Harry Markowitz zomrel v USA vo veku 95 rokov

Známy ekonóm Harry Max Markowitz zomrel 22. júna 2023 v USA vo veku 95 rokov.

Jeho oficiálna stránka má adresu www.hmarkowitz.com.

Harry Max Markowitz (* 24. august 1927, Chicago, Illinois, USA – † 22. jún 2023, San Diego, Kalifornia) bol americký ekonóm, ktorý v roku 1990 získal Cenu Švédskej národnej banky za rozvoj ekonomickej vedy na pamiatku Alfreda Nobela za “priekopnícku prácu v oblasti ekonómie a financií a financií korporácií”. Túto cenu získal spolu s dvoma ďalšími ekonómami, Mertonom Millerom a Williamom Forsyth Sharpom.

Pôsobil ako profesor na University of California, San Diego. Z jeho prác je najznámejšia moderná teória portfólia.

Harry Markowitz sa narodil v židovskej rodine, synovi Morrisa a Mildred Markowitzových. Počas strednej školy sa Markowitz začal zaujímať o fyziku a filozofiu, najmä o myšlienky Davida Humea , tento záujem pokračoval aj počas svojich vysokoškolských rokov na Chicagskej univerzite . Po získaní titulu Ph.B. v Liberal Arts Markowitz sa rozhodol pokračovať v štúdiu na Chicagskej univerzite, pričom sa rozhodol pre špecializáciu ekonómia. Tam mal možnosť študovať u významných ekonómov, vrátane Miltona Friedmana , Tjallinga Koopmansa , Jacoba Marschaka  a Leonarda Savageho.

Ešte počas štúdia bol pozvaný, aby sa stal členom Cowlesovej komisie pre výskum v ekonómii , ktorá bola v tom čase v Chicagu. Absolvoval štúdium ekonómie na univerzite v roku 1950. 

Markowitz si ako tému svojej dizertačnej práce zvolil aplikáciu matematiky na analýzu akciového trhu.  Jacob Marschak, ktorý bol poradcom diplomovej práce, ho povzbudil, aby sa tejto téme venoval, pričom poznamenal, že to bol obľúbený záujem aj Alfreda Cowlesa , zakladateľa Cowlesovej komisie. Pri skúmaní vtedajšieho chápania cien akcií, ktoré v tom čase spočívalo v modeli súčasnej hodnoty Johna Burra Williamsa , si Markowitz uvedomil, že teórii chýba analýza vplyvu rizika. Tento poznatok viedol k rozvoju jeho kľúčovej teórie alokácie portfólia za neistoty, publikovanej v roku 1952 v Journal of Finance.

Nositeľ Nobelovej ceny, ktorého myšlienky publikované pred viac ako 70 rokmi boli revolučné pre finančný trh a stali sa základom pre podielové fondy a stratégie riadenia rizík pri investovaní. V podstate aplikoval príslovie “nedávaj všetky vajcia do jedného košíka” na svet akcií a vyvinul nový prístup k výberu cenných papierov do portfólia.

Harry Markowitz sa narodil v roku 1927 v Chicagu. Jeho rodičia vlastnili obchod s potravinami a po krachu na americkej burze v roku 1929 sa im podarilo relatívne pokojne prežiť hospodársku krízu. Vo svojom Nobelovom životopise Markowitz napísal, že veľkú hospodársku krízu nepoznal a ako dieťa žil celkom dobre. V škole začal čítať diela Charlesa Darwina a klasických filozofov, ako boli René Descartes a David Hume. Práve Hume a jeho dekonštrukcia prognosticizmu ovplyvnili vývoj myšlienok budúceho laureáta Nobelovej ceny.

“Hoci vypustíme loptičku tisíckrát a zakaždým spadne na zem,” napísal Markowitz vo svojom životopise a citoval Humove myšlienky, “nemáme žiadny nevyhnutný dôkaz, že spadne aj tisíckrát. Markowitz tento prístup aplikoval na ekonomiku. Podľa neho neexistuje žiadna iná istota ako tá, že investície a ekonomika budú rásť a klesať.

Markowitz v roku 1947 ukončil bakalárske štúdium filozofie na Chicagskej univerzite a na magisterské štúdium si vybral ekonómiu, ktorú ukončil v roku 1950.

Tam študoval okrem iných aj s Miltonom Friedmanom, ktorý v roku 1976 získal Nobelovu cenu. Markowitz získal doktorát na Chicagskej univerzite v roku 1954, dva roky po uverejnení svojej dizertačnej práce.

Markowitz mal pri obhajobe svojej dizertačnej práce problémy. Téma bola taká nová, že sa v tom čase neuplatňovala v ekonómii. Podľa Friedmana bola Markowitzova práca matematickým cvičením, nie ekonomickým. Napriek tomu mu bol udelený doktorát. Vo svojom nobelovskom prejave v roku 1990 Markowitz priznal, že v čase, keď robil svoju dizertačnú prácu, jeho teória portfólia ešte nebola súčasťou ekonómie, ale v priebehu rokov sa situácia zmenila.

Markowitzove myšlienky v jeho dizertačnej práci “Portfolio Selection” boli publikované v roku 1952 v časopise Journal of Finance. Stali sa základom modernej teórie portfólia. V tom čase sa investori pozerali na každý cenný papier osobitne a riadili sa dividendovým výnosom a vyhliadkami na rast konkrétnej akcie bez toho, aby aktíva navzájom korelovali.

Revolučnosť Markowitzových myšlienok spočívala v tom, že finančné rozhodnutia zahŕňali systematický kompromis medzi rizikom a výnosom a že riziko sa muselo posudzovať v kontexte celého portfólia, a nie jednotlivých cenných papierov. Tieto myšlienky boli v tom čase radikálne a v súčasnosti sú základom tvorby portfólia.

Markowitz považoval investovanie v podstate za hru s číslami, ktorú možno využiť vo svoj prospech. Veril, že riziko sa dá vypočítať pomocou údajov a pochopením toho, ako veľmi sa môže výkonnosť spoločnosti odchýliť od očakávaných čísel, ho znížiť vyvážením s ostatnými investíciami v portfóliu. V roku 1990 dostal Markowitz za svoju teóriu Nobelovu cenu. V tom čase sa už väčšina finančných manažérov v USA riadila jeho investičnými zásadami.

V roku 1999 nazval časopis Pensions & Investments Markowitza “mužom storočia”.

Okrem vytvorenia teórie portfólia sa Markowitz preslávil aj v ďalších dvoch oblastiach. Vyvinul metódy “riedkych matíc” na riešenie veľmi rozsiahlych matematických optimalizačných problémov. Tieto metódy sú dnes štandardom vo výrobnom optimalizačnom softvéri. Okrem toho tento ekonóm navrhol a dohliadal na vývoj jazyka Simscript, ktorý sa používa na programovanie počítačových simulácií systémov, ako sú továrne, dopravné a komunikačné siete.

V roku 1989 získal Markowitz cenu Johna von Neumanna za teóriu od Americkej spoločnosti pre výskum operácií za svoju prácu s teóriou portfólia, metódami riedkych matíc a Simscriptom.

Vždy sa zameriaval na aplikáciu matematiky a počítačov na praktické problémy, najmä tie, ktoré súvisia s podnikaním v podmienkach neistoty.

“Nie som jednorazový laureát Nobelovej ceny, ktorý robí len jednu vec,” povedal v jednom rozhovore v roku 2014.

Stojí za zmienku, že samotný Markowitz nikdy nebol verejným guru v oblasti výberu akcií. Vyhýbal sa poskytovaniu rád, kam investovať. V roku 2005 ekonóm pre denník Los Angeles Times povedal, že jeho vlastné investície sú pomerne jednoduché. Svoje peniaze rozdelil medzi podielový fond a “nízko úročené” aktíva. “Keď sa pozriem späť, v mladšom veku som mal mať viac akcií,” tvrdil Markowitz.

V dnešnom svete existujú pomocné nástroje, ktoré vyberajú výhodné cenné papiere.

Vybrané práce:

• Markowitz, H.M.. Portfolio Selection. The Journal of Finance, March 1952, s. 77–91. Dostupné online. DOI: 10.2307/2975974.
• Markowitz, H.M.. The Utility of Wealth. The Journal of Political Economy (Cowles Foundation Paper 57), April 1952, s. 151–158. Dostupné online.
• Markowitz, H.M.. The Elimination Form of the Inverse and Its Application to Linear Programming. Management Science, April 1957, s. 255–269. DOI: 10.1287/mnsc.3.3.255.
• Markowitz, H.M.. Portfolio Selection: Efficient Diversification of Investments. New York : John Wiley & Sons, 1959. Dostupné online. (Reprinted by Yale University Press, 1970, ISBN 978-0-300-01372-6; 2nd ed. Basil Blackwell, 1991, ISBN 978-1-55786- 108-5)
• Markowitz, H.M.. “SIMSCRIPT”, Encyclopedia of Computer Science and Technology. New York and Basel : Marcel Dekker, 1 October 1979. ISBN 978-082-472-263-0. S. 516.
• Markowitz, H.M. and E. van Dijk. Single-Period Mean-Variance Analysis in a Changing World. Financial Analysts Journal, March/April 2003, s. 30–44. DOI: 10.2469/faj.v59.n2.2512.
• Markowitz, H.M.. Market Efficiency: A Theoretical Distinction and So What?. Financial Analysts Journal, September/October 2005, s. 17–30. Dostupné online. DOI: 10.2469/faj.v61.n5.2752.
• Markowitz, H.M.. Harry Markowitz: Selected Works. Hackensack, New Jersey : World Scientific, 2009. Dostupné online. ISBN 978-981-283-364-8. S. 716.