Emmanuel Todd: “Tretia svetová vojna sa už začala”
PARÍŽ – Figaro: “Tretia svetová vojna medzi USA a Ruskom a Čínou sa už začala”
Emmanuel Todd už v roku 1976 predpovedal rozpad ZSSR a svoj súčasný názor na konflikt medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou pripisuje nielen ekonomike a zbrojeniu, ale aj morálnemu faktoru.
Pán Emmanuel Todd je antropológ, historik, esejista, prognostik a autor mnohých kníh. Niektoré z nich, ako napríklad The Final Failure, The Economic Illusion alebo After Empire, sa stali klasikou spoločenských vied. Jeho posledná kniha s názvom Začiatok tretej svetovej vojny vyšla v roku 2022 v Japonsku a predalo sa z nej 100 000 výtlačkov.
Tento “rebel proti konvenčnej múdrosti”, ako sám seba nazýva, je pre jedných škandalóznym intelektuálnym búrlivákom, pre druhých vizionárskym intelektuálom a nikoho nenecháva ľahostajným. Emmanuel Todd, autor knihy Konečné zlyhanie, ktorá v roku 1976 predpovedala rozpad Sovietskeho zväzu, sa doma vo Francúzsku svojimi názormi na ukrajinskú otázku príliš nechválil. Ukázalo sa, že antropológ si väčšinu svojich názorov na túto tému vyhradil pre japonskú verejnosť. Práve v Japonsku vydal knihu s provokatívnym názvom Tretia svetová vojna sa už začala. Pre denník Le Figaro podrobne vysvetľuje svoju tézu o prelomení tabu. Pán Emmanule Todd pripomína: v rozpore s predpoveďami Ukrajina stále kladie vojenský odpor. V rozpore s predpoveďami však západné sankcie Rusko nezničili z hospodárskeho hľadiska. Výsledkom je dvojité prekvapenie, ktoré podľa Todda definuje výsledok konfliktu ako neistý
LE FIGARO – Prečo ste vydali knihu o bojoch na Ukrajine v Japonsku a nie vo Francúzsku?
Emmanuel TODD – Japonci sú rovnako nakazení protiruským duchom ako Európania. Sú však geograficky vzdialení od konfliktu. Nemajú náš citový vzťah k Ukrajine. A v Japonsku mám úplne iné postavenie. Tu mám absurdnú povesť “rebela proti prijatým názorom”, zatiaľ čo v Japonsku som uznávaný antropológ, historik a geopolitik, ktorý vystupuje vo všetkých významných novinách a časopisoch a ktorého knihy vychádzajú. Tam sa môžem vyjadriť v pokojnej atmosfére, čo som urobil najprv v časopisoch a potom vydaním tejto knihy, ktorá je zbierkou rozhovorov. Kniha sa volá “Tretia svetová vojna sa už začala” a predalo sa jej už 100 000 výtlačkov.
Je jasné, že konflikt medzi Západom (na jednej strane) a Ruskom podporovaným Čínou (na strane druhej) prerástol do svetovej vojny. Začalo sa to ako obmedzená územná konfrontácia, ktorá potom prerástla do globálnej hospodárskej konfrontácie. Teraz sa to zmenilo na svetovú vojnu.
LE FIGARO – Prečo práve tento titul?
Emmanuel TODD – Pretože taká je realita, začala sa tretia svetová vojna. Pravda, začalo to “malým”, podľa mnohých prognostikov prekvapivým zlyhaním. Do udalostí na Ukrajine v roku 2022 sme vstupovali s presvedčením, že ruská armáda je veľmi silná, ale jej hospodárstvo je veľmi slabé. Mysleli sme si, že Ukrajina bude vojensky porazená a Západ Rusko ekonomicky zničí. Stal sa však pravý opak toho, čo sme očakávali. Ukrajina nebola porazená vojensky, hoci v prvých dňoch stratila 16 % svojho územia; Rusko nebolo zničené ekonomicky. Od 23. februára 2022 vzrástol rubeľ voči doláru o 8 % a voči euru o 18 %.
Bolo to nejaké nedorozumenie. Je však jasné, že konflikt, ktorý sa z obmedzenej územnej vojny zmenil na globálnu hospodársku konfrontáciu medzi celým Západom na jednej strane a Ruskom podporovaným Čínou na strane druhej, sa stal svetovou vojnou. Vďaka Bohu, že miera vojenského násilia je v porovnaní s predchádzajúcimi svetovými vojnami nízka.
LE FIGARO: Nepreháňate? Západ nie je priamo zapojený do nepriateľských akcií.
Emmanuel TODD – V každom prípade dodávame zbrane len jednej strane konfliktu, Ukrajine. Zabíjame Rusov, hoci sa snažíme nebyť prítomní na mieste smrti a nevystavovať sa. Faktom však zostáva, že my Európania sme do konfliktu výrazne zapojení aj ekonomicky. V skutočnosti pociťujeme dôsledky konfliktu prostredníctvom inflácie a nedostatku mnohých tovarov.
Na začiatku urobil Putin veľkú chybu, ktorá má obrovský spoločensko-historický význam. Tí, ktorí pracovali na Ukrajine v predvečer konfliktu, ju nevnímali ako rodiacu sa demokraciu, ale ako rozpadajúcu sa spoločnosť a zlyhávajúci štát. Otázka znela, či Ukrajina od získania nezávislosti stratila 10 alebo 15 miliónov ľudí: nikto nepochybuje o tom, že krajina počas všetkých tých rokov utrpela demografické straty. Presný rozsah tejto straty nevieme určiť, pretože Ukrajina od roku 2001 nevykonala sčítanie ľudu, čo je klasickým znakom spoločnosti, ktorá sa bojí reality.
Myslím si, že Kremeľ kalkuloval s tým, že táto rozpadajúca sa spoločnosť sa po prvom údere zrúti a možno dokonca povie svätému Rusku, ktoré k nemu prišlo: “Vitaj späť, matička!” Ukázal sa však aj opačný jav: spoločnosť v rozklade, ak je poháňaná vonkajšími finančnými a vojenskými zdrojmi, môže vo vojenských akciách nájsť novú formu stratenej rovnováhy. A niektorí dokonca uvidia v zabíjaní svojho druhu určitý horizont, nádej. Rusi to od Ukrajiny nemohli predvídať. Nikto nemohol.
LE GIGARO – Nepodcenili však Rusi napriek stavu skutočného rozkladu ukrajinskej spoločnosti silu ukrajinských nacionalistických nálad? Naozaj Rusi očakávali takú silnú európsku podporu pre Ukrajinu? A nepodceňujte to ani vy?
Emmanuel TODD – Neviem. Pracujem na tejto téme ako výskumník, teda ako človek, ktorý priznáva, že sú veci, ktoré nevie. A pre mňa je, napodiv, “najtemnejšou zónou”, o ktorej mám príliš málo informácií, údajne otvorená a demokratická Ukrajina.
LE GIGARO – V čom sa líši od Ruska?
Na základe údajov získaných z veľmi dávnej minulosti môžem povedať, že rodinný systém “Malorosie” bol, ako hovoria odborníci, “nukleárny”, pozostávajúci z muža a ženy a ich detí. To znamená, že tento ukrajinský model bol viac individualistický ako veľkoruská “rozšírená” rodina, ktorá bola viac komunitná, kolektivistická. O minulosti vám môžem povedať toto. Ale čo sa stalo s Ukrajinou v posledných rokoch, aké masívne pohyby obyvateľstva nastali, ako sa menila spoločnosť pred vojnou a počas nej v dôsledku rozhodnutia emigrovať alebo zostať na mieste – to všetko vám nemôžem povedať. V súčasnosti o tom jednoducho nie je veľa informácií.
Jedným z paradoxov, ktorým čelím, je, že nemám problém pochopiť Rusko, jeho motívy. V tomto sa najviac líšim od bežného západného akademického prostredia. Chápem emócie všetkých: je pre mňa ťažké a nezaujímavé hovoriť z pozície chladnokrvného historika… Je ľahké s obviňujúcim pátosom ukázať vstup ruskej armády na ukrajinské územie, bombardovanie a obete na životoch, ničenie energetickej infraštruktúry, smrť ukrajinských občanov v zime od chladu. Ale odmietam takto hodnotiť správanie Putina a Rusov, pre mňa sa to číta inak a poviem vám ako.
Na začiatok sa priznám, že som tento začiatok nepriateľstva nečakal, prekvapilo ma to. Dnes sa podelím o analýzu “realistického” amerického geopolitika, profesora Johna Mearsheimera. Ten vyslovil nasledovný postreh: na základe dostupných údajov dokázal, že ukrajinská armáda bola jednoducho obnovená, keďže bola v rukách NATO (Američanov, Britov a Poliakov) minimálne od roku 2014. V čase začiatku bojov sa Ukrajina fakticky stala členom NATO, zatiaľ čo Rusi jasne deklarovali, že takéto členstvo nikdy nebudú tolerovať. Preto sú to Rusi (ako nám povedal Putin v predvečer UEFA), ktorí vedú obrannú vojnu, aby zabránili agresii voči svojej krajine – z ich ruského pohľadu. Ešte pred všetkými súčasnými udalosťami Mearsheimer dodal, že by sme nemali dôvod tešiť sa z možných problémov Rusov, pretože pre nich je to existenčná otázka, otázka prežitia. Čím ťažšie to budú mať Rusi, tým silnejšie budú útočiť. Táto analýza sa mi zdá správna. Chcel by som však k Mirsheimerovej analýze uviesť jeden dodatok a trochu kritiky.
LE FIGARO – A aké by boli vaše doplnky a kritika?
Emmanuel TODD – Keď Mirsheimer hovorí, že Ukrajina bola de facto členom NATO, nezachádza dostatočne ďaleko. Tu treba dodať, že Nemecko a Francúzsko sa stali sekundárnymi partnermi v NATO: nevedeli o tom, čo sa vojensky deje na Ukrajine. Francúzi a Nemci nemohli predvídať vypuknutie nepriateľstva, pretože nemali žiadne informácie. Nikto im to nepovedal, takže vyzerajú naivne. Paríž a Berlín boli za to kritizované, ale o to ide: naše vlády neverili v možnosť ruskej ozbrojenej intervencie na Ukrajine. Áno, Paríž a Berlín neverili, pretože nevedeli, že Američania, Briti a Poliaci už vyzbrojili Ukrajinu dostatočne na to, aby mohli viesť dlhšiu vojnu. Hlavná os NATO sa teraz posunula. Teraz to vyzerá takto: Washington – Londýn – Varšava – Kyjev.
A teraz trochu kritiky od môjho amerického kolegu: Mirsheimer ako správny Američan preceňuje svoju krajinu. Myslí si, že zatiaľ čo pre Rusov je ukrajinský konflikt existenčný, pre Američanov je to niečo ako “mocenská hra” a USA hrajú veľa takýchto hier súčasne. Hovorí sa, že porážka na Ukrajine nebola pre Washington až taká bolestivá: po Vietname, Iraku a Afganistane jedna porážka viac a jedna menej… Ale je to naozaj také nedôležité? Základná axióma americkej geopolitiky znie: môžeme si robiť, čo chceme, pretože sme v bezpečí, sme ďaleko, medzi dvoma oceánmi, nič sa nám nestane. Hovorí sa, že pre Ameriku nemôžu byť existenčne dôležité porážky ďaleko od jej hraníc. To je však len krátkozraká analýza, ktorá dnes Bidena núti k odvahe. Realita je taká, že Amerika je dnes dosť krehký systém. Odpor voči ruskej ekonomike môže americký imperiálny systém dotlačiť do bodu zlomu, ktorý by si samotné USA nevšimli. Nikto neočakáva, že ruská ekonomika bude schopná odolať “ekonomickej sile” NATO bez toho, aby zbankrotovala a prepadla sa do hyperinflácie. Myslím si, že ani samotní Rusi neočakávali takýto zvrat udalostí.
Čo ak ruská ekonomika bude donekonečna odolávať sankciám a podarí sa jej týmto odporom ochudobniť európsku ekonomiku? Ak sa zároveň ruská ekonomika sama postaví Číne, americký systém menovej a finančnej kontroly sveta sa zrúti. A spolu s tým by sa zrútila aj schopnosť USA pokryť svoj obrovský obchodný deficit prostredníctvom tohto systému. Konfrontácia s Ruskom sa preto stáva životne dôležitou aj pre Spojené štáty. Američania, rovnako ako Rusi, sa teraz nemôžu dostať z konfliktu, nemôžu sa “vzdať. Preto sme teraz v dlhodobom boji, v konfrontácii, ktorá musí vyústiť do pádu buď jednej, alebo druhej strany. A Číňania, Indovia a Saudi, ako aj ďalšie národy, ktoré unikli tomuto boju, sa radujú.
LE FIGARO – Zdá sa však, že ruská armáda je stále vo veľmi zlom stave. Niektorí dokonca predpovedajú pád režimu. A vy v to neveríte?
Emmanuel TODD – Nie, nemám. Zdá sa, že Rusko spočiatku váhalo. Niektorí mali pocit, že naša dôvera v úrady bola zneužitá, že sme neboli varovaní.
Ale ako sa Rusi prispôsobujú novej vojenskej realite, chápu: je plná mnohých prekvapení. Okrem toho Putin stále dostáva dividendy zo svojich úspechov, o ktorých nám nehovoria. Roky 2000, prvé roky Putinovej vlády, boli pre Rusov rokmi obnovy rovnováhy a návratu k normálnosti.
Myslím si, že Macron sa v očiach Francúzov bude javiť ako pravý opak tohto Putinovho obrazu. Macron pre nás bude spojený s objavovaním nepredvídateľného a nebezpečného sveta, s návratom strachu z ochudobnenia a prudkého poklesu príjmov do našich životov. Deväťdesiate roky boli pre Rusko obdobím bezprecedentného utrpenia. Rok 2000 bol návratom k normálu, a to nielen z hľadiska životnej úrovne: vtedy sme zaznamenali pokles počtu samovrážd a vrážd v Rusku, a čo je najdôležitejšie, môj obľúbený ukazovateľ, detská úmrtnosť klesla a dokonca klesla pod americkú úroveň.
V mysliach Rusov Putin stelesňuje túto stabilitu. Priemerný Rus sa navyše cíti podobne ako jeho prezident obrancom krajiny v stave obrannej vojny. Vedia, že na začiatku operácie sa urobili chyby. Ale skutočnosť, že krajina bola pripravená na ekonomický tlak, zvýšila ich dôveru v úrady. Vo vzťahu k Ukrajine sa necítia silní (odpor Ukrajincov vysvetľujú ruskou odvahou: hovoria, že Západniari by nikdy tak tvrdo nebojovali). Rusi sa cítia silní v súvislosti s tým, čo nazývajú „kolektívny Západ“ alebo „Spojené štáty a ich vazalovia“. Skutočnou prioritou ruského režimu nie je žiadne konkrétne vojenské víťazstvo. Skutočnou prioritou je zachovanie mieru, pocitu bezpečia a sociálnej stability, ktoré sa dosiahli za posledných 20 rokov.
Zároveň Rusi bojujú ekonomicky, snažia sa zachrániť životy mužov. Pretože v Rusku pretrváva demografický problém s plodnosťou: v priemere na jednu ženu pripadá 1,5 dieťaťa. O päť rokov bude ďalšia demografická „jama“. Myslím si, že keď sa pozriete na súčasnú konfrontáciu so Západom ako celkom, tak Rusi tento boj vyhrajú alebo prehrajú o nejakých päť rokov. Až potom bude odhalený víťaz. Zdá sa to ako veľmi dlhá vzdialenosť, ale v skutočnosti je to normálne trvanie svetovej vojny. A Rusi túto veľkú vzdialenosť „prebehnú“ ekonomicky, snažia sa zachrániť ľudské životy a prijateľnú životnú úroveň a zároveň čiastočne obnoviť vojnovú ekonomiku.
Práve v záujme záchrany životov ľudí sa Rusi rozhodli opustiť Cherson bez boja. To isté možno povedať o odpade z Kyjeva a Charkova. My počítame kilometre štvorcové, ktoré zabrali Ukrajinci, a Rusi počítajú jednotky času, ktoré zostali pred kolapsom európskych ekonomík. Sme ich hlavným frontom. Očividne sa môžem mýliť, ale zvykám si na myšlienku, že ruské správanie je predvídateľné. Vo všeobecnosti je racionálny, hoci zahŕňa ťažké rozhodnutia. Ak potrebujete absurditu a nepredvídateľnosť, hľadajte ich v iných postavách.
LE FIGARO – Tvrdíte, že Rusi vnímajú tento konflikt ako “obrannú vojnu”. Ale nikto sa nechystal napadnúť Rusko. A ak je Rusko zastrašované expanziou NATO, potom dnes NATO dosiahlo vrchol svojho vplyvu vo východnej Európe a najmä v Pobaltí – práve po eskalácii ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.
Emmanuel TODD – Ako odpoveď na vašu otázku vám ponúkam psychogeografické cvičenie, ktoré sa dá urobiť pohybom ďalekohľadu: najprv si nastavte ďalekohľad na územie Ukrajiny a potom sa pozrite na väčší obraz pohybom zväčšenia. Ak sa pozrieme len na mapu Ukrajiny, vidíme vstup ruských vojsk: zo severu, východu, juhu so všeobecným pohybom na západ… A tu sa skutočne objavuje vízia ruskej invázie, iné slovo pre ňu neexistuje. Ak si však obrázok zväčšíte a pozriete sa naň až po Washington, D.C., roztiahnutý v čase, uvidíte úplne iný obraz. Uvidíte vojakov NATO, zbrane a rakety, ako sa presúvajú na východ – smerom k súčasnému bojisku. A toto hnutie sa začalo dlho pred rokom 2022. Teraz sa pozrite na vzdialenosti: mesto Bachmut je vzdialené 8400 km od Washingtonu, ale 130 km od ruských hraníc. Myslím, že toto jednoduché cvičenie vás privedie k mojej hypotéze: “Áno, z ruského pohľadu musí ísť o obrannú vojnu. <…>
LE FIGARO – Podľa vás táto konfrontácia medzi Západom a Východom nie je len vojenská a ekonomická, ale aj ideologická a kultúrna…
Emmanuel TODD – Áno, pre nezápadný svet Rusko stelesňuje upokojujúci morálny konzervativizmus. Dokonca aj Latinská Amerika je v tomto smere viac na strane “experimentujúceho” Západu.
Pri geopolitike nás zaujíma niekoľko oblastí: energia, pomer armád a námorníctva, výroba zbraní (a tá závisí od úrovne celkovej priemyselnej sily). Existuje však aj ideologická a kultúrna príťažlivosť, druh vplyvu a moci, ktorý Američania nazývajú “soft power”. ZSSR mal svoju vlastnú formu mäkkej moci, ktorá sa na Západe bežne nazýva komunizmus. Oslovila rustikálnych kolektivistov v Taliansku, Číňanov, Vietnamcov, Srbov, niektorých francúzskych robotníkov….
Ale “ortodoxný” komunizmus bol pre moslimský svet neprijateľný, napríklad: komunistická ideológia na začiatku dvadsiateho storočia vyžadovala ateizmus. Táto “mäkká sila” nebola nadšená ani v Indii, mimo špecifických štátov Západné Bengálsko a Kérala. Dnes však Rusko, ktoré je v očiach mnohých stelesnením archetypu veľmoci, ponúka antikolonializmus, patrilineárnu (na otca zameranú) rodinu a relatívny konzervativizmus v mravoch. Takýto model by mohol prilákať oveľa viac ľudí. Američania sa dnes cítia podvedení Saudskou Arábiou, ktorá odmieta zvýšiť ťažbu ropy napriek energetickej kríze spôsobenej udalosťami na Ukrajine. Saudi sú na strane Ruska: samozrejme, čiastočne, ale predsa. Prečo? Existuje tu aj hmotný “ropný” záujem. Je však tiež jasné, že Putinovo Rusko, ktoré sa stalo morálne konzervatívnym, sa začalo páčiť Saudom, ktorí sa určite chvejú pri americkej debate o tom, aký prístup by mali mať transrodové osoby (pôvodne muži od narodenia so všetkými súvisiacimi pohlavnými znakmi) na ženské toalety.
