Karvaš: stabilita menovej a rozpočtovej politiky

BRATISLAVA – Imrich Karvaš počas II. svetovej vojny bol prvým guvernérom Slovenskej národnej banky, centrálnej banky Slovenského štátu.

Imrich Karvaš zabezpečil financovanie Slovenského národného  povstania. .

Bol to vedec  ktorý sa venoval analýzam mnohých aspektov vývoja národného hospodárstva.

Medzi jeho významné analýzy patrili: Vývoj miezd v kovopriemysle bratislavskom (1928), Hospodárska štatistika Slovenska (1928), Medzinárodný menový problém so zvláštnym zreteľom na francúzsku štabilizáciu (1929), Prvky kolektivistického hospodárenia v individualistickom hospodárskom poriadku (1930), Obilný monopol (1934).

Finančné noviny publikujú výňatky z jeho práce Medzinárodný menový problém so zvláštnym zreteľom na francúzsku štabilizáciu (1929). Citácie v texte sú v slovenskom jazyku danej doby. Mal inú formu. Štúdia má štyri časti. Treba pripomenúť, že európske ekonomiky a ich menové systémy sa obnovovali po skončení I. svetovej vojny.

I

Imrich Karvaš píše.” V poválečnej dobe pozorujeme zmeny tak v praktickej menovej politike ako v teorii. Veľké presuny zlata počas vojny, ale aj o vojne daly podnet k rôznym teóriám o zaistení a udržaní štability hodnoty peňazí  peňažnej jednotky Mimo teorie o čistom zltaom krytí bankoviek značného ohlasu doznáva t.zv. zlatá mena devizová, ktorá vychádza zo stanoviska, že v štátoch, kde niet dostatočnej zásoby zlata k fixovaniu hodnoty menovej jednotky v zlate, stačí keď cedulová banka má krytie svojho obehu v zlate a v devizách, a to v devizách znejúcich na zem, kde je zlatá mena. Výhoda tohto systému mimo iné tkvie v tom,  že devízová zásoba nie je neproduktívna, ona pre cedulovú banku prináša zisk….(895).

Mimo uvedených teórií vyskytuje sa ešte jedna, ktorá chce uvoľniť hodnotu peňažnej jednotky od hodnoty zlata; je to teoria “kontrolovanej meny”. (895).

II 

Inflácia sa nám javí v hospodárskom živote v nadurovaní sústavy hospodárskych čísiel. Stúpa cena statkov, výnos podnikov a dôchod v domácnostiach. Najdôležitejším príznakom inflácie je stúpanie cien. Stúpanie cien znamená však pokles kúpnej sily peňažnej jednotky. … (896).

O rozpočtovom schodku vo Francúzsku Imrich Karvaš napísal. “Tento chronický rozpočtový schodok bol krytý tým spôsobom, že štátna pokladňa eskontovala u cedulovej banky krátkodobé pokladničné poukážky, a banka vo výške týchto bonov dala štátnej pokladni k dišpozícii nové bankovky. Týmto výdajom nekrytých bankoviek vytvorená bola nová kúpna sila bez súčasného ekvivalentu na strane statkov (897).

III

Pod štabilizáciou rozumieme stanovenie určitej výšky kúpnej sily peňažnej sily a udržanie tejto výšky. … (909). Na ceny – mimo iných faktorov – vplýva poptávka a nabídka tovarov, pričom do úvahy pričom do úvahy prichádza množstvo statkov na trhu ponúkaných a množstvo dôchodkov k nákupu týchto statkov venovaných. Štabilizácia následkom toho smerovať má k tomu, aby pomer medzi týmito faktormi ovplyvňujúcimi boli nezmenené. (909).

V poslených rokoch prevedené štabilizácie môžeme rozdeliť na 3 skupiny: 1. Do prvej skupiny patria štáty, ktoré svoju menu štabilizovali na výške predválečnej hodnoty; 2. V druhej skupine pojednáme o tých štátoch, kde bola zavedená nová menová jednotka; 3. konečne budeme hovoriť o štátoch, ktoré kúpnu silu menovej jednotky štabilizovali na bode, na ktorom sa v dobe štabilizácie nachádzala.

IV

Naskytá sa nám otázka, kedy má byť prevedená definitívna zákonná štabilizácia. Odpoveď znie: vtedy keď všetky hospodárske predpoklady sú splnené a hospodársky život sa prispôsobil novým podmienkam.

Rezumujúc vidíme, že k zákonnej stabilizácii sa má pristúpiť, keď hospodárska situácia zeme prispôsobením nového stavu neohrožuje rovnováhu rozpočtu a platobnej bilancie a keď obe kúpne sily menovej jednotky priblížili tak tak, ako zodpovedá to hospodárskemu složeniu.” (936)

Výber Vladimír Bačišin, Kamianiec-Podoľská štátna univerzita, Ukrajina, Ivana Lennerová, Ekonomická univerzita Bratislava.

Bibliografický údaj. ZVLÁŠTNY OTISK Z ČASOPISU UČENEJ SPOLOČNOSTI ŠAFÁRIKOVEJ “BRATISLAVA”. Ročník III (1929). – číslo 5. Vytlačila ŠTÁTNA TLAČIAREŇ V PRAHE. In: I. Karvaš. Drobné spisy.  Ústredná knižnica Slovenskej akadémie vied. Signatúra I B  207.