Za pôžičky vo svete treba zaplatiť 13 biliónov USD
NEW YORK – Celosvetové úrokové sadzby na dlh sú na historickom maxime, ale nie všetky krajiny sú rovnako zraniteľné.
The Economist sa zaoberá tým, ako sprísnenie menovej politiky na globálnej úrovni ovplyvní rôzne ekonomiky.
Po pokojnom prvom desaťročí tohto storočia, keď sa úrokové sadzby prakticky nemenili, prinútila inflácia predstaviteľov centrálnej banky konať. Tvorcovia politík sa totiž museli snažiť viac. V prvom štvrťroku 2021 dosiahli úrokové sadzby vo vzorke 58 bohatých a rozvojových krajín v priemere 2,6 %. Do posledného štvrťroka 2022 táto hodnota vyskočila na 7,1 %. Zároveň celkový dlh v týchto krajinách dosiahol rekordných 300 biliónov USD, teda 345 % ich spoločného HDP, pričom pred pandémiou to bolo 255 biliónov USD, teda 320 % HDP.
Čím väčší dlh svet má, tým citlivejšie reaguje na zvyšovanie sadzieb. Na odhad kombinovaného účinku úverov a rastúcich sadzieb časopis The Economist vypočítal úrokové náklady spoločností, domácností a vlád v 58 krajinách. Tieto ekonomiky spolu tvoria viac ako 90 % svetového HDP. V roku 2021 predstavovali ich úrokové náklady 10,4 bilióna USD, teda 12 % celkového HDP. Do roku 2022 sa zvýšili na neuveriteľných 13 biliónov USD alebo 14,5 % HDP.
Výpočty vychádzajú z niektorých predpokladov. V reálnom svete vyššie úrokové sadzby nevedú okamžite k vyšším nákladom na dlhovú službu, s výnimkou dlhu s pohyblivou úrokovou sadzbou, ako sú mnohé jednodňové bankové úvery. Verejný dlh má zvyčajne splatnosť päť až desať rokov. Firmy a domácnosti si zvyčajne berú kratšie úvery. Vplyv vyšších sadzieb sa pravdepodobne prejaví do piatich rokov v prípade štátneho dlhu a do dvoch rokov v prípade domácností a podnikov.
Na predpovedanie toho, čo sa môže stať v nasledujúcich rokoch, je potrebné urobiť niekoľko ďalších predpokladov. V skutočnosti dlžníci v reakcii na vyššie sadzby znižujú dlh, aby sa im splátky úrokov nevymkli spod kontroly. Štúdia Banky pre medzinárodné zúčtovanie však ukázala, že vyššie sadzby skutočne zvyšujú úrokové platby na dlh v pomere k príjmom, t. j. znižovanie zadlženosti úplne neeliminuje vyššie náklady. Nominálne príjmy preto rastú v súlade s projekciami MMF, zatiaľ čo pomer dlhu k HDP zostáva nezmenený. Z toho vyplýva ročný rozpočtový deficit vo výške 5 % HDP, čo je menej ako pred Covidom.
Ak sa úrokové sadzby budú vyvíjať tak, ako sú oceňované na trhoch so štátnymi dlhopismi, dosiahnu do roku 2027 približne 17 % HDP. A ak trhy podcenia rozsah sprísňovania zo strany centrálnych bánk? Jeden percentuálny bod navyše k hodnotám zohľadneným trhmi by zvýšil náklady na 20 % HDP.
Náklady by boli obrovské, ale podobné precedensy tu už boli. Úrokové náklady v USA prekročili 20 % HDP počas globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 – 2009, počas hospodárskeho rozmachu koncom 90. rokov a počas posledného inflačného nárastu v 80. rokoch. Napriek tomu by priemerné miery výdavkov zakrývali veľké rozdiely medzi jednotlivými sektormi a krajinami. Napríklad v Ghane by pomer dlhu k príjmom presiahol 6 a výnosy zo štátnych dlhopisov by dosiahli 75 %, čo by takmer určite znamenalo výrazné škrty vo vládnych výdavkoch.
Domácnosti, podniky a vlády v 58 krajinách možno porovnávať na základe dvoch premenných: pomeru dlhu k príjmom a rastu úrokových sadzieb za posledné tri roky. V prípade domácností sa zdá, že bohaté krajiny vrátane Holandska, Nového Zélandu a Švédska sú citlivejšie na rast úrokových sadzieb. Úroveň dlhu vo všetkých troch krajinách je takmer dvakrát vyššia ako disponibilný príjem a výnosy krátkodobých štátnych dlhopisov vzrástli od konca roka 2019 o viac ako 3 percentuálne body.
Krajiny, ktoré majú menej času na prípravu na zvýšenie sadzieb, však môžu čeliť väčším problémom ako ich viac zadlžené náprotivky. Napríklad v Holandsku sa hypotéky často poskytujú s dlhodobými fixnými sadzbami, takže miestne domácnosti sú lepšie chránené pred vysokými sadzbami. V iných krajinách majú domácnosti tendenciu mať buď krátkodobé úvery s fixnou sadzbou, alebo si požičiavajú za flexibilných podmienok. Vo Švédsku tvoria hypotéky s pohyblivou úrokovou sadzbou takmer dve tretiny celkového objemu, takže problémy môžu nastať rýchlejšie. V rozvojových krajinách sú údaje rôznorodejšie. Hoci pomer dlhu k príjmom je nižší, čiastočne to svedčí o tom, že formálne úvery je tam ťažšie získať.
Na strane podnikov viedol rastúci spotrebiteľský dopyt k vyšším ziskom. V 33 z 39 krajín pomer dlhu k hrubému prevádzkovému prebytku za posledný rok klesol. Niektoré regióny sa skutočne zdajú byť prekvapujúco odolné. Napriek problémom konglomerátu Adani Group, ktorý sa dostal pod paľbu špekulantov s poklesom, sa Indii darí vďaka relatívne nízkemu pomeru dlhu k príjmom na úrovni 2,4 a nie tak vysokému nárastu sadzieb.
Napriek tomu by sa vysoký dlh a prísnejšie finančné podmienky mohli pre niektoré spoločnosti ukázať ako neúnosná záťaž. Výskumná spoločnosť S&P Global upozorňuje, že miera zlyhania európskeho podnikového dlhu špekulatívneho stupňa, ktorá bola na začiatku roka 2022 nižšia ako 1 %, do konca roka presiahla 2 %. Francúzske spoločnosti čelia veľkému zadlženiu: pomer dlhu k hrubému prevádzkovému zisku je takmer 9, čo je viac ako v ktorejkoľvek inej krajine okrem Luxemburska. Rusko, odrezané od zahraničných trhov, zaznamenalo krátkodobý skok vo výnosoch. Maďarsko, kde centrálna banka rýchlo zvýšila sadzby, aby ochránila menu, má v porovnaní s veľkosťou ekonomiky vysoký dlh.
Posledným a najdôležitejším je štátny dlh. Dalip Singh zo spoločnosti PGIM, ktorá sa zaoberá správou aktív, sa domnieva, že najdôležitejšou premennou, na ktorú sa treba zamerať, je riziková prémia za dlh (dodatočný výnos, ktorý trhy požadujú za držbu dlhopisov danej krajiny popri výnosoch amerických štátnych dlhopisov). Vlády bohatých krajín sú v tomto smere zväčša úspešné. Hrozbou však zostáva Taliansko, kde výnosy dlhopisov vzrástli viac ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine vo vzorke. Európska centrálna banka, ktorá sprísňuje svoju politiku, prestala nakupovať štátne dlhopisy a v marci začne znižovať svoju bilanciu. Existuje však riziko, že by to mohlo vyvolať krízu.
Rozvojové krajiny si čoraz viac požičiavajú vo vlastných menách, ale tie, ktoré čelia zahraničnému dlhu, môžu potrebovať pomoc. Argentína sa dohodla s MMF na finančnej pomoci, ktorá si bude vyžadovať úsporné opatrenia. Táto krajina je na vrchole tejto kategórie a v roku 2020 už nespláca svoj vonkajší dlh. Egypt, kde sú výnosy strednodobých štátnych dlhopisov približne o 4 až 5 percentuálnych bodov vyššie ako pred zlyhaním, sa snaží vyhnúť podobnému scenáru. Ghana, ktorá sa po Argentíne nedávno pridala na zoznam postihnutých krajín, začína sprísňovať fiškálnu a menovú politiku, aby získala pomoc od MMF.
Osud niektorých vlád, domácností a podnikov, ktoré potrebujú štátnu podporu, môže závisieť od Číny. Napriek vysokej úrovni dlhu sa krajina nachádza na konci rebríčka vďaka miernym úrokovým sadzbám. Napriek tomu má čoraz väčší vplyv na úroveň globálneho dlhu. Čína je najväčším veriteľom chudobných ekonomík a absorbuje dve tretiny stále rastúcich splátok týchto krajín za zahraničnú dlhovú službu, čo komplikuje úsilie o zmiernenie dlhu. Západné vlády môžu len dúfať, že sa im podarí zostreliť aj tento balón.