K. Ž. Tokajev: Nezávislosť je pre nás najdôležitejšia

NUR SULTAN – Tento rok si pripomíname tridsiate výročie nezávislosti Kazachstanu. Prezident krajiny Kassym Žomart Tokajev napísal pri príležitosti významného dejinného medzníka nasledujúci text. Prinášame vám jeho preklad. 

Pre mnoho národov obdobie čerstvo získanej nezávislosti predstavuje mix plný ťažkostí a víťazstiev, kríz a úspechov. Aj my sme tým prechádzali.

Tridsať rokov nezávislosti možno zhruba rozdeliť do troch desaťročí. Každé z týchto období má svoj osobitný historický význam. Prvé desaťročie nezávislosti by som označil ako čas kladenia základov pre novú Kazašskú republiku. Pod vedením Elbasy (prvý prezident Nursultan Nazarbajev) boli schválené štátne symboly a vznikol efektívny systém moci. Bola zavedená národná mena tenge. Vznikli ozbrojené sily. Prijala sa ústava. Nadviazali sa diplomatické vzťahy so zahraničím. Kazašská republika sa stala členom renomovaných medzinárodných organizácií. Vypracovali sme Stratégiu rozvoja Kazachstanu do roku 2030. Definovala sa štátna hranica s naším východným susedom. Začali sa intenzívne rokovania týkajúce sa štátnych hraníc s ostatnými susednými krajinami.

Stali sme sa územím bez jadrových zbraní. Presťahovali sme hlavné mesto do zeme Sary Arky. Ekonomika prešla na trhový systém, konsolidoval sa systém súkromného vlastníctva a položili sa základy na rozvoj domáceho podnikania. Mladí Kazachovia začali študovať na popredných svetových univerzitách. Bol vytvorený Národný fond, ktorého rezervy nám neskôr pomohli prežiť nejednu krízu. Vyzvali sme našich krajanov z celého sveta, aby sa vrátili do svojej historickej domoviny a vytvorili sme podmienky na ich presídlenie. V dôsledku toho sa naša krajina začala oživovať, posilňoval sa národný duch.

Druhé desaťročie je obdobím rozširovania obzorov našej štátnosti. V priebehu rokov sa pozícia krajiny výrazne posilnila a jej hospodársky potenciál sa zvýšil. Právne sme formalizovali všetky pozemné hranice. Realizovali sme program Kultúrne dedičstvo, prehodnotili sme našu históriu. Oživili sme severný Aral a nedovolili sme, aby more zmizlo. Iniciovali sme usporadúvanie kongresov lídrov svetových a tradičných náboženstiev, organizovali sme samit Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, propagovali sme aktivity Konferencie o interakciách a opatreniach na budovanie dôvery v Ázii a realizovali sme množstvo ďalších významných medzinárodných projektov. Prilákali sa významné zahraničné investície. Nové hlavné mesto, postavené na brehu Esiľu, sa stalo celonárodným symbolom. Boli spustené veľké infraštruktúrne projekty, napríklad výstavba medzinárodného koridoru Západná Európa – Západná Čína. Zintenzívnili sme bytovú výstavbu.

V treťom desaťročí sme dosiahli ešte väčší pokrok v našom vývoji.  Konečne sme vyriešili všetky otázky týkajúce sa štátnej hranice. Bola prijatá stratégia rozvoja Kazachstanu do roku 2050, ktorá načrtla cieľ vstúpiť do prvej tridsiatky rozvinutých krajín sveta. Rozsiahle programy boli implementované v rôznych oblastiach. Spolu s politickými a hospodárskymi reformami sme venovali osobitnú pozornosť duchovnej modernizácii.

Všetky tieto úspechy sa stali možnými vďaka vedeniu Elbasy, múdrosti a jednoty nášho ľudu a usilovnej práci všetkých krajanov. Môžeme povedať, že Elbasy sa stal večným symbolom našej nezávislosti. Hlavnými cieľmi štvrtého desaťročia sú silný štát a konkurencieschopný národ.

Aby sme to dosiahli, musíme pokračovať v politických a hospodárskych reformách a procese modernizácie, aby sme vytvorili kvalitatívne novú národnú identitu prispôsobenú výzvam súčasnosti. Budujeme spravodlivú spoločnosť a efektívny štát. Riadime sa zásadami spravodlivosti vo všetkých našich záležitostiach a nepochybne dosiahneme vytýčené ciele. Bez zlepšenia kvality života ľudí nemožno byť hrdý na dosiahnuté a medzinárodné úspechy našej krajiny. Všetci občania by mali cítiť skutočné výhody hospodárskeho rozvoja. Tejto zásady sa pridržiavam pri každom rozhodnutí. Spolu so zlepšením sociálnej situácie obyvateľstva je tiež dôležité chrániť práva a zabezpečiť rovnaké príležitosti pre každého občana. Podľa môjho chápania toto je spravodlivý štát.

Počas obdobia totalitarizmu sme takmer stratili naše tradície, jazyk a náboženstvo. Vďaka nezávislosti sa nám podarilo oživiť a posilniť naše hodnoty. Ale ak chceme prežiť ako národ a štát, súčasné a budúce generácie musia byť pripravené na nové výzvy.

Súčasná pandémia a následná kríza jasne ukázali, že celý svet dnes čelí bezprecedentným výzvam. Okrem ekonomických, sociálnych, environmentálnych, biologických a iných hrozieb sa šíria rôzne „ideologické vírusy“. V dobe rýchlej globalizácie je čoraz ťažšie rozpoznať ich negatívny vplyv. Inými slovami, mnohí ľudia podľahnú nebezpečným ilúziám a strácajú svoje „ja“. Aj keď teda zostávame
súčasťou svetového spoločenstva, musíme byť vnímaví ku svojim koreňom.

Nemôžeme sa odtrhnúť od našej pôvodnej kultúry a jedinečných tradícií, ktoré tvoria našu národnú identitu. Iba jeho ochranou a jeho posilnením budeme môcť prežiť v chaose civilizácie.

Dnes majú rovesníci nezávislosti tridsať rokov. Narodili sa a vyrastali v suverénnej krajine a majú otvorenú myseľ. Majú úplne iný svetonázor a životný štýl. Pre nich je nezávislosť axiómou. Toto je normálny jav, ktorý svedčí o zakorenení konceptu suverenity v mysliach mladých ľudí. Aby však bolo pochopenie hodnoty nezávislosti navždy vtlačené do pamäti mladších generácií, musia vedieť, za akú cenu sme ju dostali.

Slobodu sme získali vďaka hrdinskému boju našich predkov. Prekonali veľa ťažkostí a skúšok. Je dôležité zachovať tieto stránky histórie v pamäti ľudí. V súčasnosti sú vo svete žiadané scenáre s historickou tematikou. Veľa filmov bolo nakrútených o významných udalostiach v histórii Ameriky a Európy. Teraz Netflix, HBO a ďalšie globálne filmové spoločnosti obracajú pozornosť na Áziu.

Naša história je tiež bohatá na unikátne témy, ktoré môžu byť použité ako základ pre veľké filmy. Napríklad éra Zlatej hordy, ktorá bola jednou z najsilnejších ríš svojej doby – nie je to hotový scenár?! Tieto fakty by mali upútať pozornosť špecialistov filmového priemyslu.

Myšlienky štátnosti a nezištnej služby vlasti by sa mali odrážať vo všetkých historických dielach, dokumentárnych aj umeleckých. Príkladom toho je činnosť významných predstaviteľov hnutia Alash. Na začiatku minulého storočia významne prispeli k podpore myšlienky nezávislosti a stali sa obeťami na ceste k slobode. Uplynulo 100 rokov od dramatických udalostí hladomoru v rokoch 1921-1922, v ktorých milióny ľudí zomreli alebo boli nútení utiecť, aby prežili. Ak by sa táto hrozná tragédia nestala, počet našich ľudí by bol mnohonásobne väčší ako teraz.

Tieto stránky našej histórie sú stále biele škvrny a neboli dostatočne preskúmané. Ani medzi vedcami neexistuje konsenzus o skutočnom počte obetí. Rôzne interpretácie zdrojov a príčin hromadného hladovania zavádzajú spoločnosť. Príslušné historické dokumenty a dostupné údaje by sa mali podrobne preskúmať a analyzovať.

Treba, aby sa kvalifikovaní odborníci systematicky zapájali do takéhoto výskumu, na základe ktorého by štát mohol objektívne posúdiť túto tragédiu. K tejto zložitej otázke musíme pristupovať dôsledne a zodpovedne. Takáto práca mala vykonávať vlastne na základe overených vedeckých pozícií bez málovravných sloganov a populizmu.

Tento rok si pripomíname tridsať rokov od všeobecne známych decembrových udalostí. V roku 1986 sa synovia a dcéry kazašského ľudu, ktorí sa nezľakli hnevu sovietskej vlády, vydali do ulíc, aby obhajovali česť národa. Je symbolické, že presne o päť rokov neskôr bola vyhlásená naša nezávislosť. Musíme oceniť a popularizovať všetkými možnými spôsobmi odvahu a výkon hrdinov Želtoksana (z kazašského jazyka – december).

Do konca roka budeme oslavovať niekoľko významných výročí našej nedávnej histórie. V roku 1991 bolo zatvorené miesto jadrových skúšok Semipalatinsk. Považujem za potrebné usporiadať špeciálne podujatie venované tejto udalosti, vzhľadom na jej mimoriadny význam pre budúcnosť nielen našej krajiny, ale aj celého ľudstva. Vďaka dekrétu podpísanému Elbasy sa Kazachstan stal vodcom svetového hnutia za jadrové odzbrojenie, získal dôveru hlavných mocností a bol uznaný za zodpovedného člena medzinárodného spoločenstva.

„Nie je nič vzdialenejšie ako minulosť, nič je bližšie ako budúcnosť“ hovorí ľudová múdrosť. Nielen éra chánov a kaganov je minulosťou, naša tvorivá cesta za posledných 30 rokov sa už tiež stáva históriou. Ak pre generáciu, ktorá stála pri počiatku nezávislosti, je história deväťdesiatych rokov jasná, pre nové generácie nie je zrejmý historický význam týchto rokov. Nezávislosť je mladým ľuďom daná od narodenia, je to dar osudu. V skutočnosti je však všetko inak.

Zároveň, napriek veľkej práci vykonanej počas rokov nezávislosti, aby sme pochopili našu vlastnú históriu, by táto činnosť mala pokračovať. Nastal čas písať národnú históriu, berúc do úvahy nové vedecké prístupy. Toto základné dielo by malo tvoriť základ všetkých učebníc. Je to otázka strategického významu. Preto je okamžite potrebné začať pripravovať novú akademickú publikáciu o histórii Kazašskej republiky. Od toho závisí oživenie nášho historického povedomia. Do tejto práce  treba zapojiť našich autoritatívnych historikov.

Navrhujem tiež napísať krátku históriu Kazašskej republiky pre zahraničných čitateľov a preložiť to dielo do hlavných svetových jazykov. To je jediný spôsob, ako rozpovedať svetu skutočnú stáročnú históriu kazašského národa.

Každý národ musí písať svoje vlastné dejiny, nepodliehať vplyvu cudzej ideológie. História písaná z hľadiska národných záujmov prispieva k prebudeniu národnej identity.

Spoločnosť a hodnoty. Večná tríada našej suverenity je naša obrovská krajina siahajúca od hor Altaja po mesto Atyrau, od hor Alatau po Saryarku, náš jazyk, nasávaný s materským mliekom, a naša jednota, ktorá nám pomáha prekonať všetky ťažkosti. Tieto to hodnoty si chránime ako oko v hlave.

Naša posvätná zem, zdedená po našich predkoch, je naším hlavným bohatstvom. Nikto nám to „neprezentoval“. Náš príbeh sa nezačal v roku 1991 alebo 1936. Naši predkovia tu žili v časoch kazašského chanátu, v ére Zlatej hordy, turkického kaganátu, Hunov, Sakov. Inými slovami, korene našich národných dejín siahajú ďaleko do minulosti. Dejinami by sa mali zaoberať historici, nie politici.

Oficiálne schválenie štátnych hraníc uzatvorením dvojstranných zmlúv a uznaním tejto skutočnosti medzinárodným spoločenstvom je praxou len v posledných niekoľkých storočiach. Predtým neexistovali ani také pojmy ako delimitácia či demarkácia.

Treba si pripomenúť, že keď sme sa začali zaoberať otázkou štátnej hranice, niektorí politici a verejní činitelia naliehali, že sa netreba ponáhľať. Tvrdili, že sa o týchto otázkach možno dohodnúť neskôr. My sme však okamžite začali rokovania a konsolidáciu dosiahnutých dohôd. Čas ukázal správnosť tohto prístupu.

Výsledkom toho je to, že nech ktokoľvek teraz hovorí čokoľvek, Kazachstan má medzinárodne uznávané hranice zakotvené v bilaterálnych dohodách. Nikto s tým nemôže polemizovať.

Túto myšlienku musíme sprostredkovávať a dôsledne ju podporovať bez zbytočných emócií. Je dôležité adekvátne reagovať na všetky provokatívne kroky, ktoré spochybňujú našu územnú celistvosť a dobré susedské vzťahy, a to nielen z pohľadu širokej verejnosti, ale aj na oficiálnej úrovni. Špeciálny dôraz by sa mal klásť pre osvetovú prácu. Zároveň chcem ešte raz zdôrazniť: musíme byť pripravení brániť národné záujmy nielen diplomaciou, ale aj z tvrdšej pozície.

Ako som už poznamenal, otázku hraníc sme úplne vyriešili. Po podpísaní Dohovoru o právnom postavení Kaspického mora v roku 2018 boli naše hranice definitívne určené a stanovené nielen na pevnine, ale aj na mori.

 

Kazašská republika nie je rozdelená na južnú, severnú, západnú a východnú časť. Toto sú iba orientačné názvy oblastí označujúce zemepisný smer. V roku 2018 bola Výnosom Elbysy, hlavy štátu, oblasť Južného Kazachstanu premenovaná na Turkestanskú oblasť. Účelnosť tohto kroku z hľadiska obnovenia historickej kontinuity je zrejmá. Toto rozhodnutie spoločnosť podporila. Nielen samotné mesto, ale aj celý región sa od dávnych čias nazýva Turkestan.

Táto skúsenosť by sa pravdepodobne mala rozšíriť po celej krajine, ale k tejto otázke musíme pristupovať veľmi vyvážene. Pôda súčasnej Kazašskej republiky nebude nikdy prevedená ani predaná cudzincom – to je axióma. Každý občan našej krajiny musí túto skutočnosť jasne
pochopiť. Moratórium na niektoré ustanovenia Pozemkového zákonníka končí budúci rok. Je veľmi dôležité uviesť poľnohospodársku pôdu do obehu a využívať ju v prospech obyvateľstva. Preto v tomto roku treba vytvoriť komisiu pre pozemkové otázky, v rámci ktorej sa nájde konsenzuálne riešenie.

Existuje ďalšia úloha, ktorú treba vyriešiť bez straty času. V dôsledku masovej migrácie ľudí do miest sa počet obyvateľov  najmä v pohraničných osadách prudko znížil. Prebieha systematická práca na vytvorení priaznivých podmienok pre migráciu práceschopných obyvateľov z južných do severných a východných regiónov. Ide o veľmi aktuálnu otázku týkajúcu sa bezpečnosti našej krajiny. Okrem toho musíme zintenzívniť proces presídľovania našich krajanov do regiónov, ktorý sa v posledných rokoch spomalil.

Dnes sa výrazne zvýšil podiel Kazachov aj predstaviteľov iných etnických skupín, ktorí hovoria štátnym jazykom. Boli vytvorené všetky právne základy pre formovanie kazašského jazyka ako zjednocujúceho faktora. Je to otázka želania a motivácie. Ako čoskoro sa kazašský jazyk stane jazykom medzietnickej komunikácie, závisí od samotných ľudí, ktorí sa ho snažia ovládať, a od vlády, ktorá vytvára podmienky na dosiahnutie tohto cieľa.

Detská literatúra zohráva dôležitú úlohu pri výučbe jazyka. Preto by sa spolu s najlepšími dielami kazašských spisovateľov malo začať s prekladom, vydávaním a distribúciou najlepších diel zahraničných spisovateľov. Dopyt po nich je vysoký.

Znalosť štátneho jazyka je povinnosťou a záväzkom každého občana Kazašskej republiky. V tejto súvislosti chcem apelovať na všetkých Kazachov vrátane krajanov, ktorí ešte neovládajú kazašský jazyk. Vidíme, že mladí ľudia sa môžu naučiť angličtinu alebo iné jazyky vo veľmi krátkom čase. Každý, kto sa chcel naučiť kazašský jazyk, ho už vie. Ale ako a vraví: „lepšie neskoro ako nikdy.“

Hlavnou vecou je zostať nadšený. Široké používanie kazašského jazyka neznamená žiadne obmedzenia v používaní iných jazykov, najmä ruštiny. Pre všetky etnické skupiny našej krajiny sa budú naďalej vytvárať príležitosti na zachovanie ich tradícií a rozvoj jazykov. Mladí ľudia by mali pochopiť, že hovorenie niekoľkými jazykmi im otvára široké obzory.

Vďaka našej jednote sme vždy prekonali všetky výzvy. Kvôli rôznym historickým okolnostiam žije na kazašskej zemi veľké množstvo predstaviteľov rôznych etnických skupín. Kazašský národ nikdy ľudí nedelil na svojich a iných, na priateľov a nepriateľov, pomáhali všetkým ako bratom. Dnes máme všetci jednu vlasť .

 

Podarilo sa nám premeniť multietnický pôvod krajiny na našu konkurenčnú výhodu. Vyvrátili sme populárne predpovede mnohých zahraničných odborníkov o výbuchu „suda s pušným prachom Eurázie”.

Efektívna práca Zhromaždenia národa Kazachstanu zohrala obrovskú úlohu pri posilňovaní a zachovaní mieru a stability. Nikdy sme nikoho nediskriminovali na základe etnického pôvodu, ale vytvorili sme rovnaké podmienky a príležitosti pre rozvoj všetkým. Preto je naša etnická politika uznávaná po celom svete. Musíme si vážiť jednotu nášho ľudu. Toto je jediná správna cesta k úspešnej budúcnosti.

Zachovanie medzietnickej harmónie je úlohou nielen štátnych orgánov, ale aj celej spoločnosti, každého občana. Všetci nesieme rovnakú zodpovednosť za stabilitu a blahobyt v našej krajine.

Musíme dôsledne podporovať spoločné hodnoty a myšlienky, ktoré spájajú našich ľudí. Musia byť pevne zakorenené v mysliach všetkých občanov. V tejto súvislosti treba vyvinúť koncept oslavovania nauryzu a obohatiť obsah tohto nádherného sviatku. Čím sú konsolidovanejšie hodnoty v našej spoločnosti, tým silnejšia bude naša jednota.

V spoločnosti rastie dopyt po aktívnejšej účasti na živote a rozhodovacom procese krajiny. Moja koncepcia „počúvajúceho štátu“ a iniciatíva na vytvorenie Národnej rady dôvery verejnosti je priamou reakciou na ňu.

Tieto iniciatívy budú tvoriť základ pre ďalší rozvoj občianskej spoločnosti. Týmito otázkami sa zaoberáme systematicky. Je to výsledok politiky zameranej na demokratizáciu krajiny a modernizáciu politického systému.

Politické reformy nie sú záležitosťou jedného dňa alebo dokonca jedného roka, ale nemožno ich ani odkladať. Vláda musí vždy cítiť zodpovednosť voči ľuďom.

Dávame možnosť zvoliť vidieckych akimov, ktorí posilnia systém miestnej samosprávy zdola. Potom sa uskutočnia voľby akimov okresov. Ak nový systém preukáže svoju účinnosť, pristúpime k voľbe ďalšej úrovne akimov.

Naším cieľom je zanechať budúcu generáciu v silnom štáte so silnou ekonomikou a silnými duchovnými a morálnymi základmi. Aby mohol Kazachstan pokračovať v pohybe vpred, musíme mladú generáciu vychovávať v duchu vlastenectva a oddanosti národným záujmom.

Dvadsiate prvé storočie je érou nových poznatkov a technológií. Každý človek môže zvýšiť svoju konkurencieschopnosť iba tým, že sa bude neustále zdokonaľovať, zvládať nové profesie a neustále sa prispôsobovať veleniu doby. Znalosti a technológie sú hlavnými motormi pokroku krajiny. Veľký kazašský básnik Abaj povedal, že človek môže dosiahnuť úspech len vďaka svojmu rozumu, vedomostiam, svedomiu a charakteru, myslieť inak je veľká hlúposť.

Od vyhlásenia nezávislosti vyrástlo v našej vlasti mnoho mladých talentovaných Kazachov, ktorí získali uznanie po celom svete. Tvoria modernú kultúru Kazachstanu. Reprezentujú našu krajinu na medzinárodnej scéne a stelesňujú hodnoty nezávislosti. Sú našou „mäkkou silou“ („soft power“). Máme zodpovednosť starať sa o každého z nich a podporovať ich.

 

V ére globalizácie sa celý svet stal v skutočnosti jednou „veľkou dedinou“. Pre našich ambicióznych mladých ľudí sa stalo normou snažiť sa získať vzdelanie na najlepších univerzitách na svete. Niektorí z nich tam zostávajú. V tejto súvislosti existujú obavy, že talentovaní mladí ľudia z krajiny odchádzajú. Som si však istý, že naši mladí spoluobčania sa vrátia do svojej domoviny, obohatení o nové vedomosti a skúsenosti, alebo budú adekvátne zastupovať záujmy Kazachstanu v zahraničí.

Nie všetci talentovaní mladí ľudia chcú ísť do zahraničia. Počet vysokokvalifikovaných a vzdelaných mladých ľudí v krajine rastie. Mnohí z nich sa nakoniec pripoja k skupine nových progresívnych vodcov krajiny. Prezidentská kádrová rezerva, vytvorená z mojej iniciatívy, je toho jasným dôkazom. V ďalšej fáze projektu budeme venovať osobitnú pozornosť výberu lídrov zameraných na potreby spoločnosti.

Každý, kto je pri moci, by sa mal v prvom rade riadiť národnými záujmami. Všetko, čo robíme, robíme pre budúce generácie. Pri presadzovaní verejnej politiky si hlboko uvedomujeme našu zodpovednosť voči budúcnosti. Túto pozíciu budeme vždy dodržiavať. Najväčšie úspechy sa nepochybne dosahujú vďaka bezhraničnej láske k vlasti.

Skutočné vlastenectvo nie sú hlasné slogany, ale každodenná služba svojej krajine a svojim ľuďom.
Človek sa nenarodí ako vlastenec. Stáva sa ním, získava príslušné vzdelanie a výchovu, socializuje sa a formuje svoju občiansku identitu. Človek, ktorý má pocit, že jeho osobné ciele a záujmy sú v súlade s verejným blahom, vidí svoj prínos pre rozvoj krajiny, nachádza skutočné šťastie.

Chcel by som apelovať na všetkých našich spoluobčanov, najmä na mladých  ľudí: ceňte si náš obrovský Kazachstan, našu posvätnú vlasť, kde si môžete splniť všetky svoje drahocenné sny a odvážne plány a dosiahnuť úspech! Verím v tvorivú silu kazašského patriotizmu.

Nezávislosť štátu nie je len vyhlásením. Budovanie skutočnej nezávislosti je každodenná starostlivá práca, vyvážená a dôsledná politika. Prežijeme ako národ v globálnom svete len tým, že budeme mať silný a nezávislý štát. Musíme sa pevne držať tejto trvalej pravdy. „Štátna nezávislosť je nad všetko ostatné“ – tieto slová by sa mali stať naším heslom.

Nech nám posvätný základ nášho národa – Nezávislosť – osvetlí cestu k novým veľkým úspechom!