Igor Bratčikov: ZSSR bol progresívny štátny útvar, negatívom bola veľká ideologizácia spoločnosti

BRATISLAVA – Finančné noviny hovorili s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Ruskej federácie v Slovenskej republike, pánom Igorom Bratčikovom. 

 

Nedávno sme si pripomenuli 100 rokov od vzniku ZSSR. Aké je oficiálne hodnotenie tohto obdobia v Ruskej federácii?

ZSSR so svojimi úspechmi bol v mnohých ohľadoch progresívnym štátnym útvarom, ktorý mal silný vplyv na chod svetových dejín. Väčšina Rusov sa domnieva, že rozpad ZSSR mal obrovské geopolitické dôsledky. Sovietsky zväz sa vyvíjal v rámci historického ruského štátu. V dôsledku jeho rozpadu štát stratil 40 % svojho územia, výrobných kapacít a obyvateľstva.

Ako povedal Putin: “Stali sme sa úplne inou krajinou. A to, čo sa budovalo tisíce rokov, sa do veľkej miery stratilo. Pre 25 miliónov Rusov bolo tragédiou, že sa zo dňa na deň ocitli v zahraničí. A pre mnohých obyvateľov bývalých sovietskych republík, ktoré sa osamostatnili, to bol šok, a vôbec nie pozitívny. Dnes môžu predstavitelia generácie narodenej v ZSSR na základe svojich osobných skúseností zhodnotiť klady a zápory tohto historického obdobia.

Čo priniesol ZSSR obyvateľom krajiny?

Sociálna stabilita a dôvera v budúcnosť, bezplatné verejné vzdelávanie a zdravotná starostlivosť. Možnosť plánovať si budúcnosť. Obyvateľstvo bolo poistené proti hospodárskym krízam a nezamestnanosti. Bolo hrdé nesporné úspechy svojej vlasti: víťazstvo nad fašizmom, mimoriadny prínos krajiny k svetovej vede a kultúre a silné ozbrojené sily.

Čo vzal ZSSR obyvateľom krajiny?

Vznik sovietskeho štátu sa neuskutočnil zo dňa na deň a tento proces nebol hladký, bezbolestný a nekrvavý. Nie všetci boli ochotní obetovať sa (svoj spôsob života, tradície a majetok) v záujme “svetlej budúcnosti”. V priebehu vyhláseného triedneho boja (“všetko bude odobraté a rozdelené”) trpela veľmi významná časť obyvateľstva – roľníctvo, šľachta, kupecká trieda a náboženskí predstavitelia. Kolektivizácia a politické represie si vyžiadali milióny obetí. Na to sa nikdy nesmie zabudnúť.

Ako by ste zhodnotili rozvoj kultúry v sovietskych časoch?

Hlavným úspechom Sovietskeho zväzu v oblasti humanitných vied je víťazstvo nad negramotnosťou, kultúrna revolúcia uskutočnená v rekordne krátkom čase, ktorá otvorila desiatkam miliónov ľudí prístup k najvyšším výdobytkom národnej a zahraničnej kultúry a stala sa základom všetkých úspechov sovietskeho ľudu v minulom storočí. Sovietska epocha priniesla svetu Šostakoviča, Prokofieva, Schnittkeho, Tatlina, El Lisockého, Favorského, Jesenina, Šolochova, Ajtmatova, Ulanovovú, Mojisejeva, Pliseckú, Obrazcovovú, Oistracha, Rostropoviča, Ejzenštejna, Dovženka, Tarkovského.  Vo vymenúvaní mien významných kultúrnych osobností, ktoré dosiahli medzinárodnú slávu a stanovili najvyššie štandardy tvorby, by sa dalo pokračovať.

Ako sa líšili hodnoty socialistického spoločenského poriadku od hodnôt kapitalistického spoločenského poriadku?

Odpoveďou v duchu klasickej ekonomickej teórie je, že základný rozdiel spočíva vo vzťahu k súkromnému vlastníctvu. V kapitalistickom spôsobe výroby je to základ. Socializmus naproti tomu odmieta súkromné vlastníctvo a pripúšťa len celonárodné (štátne), družstevné a osobné vlastníctvo. Zároveň to bol práve socialistický systém, ktorý v 20. storočí ako prvý a najplnšie realizoval sociálne práva pracujúcich, čím v podstate prinútil kapitalizmus, aby sa v tomto smere “utiahol”, aby sa vyhol silným revolučným otrasom tým, že musel realizovať koncepciu sociálne zodpovedného štátu.

Čo bolo pozitívne na hodnotách socialistickej spoločnosti?

Boli vybudované štátne a sociálne inštitúcie, ktoré poskytovali sociálne záruky. Podporoval sa rozvoj národných jazykov a národných kultúr. Za najväčší úspech považujem schopnosť národov žijúcich v ZSSR žiť ako spoločná medzinárodná rodina. Neoddeliteľnou súčasťou sovietskej moci bola morálka, podpora rodín a mladých ľudí, zmysel pre kolektivizmus a zodpovednosť za rozvoj svojej vlasti.

Čo bolo negatívne na socialistických hodnotách spoločnosti?

Nedostatok konkurencie v ekonomike, ideologizácia spoločenského života, rigidný systém jednej strany, rovnostárstvo v oblasti miezd, boj proti cirkvi.

Ako ovplyvnil socialistický spoločenský poriadok rozvoj vedy a techniky, vzdelávania, zdravotníctva a sociálneho systému v ZSSR?

Vaša otázka v podstate obsahuje odpoveď. Sovietskemu štátu sa podarilo v najkratšom možnom čase industrializovať krajinu, vytvoriť výkonnú priemyselnú infraštruktúru, azda najlepší vzdelávací systém na svete a dostupnú a bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov. Krajina prežila Veľkú vlasteneckú vojnu v rokoch 1941 – 1945. Vedecké a technické úspechy ZSSR v oblasti jadrovej fyziky, raketovej a kozmickej techniky, chémie, biológie, matematiky, ktoré sa stali dedičstvom ľudstva v druhej polovici 20. storočia, hovoria samy za seba.

Aké spoločenské hodnoty zdieľa Ruská federácia so všetkými krajinami sveta?

Neviem, či so všetkými krajinami, ale určite s väčšinou. A to sú: dôstojný život, základné ľudské práva a slobody, spravodlivosť, vzájomná pomoc, silná rodina, historická pamäť a kontinuita generácií.

Aké spoločenské hodnoty nechce Ruská federácia zdieľať s ostatnými krajinami sveta?

Pre Rusko je neprijateľné všetko, čo vedie k vnucovaniu systému ideí a hodnôt, ktoré sú nášmu národu cudzie a deštruktívne: kult egoizmu, sebectva, povoľnosti a nemorálnosti.

(Upresnenie Finančných novín: Ruské impérium bolo unitárnym, či jednotným štátom. Zväz sovietskych socialistických republík bol federáciou, Ruská federácia neprišla o územie. Každý z nových štátov po rozpade ZSSR má územie, ktoré bolo pred rozpadom krajiny územím zväzovej republiky. Na týchto územiach bývali a aj dnes bývajú Rusi, spolu s inými národmi). Názor pána veľvyslanca je jeho osobný názor, nie je názorom Finančných novín.)

Ilustrácie: archív Finančných novín.