Kazachstan: tri desaťročia samostanosti štátu

16. decembra 202016. decembra 2020 Finančné Noviny

NUR SULTAN – Pred dvadsiatimi deviatimi rokmi, 16. decembra 1991, prijala Najvyššia rada Kazachstanu zákon o nezávislosti a štátnej suverenite krajiny. Kazachstan bol poslednou z 15 bývalých sovietskych republík, ktoré vyhlásili štátnu suverenitu a doslova o dva týždne neskôr ZSSR prestal existovať.

Avšak ešte pred prijatím ústavného zákona o nezávislosti sa urobilo veľa pre vytvorenie ideologického, sociálneho a právneho základu pre nezávislý štát. Jedným z najdôležitejších krokov k zvrchovanosti bolo ustanovenie postu prezidenta v roku 1990 zmenou a doplnením základného zákona Kazašskej SSR, ako aj celonárodné voľby 1. decembra 1991 za prvého prezidenta Kazašskej republiky Nursultana Nazarbajeva.

Plánovaná sovietska ekonomika sa dostala do kolapsu. Jej zvyšky rýchlo zmizli v trhovej ekonomike. Najťažšie deväťdesiate roky v Kazachstane a mnohých ďalších bývalých republikách ZSSR si ľudia pamätajú pre rýchlo rastúcu infláciu, celkový deficit, nezamestnanosť, chronické nevyplácanie dôchodkov a platov, zatvorenie stoviek podnikov a a zhoršenie celkovej hospodárskej situácie. Vtedy ľudia s vysokoškolským vzdelaním išli obchodovať na tržnice aby nejako prežili. A v chladných domoch, v domácich kachliach pálili knihy. Došlo k devalvácii všetkého – morálnych hodnôt, princípy, ekonomických hodnôt.

V nových nezávislých štátoch bývalého Sovietskeho zväzu zúrili národnostné a medzietnické konflikty. Niektoré z nich prerástli do otvoreného nepriateľstva a zdĺhavých konfliktov. Ich dedičtvo sa dodnes nevyriešilo – stačí pripomenúť Náhorný Karabach a Podnestersko.

V tejto súvislosti si experti v Kazachstane všímajú historickú úlohu, ktorú zohral prvý prezident Nazarbajev. Tvrdia, že najmä vďaka jeho premyslenej politike urobil Kazachstan za týchto necelých tridsať rokov kolosálny pokrok vo rozvoji krajiny. Napriek všetkým ťažkostiam prechodného obdobia sa Kazachstanu, kde žijú zástupcovia viac ako 100 národností, podarilo vyhnúť sa mnohým problémom a krízam vrátane tých medzietnických, ktorým čelilo mnoho postsovietskych štátov.

Samotný Nursultan Nazarbajev vo svojom príhovore krajanom 15. decembra 2020 uviedol: „Základy novej štátnosti sa stali základom pre vybudovanie silného, nezávislého a prosperujúceho Kazachstanu… Prešli sme tŕnistou cestou a našou odmenou bol život v prosperujúcom a prosperujúcom štáte, kde mier, stabilita a naša jednota… Za posledný čas sa do kroniky moderných dejín krajiny zapísalo veľa slávnych stránok. Dôležitým úspechom bola skutočnosť, že sa nám podarilo vytvoriť jednotný kazašský národ. Na úsvite získania suverenity sa predpokladalo, že sa rozpadneme a dôjde k medzietnickým konfliktom. Dnes sme zjednotení ako nikdy v našej histórii.“

Po tom ako prebehli trhové hospodárske reformy a privatizácia, ktoré umožnili prístup k obrovskému bohatstvu – predovšetkým k rope, zemnému plynu a kovom – pre zahraničných investorov, sa Kazachstan stal jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík na svete za posledných 20 rokov. Dnes bolo v Kazachstane s populáciou 18,5 milióna ľudí investovaných viac ako 330 miliárd dolárov zahraničných investícií, HDP na obyvateľa v porovnaní s rokom 1991 vzrástol viac ako dvadsaťkrát. O odolnosti kazašskej ekonomiky voči krízam a o účinnosti opatrení prijatých ministrami svedčí skutočnosť, že pri pokračujúcom raste od roku 1999, v roku 2020, v dôsledku koronavírusu, sa očakáva pokles ekonomiky tejto krajiny iba o 2,1 percenta. Ale už v roku 2021 sa očakáva rast reálneho HDP na úrovni 2,8% a v roku 2025 dosiahne 4,6%.

Ekonomické reformy v Kazachstane vždy predbehli politické reformy, ktoré sa napriek tomu pomaly, ale postupne realizovali, odrážajúc princíp „najskôr ekonomiky, potom politiky“, ktorú formoval Nursultan Nazarbajev, ktorý bol priamym svedkom rozpadu ZSSR za čias Michaila Gorbačova.

Nový prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev sa dostal k moci z druhého ústavného postu predsedu. Senátu v marci 2019 po neočakávanej dobrovoľnej rezignácii Nursultana Nazarbajeva. Následne sebavedome zvíťazil v súťažných voľbách v júni 2019, pokračuje v hospodárskych aj závažných politických reformách. Pritom sa zameriava na praktické kroky na zlepšenie života ľudí.

Ako 14. decembra 2020 poznamenal Kasym-Žomart Tokajev, nadchádzajúci rok 30. výročia nezávislosti Kazachstanu bude pre krajinu míľnikom.

„Tento najdôležitejší dátum pre našich ľudí označíme konkrétnymi činmi a novými projektmi. Odkloníme sa od formátu vysoko postavených akcií a patetických udalostí, všetky práce budú postavené čo najpragmatickejšie, povedal by som, ekonomicky. Budeme pokračovať v implementácii komplexného súboru systémových opatrení v ekonomike, sociálnej sfére a ekológii. Budeme venovať osobitnú pozornosť potrebám a požiadavkám všetkých segmentov populácie, najmä mládeže, žien a ľudí so zdravotným postihnutím,“ uviedol prezident.

Poznamenal, že Kazachstan pevne zamýšľa „pokračovať v procese politickej modernizácii krajiny… Teraz sa pripravuje nový balík reforiem, ktoré oznámime začiatkom budúceho roka. To dá nový impulz demokratickým transformáciám v našej krajine zameraným na budovanie „posluchového štátu“, podporu a posilnenie zásad spravodlivosti a rovnakých príležitostí.“

Kazachstan, deviata najväčšia krajina na svete, susediaca s Ruskom a Čínou, dokázala vybudovať normálne pracovné vzťahy so všetkými susedmi a medzinárodnými partnermi. Predpokladá sa, že stabilita v spolupráci s partnermi a dodržiavanie strategických princípov sa stali rozpoznateľným znakom kazašskej zahraničnej politiky. V rokoch nezávislosti sa Kazachstan prejavil aj vďaka početným produktívnym iniciatívam v oblasti medzinárodnej bezpečnosti, dialógu a spolupráce. Ide o príspevok k globálnej jadrovej bezpečnosti a nešíreniu zbraní hromadného ničenia. Ide tiež o iniciovanie a účasť na vytváraní takých medzinárodných organizácií, ako sú CICA, SCO, CSTO a ďalšie. Ide tiež o príspevku k posilneniu dialógu medzi náboženstvami, o účinnom mierotvorbe a o humanitárnej pomoci krajinám v núdzi, najmä Afganistanu.

Prezident Tokajev vo svojom inauguračnom prejave v júni 2019 zdôraznil: „Kazachstan získal veľkú autoritu a etabloval sa ako mierumilovná a otvorená krajina, spoľahlivý zodpovedný partner v medzinárodných záležitostiach. Budeme pokračovať v našej konštruktívnej viacvektorovej zahraničnej politike.“

Multi-vektorová zahraničná politika Kazachstanu, ako jeden z prioritných smerov, sa zameriava na rozvoj a rozširovanie komplexných vzťahov s Európskou úniou, ktorá je najväčším obchodným a investičným partnerom tejto krajiny. V nasledujúcom roku vstúpila do platnosti rozsiahla Dohoda o rozšírenom partnerstve a spolupráci medzi Kazachstanom a Európskou úniou a jej členskými štátmi, ktorá by mala tieto vzťahy v 29 oblastiach spolupráce ešte viac posilniť.

V nasledujúcom roku prijal Kazachstan kroky aj k ďalšiemu rozšíreniu spolupráce so Slovenskom, ktoré Nur-Sultan považuje za jedného z kľúčových a perspektívnych politických a ekonomických partnerov v strednej a východnej Európe a v Európskej únii. Preto v roku 2020 Kazachstan otvoril u nás plnohodnotné veľvyslanectvo a vymenoval prvého veľvyslanca s bydliskom v Bratislave.

V októbri 2020 navštívil Slovensko minister zahraničných vecí Muсhtar Tleuberdi, ktorý sa stretol s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivanom Korčokom a slovenskými podnikateľmi a uviedol: „Kazachstan získal samostatnosť v decembri 1991. Rok pred Slovenskom. A to nie je jediná podobnosť medzi našimi krajinami. Po osamostatnení pred necelými tridsiatimi rokmi naše krajiny začali budovať suverénne štáty na princípoch pluralitnej demokracie a trhového hospodárstva na pozadí vážnych vnútorných výziev. Kazachstan aj Slovensko nemajú priamy prístup k moru, majú väčších susedov, s ktorými ich spája dlhá história, a sú mnohonárodné. Národy týchto dvoch krajín sú známe svojou priateľskosťou, pohostinnosťou a, určite, láskou k hokeju… Spolu s našimi partnermi v Strednej Ázii, strednej a východnej Európe, samozrejme, aj so Slovenskom, musíme a budeme naďalej pracovať na posilňovaní dôveryhodného dialógu, rozširovaní obchodných, hospodárskych a investičných väzieb a spájaní síl pri spoločnom riešení výziev, ako aj hrozieb, vrátane pandémie COVID-19.“

Ľudia v Nur-Sultane aj Bratislave dúfajú, že nový rok 2021 prinesie nové príležitosti pre rozvoj týchto vzťahov na obojstranne výhodnom základe.