Komentár právnika Štěpána Štarhu, partnera advokátskej kancelárie Havel & Partners k novele zákona o elektronických komunikáciách
BRATISLAVA – Vykonateľnosť predmetnej novely je komplikovaná po právnej, ale aj praktickej stránke, pričom na niektoré nedostatky upozorňovala už prezidentka SR pri vetovaní tejto novely.
Po právnej stránke je problematický najmä účel zberu osobných údajov, ktorým dochádza k zásahu do súkromia, a ktorý je v novele formulovaný len všeobecne. Účel zásahu do ľudských práv a aj telekomunikačného tajomstva musí byť pritom formulovaný veľmi určito a jednoznačne. Zo zákonného znenia nie je zrejmé, ako zber osobných údajov, napríklad telefónneho čísla, napomôže k dosiahnutiu všeobecnej ochrany, ale aj akým spôsobom bude Úrad verejného zdravotníctva SR pri tomto zbere postupovať. Práve vymedzenie možností narábania Úradu s telefónnymi číslami a lokalizačnými údajmi by novele mohlo pomôcť zapadnúť pod ústavný princíp, podľa ktorého štátne orgány môžu robiť len to, čo im zákon dovoľuje.
Z praktického hľadiska sa ako nejasné javí najmä prepojenie medzi zberom telefónnych čísel a účelom novely, ktorým je zaviesť priestupkovú zodpovednosť, teda aby osoba, ktorá opomenie povinnosť karantény či testovania mohla byť dohľadaná a podrobená sankcii. V súčasnosti je bežnou praxou, že držiteľom mobilného telefónnu s telefónnym číslom nie je zároveň vlastníkom SIM karty, na ktorého je telefónne číslo vedené. Ak osoba držiteľa telefónu a vlastníka SIM karty je rozdielna, nie je jasné, ako bude Úrad verejného zdravotníctva SR schopný len na základe telefónneho čísla a lokalizačných údajov určiť, ktorá fyzická osoba zákon porušila. Ešte komplikovanejšia situácia bude v prípade, keď vlastníkom SIM karty bude právnická osoba, pri ktorej sa šanca na spoľahlivú identifikáciu porušiteľa ešte viac zmenšuje.
Problémom, okrem všeobecnej formulácie novely, môžu byť aj technické možnosti verejných sietí, ktoré majú určiť lokalizáciu fyzickej osoby len na základe jej pripojenia k verejnej sieti operátora. Najmä v pohraničných oblastiach sa mobilné zariadenia zvyknú pripájať k zahraničným sieťam, aj keď sa ich držitelia ešte stále nachádzajú na území Slovenskej republiky. Aj v týchto prípadoch by si novela vyžadovala bližšie načrtnúť kroky smerujúce k identifikácii držiteľa mobilného telefónnu, ktorý sa neriadil karanténnymi opatreniami, čo by výrazne pomohlo cestujúcim osobám, ale aj Úradu verejného zdravotníctva SR.
