Harold Lasswell o technike propagandy vo vojne
Teória propagandy pána Harolda Dwighta Lasswella je teória vyvinutá americkým vedcom a spája v sebe črty behaviorizmu a freudizmu. Definoval ju v knihe Propaganda Technique in World War. Vyšla v roku 1929. Je aktuálna aj dnes.
Jedna z prvých teórií o propagande v západnej politológii, pri vývoji ktorej bola použitá obsahová analýza a teórie z oblasti psychológie. Propaganda je definovaná ako „riadenie kolektívnych názorov prostredníctvom manipulácie so zmysluplnými symbolmi.“ Prístup vychádza z tézy o jednotnej reakcii na vplyv propagandy, ako aj z tézy o zraniteľnosti vedomia priemerného človeka.
Pán Harold Lasswell tvrdil, že ekonomická kríza alebo rastúci politický konflikt spôsobuje všeobecnú psychózu, a preto sa ľudia stávajú zraniteľnými aj voči hrubým formám propagandy. Keď priemerný človek denne čelí vážnym hrozbám, obráti sa na propagandu ako na zdroj útechy a spôsob, ako sa s hrozbou vysporiadať. V tejto súvislosti pán Harold Lasswell vypracoval nasledovné odporúčanie: riadenie propagandy v médiách by mala prevziať vedecká technokracia, anglicky „scientific technocracy“, ktorá bude selektovať informácie a tým čeliť nebezpečenstvám ohrozujúcim demokraciu.
Mechanizmus propagandy
Účelom propagandy je zabezpečiť mobilizáciu a konsolidáciu más okolo jediného cieľa. Pán Harold Lasswell však špecifikuje, že tento všeobecný cieľ je špecifický pre každú sociálnu skupinu a sociálnu vrstvu – je formulovaný mnohými spôsobmi, z ktorých každý je určený pre špecifický segment populácie. Aby sa zabezpečila aktívna spolupráca všetkých, musí sa propagandista naučiť premeniť „vojnu na pochod do zasľúbenej zeme, ktorá je pre každú zo zainteresovaných skupín najatraktívnejšia“. Propaganda ako riadenie významných symbolov znamená podľa Pána Harolda Lasswella šírenie predovšetkým politických mýtov a stereotypov. Politický mýtus je niečo, čo sa nespochybňuje, a preto si nevyžaduje dôkaz. Vedec veril, že politický mýtus sa realizuje v politických doktrínach a ideológiách.
Aby ukázal, že propaganda oslovuje myseľ aj pocity príjemcov, Lasswell zavádza pojmy „credenda“ a „miranda“. Credenda (dôvera) je oblasťou racionálneho vedomia viac v súlade s politickými doktrínami; zahŕňa štatúty, ústavy, deklarácie, zmluvy adresované mysli a poskytujúce dôveru v autority na kognitívnej úrovni. Miranda (mirage, nadprirodzené) je zbierka rituálov a symbolov; obsahuje také komunikačné prostriedky, ako sú heslá, vlajka, hymna, vodca (hrdina) hnutia a je určený na emocionálne vnímanie, na prebúdzanie pocitov lojality. Politické riadenie spoločnosti sa podľa Lasswella uskutočňuje prostredníctvom propagandy, realizuje sa jazyk moci. Funkcia jazyka moci má zároveň racionálne ciele a emocionálne účinky. Lasswell tvrdil, že ľudia by mali byť postupne pripravení prijímať nápady a činy. Propagandistická kampaň by mala byť dlhodobá, založená na podrobnej stratégii, podľa ktorej by sa mali postupne zavádzať a následne pestovať nové obrazy a nápady. Musíte vytvárať symboly a rozvíjať v ľuďoch asociácie medzi špecifickými emóciami a týmito symbolmi.
Vojnová propaganda
Pán Walter Lippman súhlasil s pánom Haroldom Lasswellom, že priemerný človek nie je schopný získať adekvátnu predstavu o tom, čo sa deje, a preto veril, že nie každý, kto žije v demokratickej spoločnosti, je schopný robiť správne rozhodnutia a mať správne úsudky. V tomto ohľade, na rozdiel od libertariánskej teórie, pán Walter Lippman, podobne ako pán Harold Lasswell, veril, že médiá by mali fungovať pod kontrolou. Lippman navrhol vytvorenie špeciálneho orgánu, ktorý by mal informácie starostlivo analyzovať a posielať ich vládnucim elitám, aby následne inšpiroval verejnosť požadovaným obrazom reality, čím by bežného človeka „oslobodil“ od potreby vŕtať sa v celku. rôznych sociálnych problémov.
John Dewey
Pán John Dewey súhlasil s tým, že verejnosť zle pochopila skutočný stav vecí, ale popieral myšlienku, že technokracia by mala ovplyvňovať šírené informácie a kontrolovať agendu. Namiesto toho veril, že médiá by mali človeka naučiť kriticky myslieť. Pán John Dewey veril, že koncepty Lippmanna a Lasswella zbytočne redukujú úlohu médií na úlohu vonkajších agentov, ktorí manipulujú stereotypmi a emóciami. Model lineárnej komunikácie, na ktorom páni Walter Lippman a Harold Lasswell založili svoje úsudky, sa pánovi Johnovi Deweymu tiež zdal príliš primitívny a nezohľadňujúci všetky znaky procesu. Dewey obhajoval verejné vzdelávanie ako najúčinnejšiu obranu demokracie proti totalite. Pán John Dewey prisúdil médiám vedúcu úlohu pri uľahčovaní procesu verejnej diskusie, ktorú považoval za najdôležitejšiu črtu demokratickej spoločnosti, kým pán Harold Lasswell považoval debatu za potenciálne nebezpečnú pre verejný poriadok.
Paul Lazarsfeld a Joseph Klapper
Pán Harold Lasswell, študujúci propagandu, vyvinul lineárny model komunikácie, ktorý odráža jeho behaviorálny prístup: komunikácia je prezentovaná ako jednoduché pôsobenie komunikátora na príjemcu, ktorý pôsobí ako objekt, ktorý reaguje na prijatú správu. Všetky závery pána Harolda Lasswella o účinkoch propagandy teda vychádzajú z modelu, ktorý sa neskôr ukázal ako neúplný. Takéto štúdie z oblasti komunikácií ako „People’s Choice“ od pánaPaula Lasersfelda a „Effects of Mass Communication“ od pána Josepha Klappera spochybňujú tézu pána Harolda Lasswella o bezmocnosti objektu komunikácie pred komplexným vplyvom médií, ktoré pán Harold Lasswell považuje za samozrejmosť: Pán Paul Lasersfeld zaviedol koncept dvojstupňového toku informácií, podľa ktorého vplyv médií sprostredkúva mikroskupina, najmä „lídri verejnej mienky“, a podľa pána Paula Lasersfelda je masová komunikácia viac pravdepodobne upevnia vedomé preferencie respondenta alebo aktualizujú latentné preferencie a len vo veľmi zriedkavých prípadoch vedú k prechodu do opačných pozícií. Pán Joseph Clapper vo svojej knihe tvrdí, že objekty masovej komunikácie sú selektívne a vyberajú si len tie mediálne správy, ktoré zodpovedajú ich už existujúcim presvedčeniam a názorom.
