Hodnotenie “Desiatich lekcií z návratu histórie”

25. decembra 202225. decembra 2022 Vladimír Bačišin

WASHINGTON – Richard Hass, prezident Council on International Relations a vydavateľ Foreign Affairs, priznal, že USA sa už 30 rokov mýlia vo mnohých kľúčových globálnych otázkach, píše autor článku v The Spectator.

Richard Haass, dlhoročný predseda Rady pre zahraničné vzťahy, ktorá vydáva Foreign Affairs , najvplyvnejší časopis zahraničnopolitického establishmentu, napísal krátky článok s názvom „Desať lekcií z návratu histórie“, ktorý v podstate pripúšťa, že americký zahraničnopolitický establishment sa za posledných 30 rokov mýlil v najdôležitejších globálnych otázkach. Originál článku v The Spectator je tu.

Haass, samozrejme, nevystúpi hneď a nepovie to. Namiesto toho uvádza chyby zahraničnopolitického establishmentu v zozname 10 „poučení“ z roku 2022, ktoré „ignorujeme na vlastné nebezpečenstvo“. Týchto „desať lekcií“ je dôkazom toho, že čitatelia časopisu Foreign Affairs a tvorcovia politík, ktorí venujú veľkú pozornosť radám ponúkaným Radou pre zahraničné vzťahy, by mali hľadať inde, aby pochopili, čo sa vo svete skutočne deje.

V čom sa zahraničnopolitický establishment mýlil? Najprv nám povedali, že vojna medzi krajinami, najmä vojna zahŕňajúca veľmoci, je zastaraná. Povedali to aj vtedy, keď Spojené štáty – veľmoc – viedli vojny proti Iraku v roku 1991 a neskôr proti Afganistanu a Iraku v 21. storočí. A boli to vojny, ktoré mali podporu (aspoň spočiatku) väčšiny amerického zahraničnopolitického establishmentu. Medzitým Rusko viedlo vojnu na Ukrajine v roku 2014 a znova v roku 2022. Indické a čínske sily sa stretli pozdĺž ich hraníc. A Čína hrozí, že použije silu na opätovné zjednotenie Taiwanu s pevninou, čím riskuje vojnu so Spojenými štátmi, Japonskom a možno aj ďalšími krajinami v regióne.

Ďalej, typy establishmentu nám povedali, že ekonomická vzájomná závislosť a ekonomická a kultúrna „integrácia“ odstráni motívy vojny. Jediné, čo museli západné krajiny urobiť, bolo privítať rastúcu Čínu do „medzinárodného poriadku založeného na pravidlách“ a zapojiť Komunistickú stranu Číny do akademických a kultúrnych záležitostí a všetko by bolo v poriadku. Ibaže ekonomika nikdy nebola jediným motívom vojen. Táto „lekcia“ je prinajmenšom taká stará ako prvá svetová vojna, keď ekonomicky integrovaná Európa takmer spáchala samovraždu. „Naučili sme sa“, že vodcovia ČKS skutočne veria v konečný triumf komunizmu. Haass znovu objavil, že „politické úvahy sú na prvom mieste“.

Aj mnohí globalisti nám hovorili, že ekonomické sankcie zmenia správanie národov, aj keď história učí niečo iné. Sankcie nezastavili japonskú agresiu pred druhou svetovou vojnou a počas nej. Nepresvedčili Saddáma Husajna, aby sa stiahol z Kuvajtu. Nepresvedčili Rusko, aby ukončilo svoju agresiu na Ukrajine.

Ďalšia „lekcia“, ktorú sme sa naučili, píše Haass, je, že nič také ako „medzinárodné spoločenstvo“ neexistuje. Haass priznáva, že OSN je „impotentná“. Toto môže byť najbolestivejšie priznanie chyby pre člena v dobrom postavení u zahraničnopolitického establishmentu. Toto zasahuje do samotného srdca a duše globalistickej agendy. Koľkokrát nás poučili o potrebe zachovať si reputáciu v „medzinárodnom spoločenstve“. Keby to Haass rozpoznal skôr, na stránkach Foreign Affairs by sa dalo zachrániť veľa atramentu .

Haass nás ďalej informuje, že autoritárske režimy čelia väčším výzvam svojej vlády ako demokracie. Znovu objavil, že „ideológia a prežitie režimu často riadia rozhodovanie v takýchto systémoch“ a že „autoritatívni vodcovia sa často bránia vzdať sa neúspešných politík alebo priznať chyby“. Kto iný ako členovia zahraničnopolitického establishmentu si niekedy myslel niečo iné?

Ďalším poučením je, že „potenciál internetu na to, aby umožnil jednotlivcom spochybňovať vlády, je oveľa väčší v demokraciách ako v uzavretých systémoch“. Autokratické režimy, poznamenáva Haass, môžu „uzatvoriť svoju spoločnosť, monitorovať a cenzurovať obsah alebo oboje“. Haass znovu objavil, že občania demokracií sú slobodnejší ako tí v Číne, Rusku alebo Severnej Kórei. Ak sa to on a zahraničnopolitický establishment učia až v dôsledku udalostí v roku 2022, tak naše školstvo je horšie, ako som si myslel. Aj keď stojí za zmienku, že ako ukázali nedávne odhalenia na Twitteri, demokratické vlády majú tiež schopnosť uzavrieť svoju spoločnosť a monitorovať a cenzurovať internetový obsah.

Haass ďalej uznáva, že „stále existuje Západ“, čo znamená, že západná civilizácia je skutočná a podľa všetkého stojí za to ju brániť. Aj to je v rozpore s globalistickou agendou, ktorá predpokladá univerzálnosť všetkých vecí a vyhýba sa vychvaľovaniu predností západnej civilizácie voči iným civilizáciám. A zatiaľ čo Spojené štáty podľa Haassa „nemôžu vo svete konať jednostranne, ak chcú byť vplyvné“, americké vedenie je „nevyhnutné“. To je asi tak blízko, ako sa ktorýkoľvek člen zahraničnopolitického establishmentu dostane k zahraničnej politike „Amerika na prvom mieste“.

Posledná „lekcia,“ píše Haass, je, že „musíme byť skromní v tom, čo môžeme vedieť“. „To, čo sme sa naučili,“ pokračuje, „nie je len to, že sa história vrátila, ale aj to, že v dobrom aj zlom si zachovala svoju schopnosť nás prekvapiť. Stojí za zmienku, že skromnosť sa medzi členmi zahraničnopolitického establishmentu prejavuje len zriedka. Často si o sebe myslia, že sú naši „lepší“ a tvrdia, že si lepšie uvedomujú svetové dianie ako obyčajný muž alebo obyčajná žena.