Jaroslav Belás z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka: Peniaze cválajúce po črepinách ľudskosti

POVAŽSKÁ BYTRICA / TRENČÍN – Jaroslav Belás vydal knihu esejí a poviedok o peniazoch. Finančné noviny mu položili niekoľko otázok.

Pán  profesor povedzte niečo o sebe?

Moju profesionálnu kariéru môžem rozdeliť do troch etáp. Prvou etapou je pôsobenie v bankovom sektore, kde som strávil skoro 20 rokov. Potom nasledovala fáza podnikania, ktorému som sa venoval 10 rokov. Tretia etapa patrí intenzívnemu pôsobeniu na akademickej pôde. Asi by som mal dodať, že na akademickej pôde pôsobím od roku 2000. Intenzívne však až od roku 2010. V roku 2010 som získal titul docenta a v roku 2015 titul profesora vo vednom odbore Management a ekonomika podniku. Oba tituly mi udelila UTB v Zlíne. Momentálne pôsobím na Univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne a na Univerzite managementu a informačných technológii   v Rzeszowe.

Začali ste pracovat v ŠBČS. Ako sa socialistické financie odlišujú od kapitalistických?

V ŠBČS som začal pracovať v roku 1983. Na toto obdobie rád spomínam. Mal som ochotných kolegov, ktorí mi všemožne pomáhali. V banke bol bohatý športový a kultúrny život. Keď sa na to pozriem teraz, mám pocit, že sme viac spoločensky žili ako pracovali.

Porovnávať socialistické financie a kapitalistické je pomerne jednoduché. Stručné hodnotenie by mohlo byť asi takéto: sú úplne rozdielne.

Štátna banka československá bola emisná banka štátu a zároveň plnila úlohu financovať štátne podniky. Socialistické financie boli výrazne ovplyvnené politickými zásahmi a ťažko možno vnímať ŠBČS ako skutočnú banku.

Po roku 1990 nasledovala transformácia bankového systému na bankový systém, ktorý mal byť kompatibilný s princípmi trhovej ekonomiky. Rozdelením ŠBČS vznikla na Slovensku Všeobecná úverová banka, v ktorej som pôsobil do roku 1999.

Transformácia bankového systému bola ukončená privatizáciou najväčších slovenských bánk. Momentálne máme dvojstupňový bankový systém. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia sú všetky banky univerzálne. Tých rozdielov je však podstatne viac.

Prešli ste z praxe do teórie. Aký bol motív?

Môj záujem o pôsobenie na akademickej pôde bol trvalý. Po skončení VŠE v Bratislave som mal záujem zostať na fakulte. Mal som však štipendium zo ŠBČS, a tak som musel nastúpiť do pobočky v Považskej Bystrici. Keď som v roku 1992 odišiel pracovať do ústredia VÚB, otvorili sa mi možnosti urobiť si doktorát z ekonómie a začať sa venovať pedagogickým aktivitám na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Jeden z motívov bol ten, že som chcel vedieť či to čo robíme je v súlade so zaužívanou teóriou. Treba zdôrazniť, že v procese transformácie bankového sektora na Slovensku prax jednoznačne predbiehala teóriu, pretože sme museli riešiť jedinečné projekty ako menová odluka, prechod od špecializovaného bankovníctva  k univerzálnemu, marketingový prístup ku klientom a podobne.

Záverom môžem konštatovať, že moje praktické skúsenosti mi veľmi pomáhajú na akademickej pôde.

Akú úlohu vidíte v odovzdávaní poznatkov mladým na škole?

Vnímam to ako permanentný proces. Keď som bol mladý, tak mi starší kolegovia pomáhali tým, že mi odovzdávali svoje skúsenosti. Dnes som na rade ja. Na univerzite sa snažím vyhľadávať nadaných študentov a intenzívne s nimi pracovať.

Môžem im tak zmeniť život k lepšiemu. Myslím, že v mnohých prípadoch sa mi to podarilo a veľmi ma to teší. Taktiež ma teší, keď si niekto z týchto ľudí na mňa spomenie a poďakuje sa. Napríklad pred pár mesiacmi ma prišiel navštíviť môj bývalý doktorand, ktorý pochádza z Bangladéša a teraz pracuje ako finančný riaditeľ vo veľkej firme v USA. Prišiel za mnou, aby sa mi poďakoval za to, že som sa mu
intenzívne venoval počas doktorandského štúdia a vďaka tomu má dnes krásny život
v Amerike.

Vyšla Vám kniha. Z vedy ste sa prepli do oblasti beletrie, poviedok či esejí o financiách.  Aké je jej hlavné posolstvo. Priblížte obsah.

V novembri minulého roku mi vyšla vo vydavateľstve Arte Colbert kniha poviedok pod názvom Peniaze cválajúce po črepinách ľudskosti. Prevažná časť poviedok je ukotvená v bankovom prostredí. Príbehy odhaľujú vplyv peňazí na osudy a charaktery postáv. Hlavnou motiváciou pre napísanie knihy bola snaha priniesť zaujímavé príbehy pre čitateľov. Necítim sa byť ten, kto chce čitateľov poučovať
a vychovávať. Svojou knižkou ich chcem zabaviť. Niektoré príbehy sú smutné, ale s dobrým koncom, napríklad poviedka Klavirista a Pohľad hada. Niektoré príbehy sú možno až tragické. Sú to príbehy, kde ľudia nezvládli svoj vzťah k peniazom a ich život skončil smutne ako napríklad poviedky Bigg Boss a Starec a Harry.

Niektoré poviedky sú humorne ladené ako napríklad poviedka Pes pána profesora. Ďalšie príbehy ko napríklad Banková lúpež, Za všetkým sú peniaze majú kriminálnu zápletku. Mojou literárnou ambíciou bolo priniesť rozmanité príbehy z hľadiska štýlu, zápletky
a pointy.

Teraz pokorne čakám na reakcie čitateľov.