli pokrytie kolektívnymi zmluvami aspoň na úrovni 70 %. Tam, kde to tak nie je, ako napríklad u nás, zaväzuje členské štáty k náprave prostredníctvom zlepšenia podmienok pre kolektívne vyjednávanie,“ dodala Monika Uhlerová s tým, že tieto zmeny sú pre KOZ SR neprijateľné. Dodáva, že uzatvárať takéto kolektívne zmluvy je aj v záujme zamestnávateľov, keďže vytvárajú spravodlivé a rovnaké konkurenčné podmienky v oblasti zamestnaneckého prostredia a nekonkurujú si prostredníctvom sociálneho dumpingu.

Podľa posledných dostupných údajov dosiahlo celkové pokrytie podnikovými kolektívnymi zmluvami v roku 2019 vyše 26%, pričom v rámci súkromného sektora je pokrytých 15,4 % organizácií a v rámci verejného sektora viac ako 65%. Vyššie kolektívne zmluvy a ich extenzia tak významne zvyšujú pokrytie kolektívnymi zmluvami. Na úrovni vyššieho stupňa sa často stáva, že odborový zväz nemá partnera zo strany zamestnávateľov, s ktorým by bolo možné rokovať, preto likvidácia extenzie má jednoznačne za cieľ sťažiť situáciu odborom.

Rovnako novela Zákonníka práce prináša úpravu pôsobenia odborovej organizácie u zamestnávateľa, ktorú považujeme za zasahovanie do činnosti odborovej organizácie vypracúvať svoje stanovy a pravidlá, úplne slobodne voliť svojich zástupcov, organizovať svoju správu a činnosť a formulovať svoj program.

Zmeny majú nastať aj v oblasti zástupcov zamestnancov v tripartite. Od začiatku vyjadrujeme nesúhlas s úpravou reprezentatívnosti na strane zástupcov zamestnancov a žiadali sme ponechať doterajší právny stav overený praxou. „Predmetnú zmenu považujeme za účelovú s cieľom oslabiť postavenie KOZ SR ako najreprezentatívnejšieho zástupcu zamestnancov v tripartite a umožniť, aby sa do tripartity dostali absolútne nereprezentatívne združenia zástupcov zamestnancov, najmä tých, ktorí pôjdu terajšiemu ministrovi práce po vôli“, uviedol prezident KOZ SR Marián Magdoško.

Po novom budú môcť starší ľudia, ktorí dovŕšili 65 rokov a majú nárok na starobný dôchodok, dostať v práci výpoveď, a to aj vtedy, ak by chceli v práci pokračovať. Aj s takýmto návrhom prišli poslanci v novele Zákonníka práce. Predkladateľ argumentuje, že „odôvodnenosť predmetného opatrenia je daná snahou o podporu celkovej zamestnanosti v Slovenskej republike, ako aj snahou o medzigeneračnú výmenu zamestnancov. Taktiež uvádza, že navrhované opatrenie zlepší zamestnávanie absolventov vysokých a stredných škôl“.

KOZ SR odmieta, aby sa vek stal dôvodom pre výpoveď. „Je to diskriminačné a cieľom je len zjednodušiť prepúšťanie starších. Navyše, mnohí pracovníci v dôchodkovom veku sú nútení pokračovať v práci aj vo vyššom veku, aby si vôbec dokázali zabezpečiť dôstojný život,“ tlmočila stanovisko KOZ SR jej viceprezidentka Monika Uhlerová. Preto by to malo zostať vecou slobodného rozhodnutia jednotlivca.

Najväčší slovenský odborový zväz rovnako nesúhlasí ani s ďalšou poslaneckou iniciatívou k Zákonníku práce, podľa ktorej by maloleté deti staršie ako 15 rokov mohli neobmedzene vykonávať nenáročné nefyzické práce s tým, že posúdenie, čo ešte spĺňa alebo už nespĺňa definíciu ľahkej práce by mal Inšpektorát práce. Povolenie by potom vydával príslušný inšpektorát práce po dohode s príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Konfederácia zdôrazňuje, že prioritou pre maloletých musí byť vzdelávanie, čo ešte naberá na význame v dnešnej situácii, kedy vzdelávanie trpí v dôsledku dištančného vyučovania. „Namiesto posielania detí pracovať by sme očakávali, že vláda prioritne zreformuje školstvo tak, aby sa všetkým deťom dostalo kvalitného vzdelávania, ktoré ich pripraví na nové výzvy na trhu práce,“ zdôraznil prezident KOZ SR Marián Magdoško. 

Podľa neho umožnenie práce ku koncu povinnej školskej dochádzky spôsobí, že sa niektorí mladí ľudia už nevrátia do vzdelávacieho systému, čo bude mať nepriaznivý vplyv na mieru predčasne ukončenej školskej dochádzky a na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania, ku ktorým sa prihlásila aj Slovenská republika. Slovensko totiž dosahuje mieru predčasne ukončenej školskej dochádzky okolo 8 % a toto číslo neustále rastie, pričom stanovený cieľ je na úrovni 6 %.

KOZ SR sa obráti na prezidentku SR, aby schválenú novelu Zákonníka práce vetovala. Rovnako podnikne kroky aj na medzinárodnej úrovni, nakoľko prijatá novela je podľa KOZ SR v rozpore aj s medzinárodnými pravidlami a dokumentami.