Konzervatívny inštitút: vynútené platby sú 62,49 %

Na Slovensku sme opäť finančnými obeťami vlády, ktorá roztáča výdavkové a dlhové ilúzie bohatstva, pričom minister financií nedávno presadil aj prorodinný balík na úrovni približne 1,2 miliardy eur ročne.

Informuje o tom Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika. Vedie ho ekonóm Peter Gonda.

Vláda tak otvára dvere zvyšovaniu daní a ich celkovej záťaže v budúcnosti. Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb je pritom také veľké, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval vyše 228 dní na ich zaplatenie a až od 230-teho dňa by nemusel platiť nijaké povinné platby. Deň daňového odbremenenia na Slovensku preto v tomto roku hypoteticky pripadol rovnako ako v minulom roku na 19. augusta, čo je o 9 dní neskôr ako v roku 2015.

Odvíja sa to od aktuálnych výsledkov prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI), ktoré približujú celkové bremeno ľudí povinnými platbami na príklade zamestnanca s priemernou mzdou. Opierajú sa o vymedzenie daní ako akýchkoľvek administratívne vynútených, teda netrhových, platieb a ich prepojenie s rozsahom a intervenciami štátu.

Poskytujú ľuďom orientačný pohľad, koľko ich v danom roku približne stojí správa, prevádzka a ingerencia verejného sektora a o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát, respektíve verejná moc. Ľudia by mali vedieť, koľko súhrnne musia platiť, o akej časti zárobkov rozhodujú sami a o akej za nich rozhoduje štát a každý návrh zmien vo verejných financiách by mal byť podľa nás posudzovaný aj so zohľadnením celkového bremena povinných platieb.

Takéto celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v roku 2021 podľa týchto prepočtov 62,49 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou, zatiaľ čo zostatok peňazí, o ktorom rozhodujeme sami, predstavoval v prepočte na takéhoto zamestnanca iba 37,51 %. Ešte o niečo vyššie bolo celkové daňové bremeno v minulom roku u našich západných a juhozápadných susedov. Podľa rovnakej metodiky dosiahlo v Česku 63,54 % a v Rakúsku až 65,68 %.