Foreign Affairs: strop ceny ropy Rusku neškodí

NEW YORK – Západ chce mať podiel na koláči z ceny ruskej ropy.

Napísali to pre americký časopis Foreign Affairs Richard L. Morningstar , predseda Globálneho energetického centra Atlantickej rady, a  , vedecký pracovník v Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics.

Keď západní lídri 2. decembra oznámili, že sa dohodli na cenovom strope pre vývoz ruskej ropy vo výške 60 USD, vyhlásili to za odvážny nadnárodný úspech v energetickej diplomacii. Ale každý, kto si myslí, že to bude významný zásah do ruských príjmov z ropy – a schopnosť Kremľa financovať svoju genocídnu vojnu na podrobenie Ukrajiny – bude pravdepodobne sklamaný. Cenový strop dohodnutý Európskou úniou a rýchlo schválený Spojenými štátmi, G-7 a Austráliou nie je dostatočne odvážny na to, aby výrazne ovplyvnil ruské príjmy alebo bránil vedeniu vojny.

Koniec koncov, ruská ropa sa väčšinu posledných rokov predávala za ceny v rozmedzí 60 dolárov . Navyše, od februárovej invázie Ruska na Ukrajinu svetoví obchodníci s energiou už do určitej miery obmedzili odber ruskej ropy. Keď krajiny ako India a Čína získali prebytok, vyjednali výrazné zľavy. Ale zľava na ropu Ural, hlavnú ruskú referenčnú hodnotu – takmer 40 dolárov za barel v porovnaní s ropou Brent v prvých mesiacoch vojny – pomaly klesla na nízke rozpätie 20 dolárov za barel, čo Moskve umožnilo pokračovať v zarábaní peňazí.

Nedávna eskalácia vojny zo strany ruského prezidenta Vladímira Putina raketovými útokmi na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, zásobovanie vodou a ďalšie civilné ciele mala byť dosiahnutá rovnako agresívnym cenovým stropom. Strop 60 dolárov určite neudrží Putina v noci. Zdá sa, že ani trhy sa neznepokojujú: 8. decembra, tri dni po nadobudnutí platnosti stropu, cena ropy Brent skutočne klesla na 76,15 USD , čo je najnižšia úroveň v roku.

Cena je nesprávna, ak je cieľom stropu odrezať prostriedky, ktoré Rusko používa na prevádzku svojej vojnovej mašinérie. Jednoduché uzamknutie súčasnej ceny ruskej ropy nevytvorí na Kremeľ veľký tlak. Aj keď bude úspešne implementovaný, nemusí to materiálne ovplyvniť schopnosť Ruska viesť vojnu.

Cenový strop je ekvivalentom energetických sankcií, keď sa západné krajiny snažia mať svoj koláč a tiež ho zjesť. Hoci chceli sankcionovať Rusko, obávali sa aj toho, že akékoľvek prerušenie dodávok Ruska na svetový trh by mohlo zvýšiť ceny energií a infláciu pre západných spotrebiteľov a spoločnosti, čo by zase mohlo znížiť podporu verejnosti pri pomoci Ukrajine. Hoci ide o opodstatnenú obavu, problémom je, že tieto dva ciele sa navzájom vylučujú: Prudké zníženie ruských príjmov nemožno dosiahnuť bez toho, aby sa na trh dostalo menej ruskej ropy.

Dobrou správou je, že EÚ, ktorá iniciovala politiku a rokovala o cene, strop prehodnotí už v polovici januára. Viaceré východoeurópske a pobaltské vlády už žiadali nižší počet. Varšava argumentovala cenovým stropom na úrovni 30 dolárov za barel, čo je sotva nad výrobnými nákladmi, ktoré sa v súčasnosti odhadujú na približne 20 dolárov za barel. „Nie je žiadnym tajomstvom, že sme chceli, aby bola cena nižšia,“ lamentovala na Twitteri estónska premiérka Kaja Kallasová . “Naši experti odhadujú, že cena medzi 30-40 dolármi je to, čo by Rusko podstatne poškodilo.” Medzitým členské štáty EÚ s rozsiahlymi lodnými flotilami – najmä Grécko, Cyprus a Malta, ktoré od začiatku vojny spoločne zdvojnásobili svoj obchod s ruskou ropou –údajne argumentovali za vyššie úrovne cenového stropu.

Rozkol odzrkadľuje podobné rozkoly medzi členskými štátmi EÚ súvisiace s vlastným embargom bloku na ruskú ropu, ktoré vstúpilo do platnosti 5. decembra. Embargo sa týka iba námorného dovozu, ktorý podľa EÚ predstavuje zhruba dve tretiny dovozu ropy z Ruska. Zvyšok sa dostane do EÚ potrubím. Tlak z Maďarska, Slovenska a Českej republiky viedol k tomu, že ropa dovážaná cez ruský ropovod Družba bola oslobodená od embarga. Nemecko a Poľsko môžu tiež získať ruskú ropu cez ropovod, ale prisľúbili, že prestanú dovážať túto ropu aj bez formálneho embarga.

Tieto nezhody týkajúce sa úrovne cenového stropu a ropného embarga zväčšujú obavy, že pre EÚ môže byť ťažké zachovať jednotu pri sankcionovaní ruskej ropy. Keďže veľká časť bloku ide chladným morom na ruskú ropu bez veľmi pravdepodobného vplyvu na financie Kremľa, je len otázkou času, kedy sa rôzne členské štáty a ich občania sťažujú, že celá schéma je neúčinná a poškodzuje len Európu.

Cenový strop a námorné ropné embargo sú však len dve časti obrazu. Tretím je zákaz pre európske námorné a poisťovacie spoločnosti, ktoré obsluhujú ruskú ropu smerujúcu kamkoľvek do sveta , pokiaľ nespĺňajú limity . To je dôležité: Podľa správy Carnegie Endowment for International Peace bolo 95 percent tankerov prepravujúcich ruskú ropu krytých poisťovateľmi pôsobiacimi podľa práva EÚ, pričom väčšinu ropy prepravovali grécke lodné spoločnosti. Otázka poistenia je obzvlášť dôležitá, pretože len málo námorných prístavov umožní nepoisteným plavidlám zakotviť zo strachu z nekrytých nehôd. Podobne Turecko zastavilo ropné tankerytranzit cez Bospor z Čierneho mora, odkedy zákaz vstúpil do platnosti 5. decembra, aby sa zabezpečilo dodržiavanie poistenia, aj keď sa zdá, že ropa pochádza z neruských zdrojov. Turecko možno nie je obzvlášť nadšené z embarga EÚ, ale je veľmi znepokojené námornými nehodami v úzkych prielivoch, ktorým vládne.

Prvoradé je uzatváranie medzier. Napríklad usmernenia vydané ministerstvom financií USA 22. novembra chránia amerických poskytovateľov námorných služieb pred sekundárnymi sankciami, ak by niektorý z ich dodávateľov nepravdivo tvrdil, že dodržiava cenový strop. Toto je potenciálna veľká medzera pre Kremeľ a malo by sa od nej upustiť. Washington by mal odradiť poskytovateľov služieb od toho, aby čo i len zvažovali interakcie so spoločnosťami s menšou reputáciou.