Inštitút ľudských práv na vláde odovzdal petíciu

BRATISLAVA – Inštitút ľudských práv odovzdal na Úrade vlády  petíciu 12 000 občanov, ktorí žiadajú odstúpenie Anny Záborskej z funkcie  splnomocnenkyne Vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia.

Dnes, 8. septembra 2022, uplynul rok odvtedy, čo na Slovensku vznikla nová funkcia Splnomocnenkyne vlády pre ochranu slobody vierovyznania. Vláda jej vykonávaním poverila Annu Záborskú. Zástupcovia mimovládnych organizácii ETHOS a Inštitútu ľudských práv (IĽP) odovzdali na Úrade vlády pri tejto príležitosti vyše dvanásťtisíc podpisov, ktoré vyzbierali pod verejnou výzvou na jej odstúpenie.

„Anna Záborská sa počas svojej dlhej politickej kariéry nikdy netajila vyhranenými a prísne konfesionálnymi postojmi. Ich presadzovania sa nevzdala ani pri pôsobení vo funkcii, v ktorej by mala dbať o práva občanov rôznej viery a presvedčenia. Jej pôsobenie je výsmechom formálneho obsahu tejto funkcie. Záborská vždy chránila výhradne privilégiá katolíckej cirkvi, a to v miere šokujúcej aj pre mnohých katolíkov. K čomu taká ochrana vedie, sme v poslednej dobe videli na alarmujúcich prípadoch prakticky beztrestného zneužívania detí katolíckymi kňazmi,“ povedal predseda OZ Ethos, Andrej Lúčny

Riaditeľ Inštitútu ľudských práv, Peter Weisenbacher, uviedol, že bezprostredným podnetom na spustenie petície bolo prejavenie absolútnej neznalosti Ústavy SR zo strany Záborskej, keď si na podporu vlastného nesprávneho vnímania protestu proti homofóbnemu biskupovi Jozefovi Haľkovi na festivale Pohoda – považovala ho za prejav neznášanlivosti voči katolíckej cirkvi – vymyslela ústavné právo na spoveď.

Organizátori petície reflektovali aj ročné pôsobenie Anny Záborskej v úrade, ktorý má podľa jeho štatútu chrániť „slobodu vierovyznania alebo presvedčenia“ a realizovať „systémové opatrenia“ na jej ochranu. Na Slovensku je v tomto smere viacero problémov, ktoré by si systémové opatrenia naozaj zaslúžili. Zákon o registrácii cirkví je vytvorený tak, aby prakticky znemožnil registrovanie akejkoľvek novej cirkvi, hoci má aj niekoľkonásobne viac členov ako niektoré, už registrované cirkvi. O riešenie tohto problému žiadali Annu Záborskú napríklad starokatolíci, no neurobila absolútne nič. Návrh na zmenu zákona o registrácii cirkví, ktorý v parlamente predložil poslanec Tomáš Valášek, odmietla podporiť. Na diskrimináciu náboženských menšín pritom už poukázali aj bývalá ombudsmanka Mária Patakyová a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

Na druhej strane sa Anna Záborská neustále zviditeľňuje návrhmi zákonov, ktoré sú založené na náboženských dogmách a odporujú názorom odborníkov. Predložila a podporila niekoľko návrhov na zákaz či sprísnenie interrupcií. Chcela, aby boli kňazi zákonom považovaní za zdravotníkov, zrušila odborníkmi zavedenú tranzíciu pohlavia bez povinnosti kastrácie. Facebooková stránka nového úradu splnomocnenkyne od začiatku oveľa viac pripomína nový komunikačný kanál Konferencie biskupov Slovenska a ďalších rímskokatolíckych organizácií, než nestranný a od konkrétnej cirkvi nezávislý štátny úrad.

 

Na najbližšej schôdzi predkladá Anna Záborská do parlamentu zákaz vyvesenia dúhových vlajok na štátnych budovách. Ako uviedol Andrej Lúčny, predseda občianskeho združenia ETHOS, ktoré je spolkom sekularistov, návrh sa ich bytostne dotýka, lebo na prvý pohľad môže mnohým pripadať ako sekulárny. „Avšak hoci sekularizmus môže byť prísnejší a menej prísny, nemožno v jeho mene zakazovať príležitostné vyvesenie vlajky a zároveň schvaľovať trvalú inštaláciu kaplniek v budovách ministerstiev, ako to robí Anna Záborská“, dodal.

Text petície znie nasledovne:

My, dolu podpísaní občania a občianky Slovenskej republiky, vyzývame poslankyňu NR SR Annu Záborskú, aby odstúpila z postu splnomocnenkyne Vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Pôsobenie pani Záborskej v tejto funkcii neprispieva k zvyšovaniu ochrany slobody vierovyznania alebo presvedčenia, naopak svojou činnosťou prispieva k poškodzovaniu ľudsko-právnych princípov, na ktorých sú tieto slobody založené.

Poslankyňa Záborská sa počas svojej dlhej politickej kariéry netajila vyhranenými a prísne konfesionálnymi postojmi, ktorých presadzovania sa žiaľ nevzdala ani pri pôsobení vo funkcii, v ktorej by na základe štatútu mala zastupovať všetkých občanov a občianky, nie príslušníkov konkrétnej cirkvi. Vo svojom doterajšom pôsobení sa nijako neangažovala v pomoci predstaviteľom iných vierovyznaní alebo presvedčení. Toto sa týka najmä menšinových vierovyznaní, ktoré nie sú na Slovensku vzhľadom na problematickú legislatívu oficiálne registrované ako cirkvi, pričom práve tieto komunity potrebujú najväčšiu ochranu a podporu zo strany takéhoto úradu.

Väčšina dokáže svoje potreby a práva presadiť v spoločnosti sama čisto na základe svojej početnej prevahy a z toho plynúcich privilégií. Naopak menšinové práva musí garantovať štát, ktorý sa chce nazývať demokratickým, právnym a rešpektujúcim ľudské práva. Zdá sa, že ani tomuto základnému princípu fungovania modernej spoločnosti pani Záborská nerozumie. Nie je to však žiaľ všetko. Jej posledné extempore, keď na vyvesenie dúhovej vlajky na stánok biskupa Haľka na festivale Pohoda reagovala vydaním stanoviska, že išlo o “porušenie ústavného práva na spoveď” nás iba výraznejšie utvrdila v tom, že vôbec nerozumie vlastnej agende. Nielenže nepochopila, že tu nešlo o prejav netolerancie k cirkvi, ale o prejav odporu k netolerancii konkrétneho človeka, ale na obhajobu svojho postoja si vymyslela neexistujúce právo. Splnomocnenec vlády SR by mal poznať Ústavu SR a nevymýšľať si jej znenie podľa toho ako sa jej to hodí. Takýmto konaním pani Záborská významne škodí chápaniu princípov ľudských práv a slobôd vrátane slobody náboženského vyznania.

Fotografie: Vladimír Bačišin (c) Comenius Analytica, s. r. o.