Exchange Trade Fund pre potreby investorov

Od druhej polovice deväťdesiatych rokov na kapitálových trhoch vyspelých krajín, teda v USA a neskôr v Európe, čoraz väčšiu popularitu získali nové finančné nástroje vhodné pre investovanie. Ich spoločné meno je Exchange Trade Funds – ETF. Tento názov spája celú rodinu unikátnych finančných produktov, ktoré umožňujú kombináciu obchodovania s cennými papiermi a špekuláciu založenú na výkyvoch kurzov s cennými papiermi na burze. Trh s ETF  sa zvlášť pozitívne vyvíja od začiatku tohto tisícročia.

Čo je to ETF ? Tieto produkty sú v niečom záhadné, hoci ich do obehu uviedli finanční manažéri, ktorí majú vedecké sklony a obrazne povedané „raketových“ technológiách  vo finančnom sektore. Práve preto využili pre ETF najnovšie technológie rozšírené na Wall Street.

Definície ETF  rozšírené na Internete popisujú tento produkt veľmi rôznorodo: finančné nástroje, investičné nástroje, investičné produkty, burzové produkty, indexové produkty, cenné papiere, kôš cenných papierov, podiel na cenných papieroch, indexové fondy, otvorené podielové fondy, uzavreté podielové fondy, pasívne riadené podielové fondy, investičné trusty, investičné spoločnosti. Analýza zahraničnej literatúry ukázala, že nie všetky príslušné definície majú vzťah k ETF.

Definície

Pojem Exchange Trade Funds sa dá do slovenského jazyka preložiť ako „na burze obchodované fondy“ alebo ako „fondy, s ktorými sa obchoduje na burze“. Najvhodnejšie je používať skratku ETF , ale pojem opisujúci zmysel tohto finančného produktu burzové indexové fondy, alebo indexové fondy obchodované na burze.

Po prvý raz sa tieto finančné nástroje objavili v roku 1989 na Torontskej burze cenných papierov. Skúsenosti kanadskej burzy sa nestali veľmi známe. Koncepcie, ktorá sa považuje za základ vznikla v roku 1993 na American Exchange (AMEX).

Prvý burzový fond – SPDR Trust bol vytvorený jendým z oddelení Americkej burzy cenných papierov (Američan Stok Exchange – AMEX) v roku 1992. Depozitné certifikáty Standard & Poor’s (Standard & Poor’s Depository Receipts, SPDR alebo „Spiders“) boli vytvorené na základe akcií, ktoré sú komponentmi indexu Standard & Poor’s 500 a majú odrážať dynamiku toho indexu a prinášaný dividendový výnos. Technicky každá SDR predstavuje jednotku podielu na majetku v dlhodobom podielovom truste SPDR Trust. Jeho pevné portfólio zahŕňa všetky akcie, ktoré sú súčasťou indexu S&P 500. Cena SPDR sa ľahko vypočítava. Cena každého cenného papiera je asi desatinou aktuálnej hodnoty indexu S&P 500. Tak ako pri akciách, aj pri SPDR sa dividendy vyplácajú raz za štvrťroka. Na rozdiel od indexového podielového fondu na základe indexu S&P 500, podobne ako všetky akcie podielových fondov, majú cenné papiere SPDR životnosť do 31. Decembra 2099.

Trh ako  celok

Obchodné operácie so Spiders sa na EMEX začali v januári 1993. Po tom, ako sa prvé obchody so Spiders ukázali ako veľmi úspešné, na AMEX sa začali obchody s depozitnými certifikátmi akcií niektorých sektorov.

Tieto cenné papiere sledujú dynamiku akcií najväčších sektorov trhu, ktoré vytvárajú základ indexu S&P 500. SPDR sledujú trh ako celok, sektorové SPDR umožňujú investorom diverzifikovať svoje portfóliá v niektorých sektoroch ekonomiky. Koncom deväťdesiatych rokov AMEX umiestnila na trh Nasdaq 100 Trust a Diamonds Trust. Sú to burzové fondy, ktoré naviazané ne dva ďalšie základné indexy kapitálového trhu: NASDAQ 100 a Dow Jones Industrial Average.

Burzové fondy sledujúce dynamiku základných indexov amerického kapitálového trhu

1. Pomenovanie	S&P Depositary Receipts, Trust Series 1	DIAMONDS Trust Series 1	NASDAQ 100 Index Tracking Stock
2. Ticker	SPY	DIA	QQQ
3. Slangové pomenovanie	Spiders	Diamonds	Cubes
4. Index v základe	S&P 500	Dow Jones Industrial Average	NASDAQ 100
5. Pomer ceny a indexu	1/10	1/100	1/40
6. Začiatok obchodovania	29 januára 1993	20. januára 1998	10. marca 1999

 

AMEX, ktorá sa fakticky stala „kolískou“ burzových fondov, je dodnes vedúcim trhom, na ktorom sa obchoduje s týmito nástrojmi.

Na Internetovej stránke www.amex.com sú ETFs definované ako cenné papiere, ktoré sú kótované na burze a „priviazané“ k indexu burzy ako celá rodina investičných produktov, ktoré umožňujú kupovať, alebo predávať podiely celého portfólia akcií ako jeden cenný papier. (Listed and Traded in The Marketplace (AMEX) is an entire famlily of ETF  – index based investment products  that let you buy or sell shares of entire portfolios of stock in a single security).

Z tejto definície vyplýva, že ETF  nie sú právnickou osobou, nie sú investičnou spoločnosťou, ale investičným produktom, teda to čo môžete kúpiť, alebo predať. Investičné produkty sa dajú pomenovať investičnými nástrojmi, pretože sa nimi operuje na kapitálovom trhu. Samozrejme sú to finančné nástroje, pretože sú cennými papiermi, ktoré obsahujú akcie. ETFs sú burzové, aj indexové produkty.

Definície, ktoré existujú na internetových stránkach, často podčiarkujú niekoľko základných vlastností ETF : a) v ich základe ležia burzové indexy; b) predstavujú pevnú časť portfólia , alebo fondu, alebo cenných papierov, ktoré sú základom pre výpočet burzového indexu; c) obchodovanie s nimi sa uskutočňuje na burze; d) burzové operácie s ETF  pripomína obchodovanie s akciami. Podobne ako akcie ETF  sa kótujú.

Druhy ETFs.

Na popredných kapitálových trhoch je v obehu množstvo rôznych druhov ETFs. Doposiaľ je americký trh najobjemnejší. V posledných rokoch sa množstvo nástrojov neustále zväčšuje. Koncom roku 2002 bolo na svete 274 ETFS. Vtedy sa začalo kótovanie ETFs na niekoľkých trhoch súčasne. Podľa údajov investičnej banky Morgan Stanley je niekoľkonásobné kótovanie rozšírené najmä v Európe.

Medzi prvé ETFs patrili SPDRs, DIAMONDs, QQQ, WEBs, iShares. Ako prvé sa objavili depozitárne certifikáty (Standard & Poor´s Depositary Receipts). Obchodovanie s nimi sa začalo v roku 1993 na AMEX. Základom prvého vydania ETFs – SPDRs boli akcie, ktoré sú základom indexu Standard & Poor´s 500 (S&P 500). Je to zrkadlový odraz balíka akcií, ktoré sú indexom burzy. Jednotka (podiel) tohto nástroja sa rovné jednej desatine hodnoty akcií indexu S & 500.

V roku 1995 sa objavili ETFs, v základe ktorých ležali akcie, ktoré sú základom pre výpočet indexu S&P MidCap 400. V roku 1996 boli skonštruované WEBs (World Equity Benchmark Series), ktorých základom sú indexy Morgan Stanley Capital International. V roku 1998 sa objavili DIAMONDs naviazané na indexy, ktoré vypočítava spoločnosť Dow Jones.

Neskôr sa objavili nástroje, ktorých základom boli hodnoty iných indexov, medziiným rodina nástrojov skonštruovaných na základe indexu NASDAQ – QQQ, ktorá sa rovná jednej desatine indexu NASADAQ 100, iSahers, ktoré sú naviazané na biotechnologický index NASDAQ. Prvé ETFs boli určené pre inštitucionálnych investorov. Neskôr začali do týchto nástrojov investovať aj súkromní investori.

Podľa metód obchodovania existujú klasické a hybridné ETFs. Klasické ETFs používajú trhovú štruktúru, ktoré umožňujú robiť primárnu emisiu (IPO), ale aj obchody na sekundárnom trhu. Hybridné ETFs umožňujú využívať oveľa širšie spektrum dodávok, operačných stratégií a štýlov riadenia, oproti klasickým ETFs. Hybridné ETFs si môže kúpiť investor priamo od emitenta, teda od manažéra fondu a prostredníctvom neho robiť operácie s nimi.

 

Výhody ETFs.

Pretože ETFs majú črty, ktoré ich zbližujú s akciami, umožňujú robiť pružné investičné stratégie. Pre operácie s nimi je typické to, že obchody s nimi sa dajú uzavrieť počas celého obchodného dňa, robia sa za trhové ceny v reálnom čase, dá sa pri nich využívať úver (margin). Pre ETFs sú charakteristické nízke prevádzkové náklady, sú daňovo efektívne, existuje s nimi trh v reálnom čase, ale aj reálny trh, majú transparentné trhové portfólio.

Základom ETF  je to, že investor, akoby získa ihneď diverzifikované portfólio investičných nástrojov.  Táto výhoda je veľmi citeľná keď investor nie je ochotný neustále sledovať trhové výkyvy cenných papierov a uprednostňuje pasívne formy investovania. Súčasne ETFs umožňujú investorovi robiť široký okruh investičných stratégií. Klasické ETFs sa opierajú na arbitráže medzi primárnym a sekundárnym trhom kvôli dosiahnutiu rovnováhy medzi dopytom a ponukou cenných papierov. Trh hybridných ETFs je vo väčšej miere vhodným pre tvorcov trhu. Nie vždy sa tieto výhody dajú uplatniť.

Nedostatky ETFs.

Tak ako iné nástroje, majú aj svoje nevýhody. Za operácie s nimi sa vyberajú komisionárske poplatky, ktoré sú analogické ako pri operáciách s akciami. Priamo cez maklérov si môžu dovoliť robiť len inštitucionálni investori, alebo bohatí individuálni investori. Môžu sa obchodovať za ceny, ktoré nie sú v súlade s cenami cenných papierov, ktoré sú súčasťou portfólií ETFs. Pri obchodoch s ETFs existuje spread, teda cenové rozpätie medzi nákupom a predajom, ktorý je fakticky skrytým poplatkom. Operáciám s ETFs sú vlastné tie isté riziká ako operáciám s akciami. Výnosnosť z investícií má také isté kolísania ako pri akciách.

 

V roku 2002 prakticky neexistoval veľký trhový sektor, alebo index, ktorý by nemal repliku v určitom burzovom fonde. V tomto čase sa objavil názor, že trh s burzovými fondmi je nasýtený. Analytik Lipper Jim Shirley, povedal, že “objavenie sa príliš veľké počtu nových burzových fondov,  investujúcich do akcií,  môže mať negatívny efekt”.

Reakciou manažujúcich spoločností na existujúcu situáciu sa stala ponuka nových burzových fondov, ktorých portfólio bolo naviazané na indexy, odrážajúce finančné nástroje s pevným výnosom. Prvou spoločnosťou, ktorá požiadala o registráciu podobného fondu, bola Barclay’s Global Investor. Obligačné burzové fondy debutovali 26. júla 2002 na trhu v USA. Porfóliá prvých obligačných fondov manažovaných Barclay’s Global Investor, boli naviazané sa dlhopisov podnikov a na štátne dlhopisy s rôznou lehotou splatnosti a spoločnému indexu pre oba typy dlhopisov. Pretože portfólio nových fondov bolo postavené na základe indexov, teda tak ako ETF naviazané na indexy akcií, obchodovalo sa s nimi podobne.

Nový nástroj Barclay’s Global Investor si zachoval značku iShares, ktorá je známa aj pre burzové fondy investujúce do akcií, ktoré táto firma ponúka od roku 1993. Hoci nie všetci experti schvaľovali zavedenie burzových obligačných fondov,  väčšina z nich priznávala, že tieto fondy rozširujú možnosti obchodovania, ktoré je zamerané na krátkodobé zisky. Nové iShares umožnili obchodníkom zamerať sa na výnosovú krivku. Umožňovalo im to otvárať dlhé a krátke pozície s obligáciami s rôznymi výnosmi a rôznymi lehotami splatnosti spojených s dynamikou úrokových mier. Okrem toho umožňovali navrhnúť nové verzie zabezpečenia rizika a umožnili pracovať v kombinácii s inými nástrojmi. V posledných dvoch rokov počet obligačných podielových fondov nepresahuje číslo desať. Vysvetľuje sa to tým, že existujúce burzové obligačné fondy obsiahli väčšiu časť trhu s dlhových nástrojov s pevným výnosom. Napríklad, fondy naviazané na vládne a podnikové dlhové nástroje, pokrýva široké spektrum dlhipisov s rôznymi lehotami splatnosti.

Trhová konjunktúra nenapomáha aktívnemu rastu daného sektora. Ak berieme do úvahy postupné sprísnenie menovej politiky, trh s dlhopismi svoju príťažlivosť. V existujúcej situácii, najpopulárnejším medzi investormi, ktorí sa snažia zabezpečiť svoje portfólio proti zvyšovaniu úrokových mier, najpolárnejším je burzový fond Lehman 20+ Year Treasury, ktorý má zvyčajne meno “TLT”.

Inovácie neobišli stranou aj segment burzových fondov, investujúcich do akcií. V roku 2001 sa rodina podielových fondov Vanguard vydalo VIPER ETF – Vanguard Index Participation Equity Receipts –  burzové certifikáty spojené s indexovými fondmi Vanguard. S VIPER sa dajú robiť tie isté operácie ako s cennými papiermi obyčajných burzových fondov, avšak nie sú samostatnými ETF, ale samostatnou triedou akcií indexových fondov Vanguard.

Ako prvé boli vydané Extended Market VIPERs, potom sa objavili  Total Stock Market VIPERs. V Januári 2004 predstavila VIPER ako samostatného triedy akcií predtým a znovu vytvorených znovu vytvorených sektorových indexových fondov a fondu firiem s vysokou kapitalizáciou. Pripomeňme si, že v máji 2003 firma Vanguard zmenila väzbu aktív svojich fondov z takých autoritatívnych amerických indexov ako S&P, Russell a Barra, a prešla k indexom vypočítavanými  Morgan Stanley Capital International.

Treba poznamenať, že hoci sa v posledných rokoch objavujú nové typy burzových fondov, na trhu dominujú Spiders a Cubes. Objemy obchodov s týmito cennými papiermi predstavujú 80 % z celkového objemu burzových fondov.

Určité výhody týchto nástrojov sú dané tou okolnosťou, že sú vzorom pre ostatnú časť trhu. S rozvojom nového sektora burzových fondov, medzi lídrov z hľadiska objemu obchodov patria nové mená. Napríklad aktíva fondu iShares MSCI EAFE Index ETF, ktorý kopíruje medzinárodný akciový index, dosiahli v minulom roku 7, 97 mld. USD, pričom denné objemy obchodov s Diamonds desaťnásobne prevyšujú denné obchody s týmito iShares. Nie nezaujímavý je fond iShares MSCI Japan Index ETF s aktívami v objeme 5,44 mld. USD a dennými objemami obchodov, ktoré sú ešte vyššie ako pri Diamonds.

Holding Company Depositary Receipts

Ďalšou triedou ETF sú HOLDR. Táto ťažko vysloviteľná skratka označuje Holding Company Depositary Receipts, alebo depozitné certifikáty holdingovej spoločnosti. Za povšimnutie stoja cenné papiere Semiconductor HOLDRs Trust, ktorých denné obchody prevyšujú 20 mil kusov akcií. Každé portfólio HOLDR obsahuje akcie 20 spoločností. Ich počet sa môže aj zmenšovať po prípadných fúziách a akvizíciách. Prvé HOLDR sa objavili v polovici roku 1998 a vydala ich spoločnosť Merrill Lynch kvôli tomu. Aby vytvorila jednotný balík akcií oddelení brazílskej telekomunikačnej spoločnosti Telebras, ktoré získali samostatnosť.

Neskôr sa štruktúra Merrill Lynch začala znovu používať a začala sa používať v iných sférach trhu a kvôli iným cieľom. Štruktúra depozitných certifikátov predpokladá, že ich majiteľovi patria všetky akcie, ktoré sú súčasťou ich skladby a môže s nimi narábať podľa ľubovôle. Investor sa môže obrátiť na Bank of New York, ktorý je splnomocneným vlastníkom a vymeniť svoje HOLDR na akcie, ktoré sú v ich skladbe, pričom množstvo HOLDR musí byť v stovkách. Potom investor môže predať akcie, ktoré sú v skladbe HOLDR a nepovažuje ich držbu za výhodnú, a nechať si len najvýnosnejšie cenné papiere.

Formovanie ďalšej tendencie v segmente burzových fondov je spojené s prísunom na trh špecializovaných fondov, ktorých aktíva sú naviazané na cenu tovarov (komodít). Podobne ako burzové fondy investujúce do akcií, napríklad cena špecializovaných zlatých burzových fondov sa určuje hodnotou aktív, ktoré ležia v ich základe, teda hodnotou zlata. Pionierom v tejto oblasti sa stal fond Golf Bullion Securities,  ktorý v roku 2003 umiestnil cenné papiere zabezpečené zlatom. Obchoduje sa s nimi na Austrálskej burze cenných papierov a majú symbol GOLD. Akcie Gold Bullion Securities zodpovedajú jednej desatine trójskej unce zlata boli vydané za podpory World Gold Council a austrálskej spoločnosti Gold Bullion Ltd. V decembri 2003 sa s akciami  Gold Bullion Securities začalo obchodovať na London Stock Exchange pod burzovým symbolom GBS. Predčasne môžu umoriť cenné papiere zlatých burzových fondov cestou ich výmeny na fyzické zlato „privilegovaní“ vlastníci Approved Holder, hoci ostatní majitelia ich môžu vymeniť za príslušnú sumu v amerických dolároch, britských librách, alebo ebure. Komisionárske poplatky zlatých burzových fondov nie sú vysoké, najmä vzhľadom na to, že pri kúpe zlata sú ďalšie výdavky investora na poplatky 7 %. Britský Gold Bullion Securities vyberá poplatok za riadenie, vydanie akcií, ich úschovu a poistenie v celkovej sume 0,5 %. Komisionársky poplatok austrálskeho fondu predstavuje asi 0,7 % a závisí od veľkosti aktív. Na rozdiel od austrálskeho fondu, v ktorom je minimálna suma pre otvorenie účtu 500 000 austrálskych dolárov, britský Gold Bullion Securities neobmedzuje sumu, ktorá je potrebná pre otvorenie účtu.

V máji 2003 paralelne s umiestnením akcií burzového fondu v Austrálii, World Gold Council požiadal americkú Komisiu pre cenné papiere a burzy (SEC), aby povolila otvorenie analogického fondu Equity Gold Trust  v USA. Obchoduje sa s ním pod symbolom GLD. Barclays Global Investors požiadala SEC 6. Februára 2004 o registráciu zlatého burzového fondu. Po schválení regulačnými orgánmi akcie fondu iShares COMEX Gold Trust budú umiestnené na AMEX pod symbolom IAU. Podľa registračných dokladov, právnou formou obchodoch fondov má byť zverenecký trust, ktorých správcom má vystupovať Bank of New York. Výdavky  Equity Gold Trust by mali byť  0,3%, a fondu iShares COMEX Gold Trust – 0,4%.

Burzové fondy, ktoré boli naviazané na fyzické zlato boli prvými svojho druhu medzi komoditnými burzovými fondmi. Preto, aby presvedčili investorov o ich perspektíve potrebujú čas a určitú zhodu náhod. Garantovať ich zlatú budúcnosť sa ešte nedá. Plusom týchto fondov je vysoká autorita finančných sprostredkovateľov, ktorí ich uvádzajú na trh. Barclay’s Global Investors má reputáciu prvotriednej spoločnosti v oblasti indexového investovania. Bank of New York hrá dôležitú úlohu v činnosti najväčšieho burzového fondu – Nasdaq 100 Trust.

Úspešný debut zlatého burzového fondu v Austrálii musel stimulovať vznik analogických fondov v iných krajinách, pričom ich aktíva boli naviazané nielen na zlato, ale aj k iným komoditám, napríklad k rope. V tejto súvislosti treba spomenúť, že nedávno spoločnosť Standard & Poor´s začala zverejňovať index naviazaný na komoditné trhy.

Ak sa hovorí o burzových fondoch, treba podčiarknuť, že ich hlavnými výhodami je diverzifikácia aktív, nízke náklady, vysoká priezračnosť. Portfólio burzového fondu na rozdiel od klasického podielového fondu sa dá sledovať každý deň a nie len raz do týždňa.

Ak berieme do úvahy nízke náklady a vysokú likviditu burzových fondov, ich výnosy neprevyšujú ukazovatele indexu, ktorý fondy nasledujú, väčšina investorov to nepovažuje za nedostatok. Daňové úľavy umožňujú ETF dosiahnuť lepšie výsledky  ako aktívne riadené fondy.

Vydávanie ETFs

ETFs vydávajú špecializované investičné spoločnosti (fondy, trusty). Právnym statusom sú blízke otvoreným podielovým fondom alebo investičným trustom (Unit Investment Trusts – UITs. Metódami práce sa však odlišujú niekoľkými zvláštnosťami. Po prvé, investorom sa predávajú len veľké balíky cenných papierov, napríklad 50 000 kusov. Tieto bloky dostali pomenovanie vytvorené podiely (Creation Units). Po druhé, Creation Units je kôš cenných papierov, ktorý odráža štruktúru portfólia ETFs.  Preto ich najčastejšie kupujú inštitucionálni investori. Po tretie investori často štiepia Creation Units a predávajú ich na sekundárnom trhu. Po štvrté investor môže cenné papiere ETFs predať priamo jemu, teda fondu alebo na sekundárnom trhu. Zvyčajne fondy vykupujú Creation Units nie za peniaze, ale za cenné papiere, z ktorých sa skladajú. Preto podľa materiálov Komisie pre cenné papiere a burzy sa nemôžu nazývať podielovými fondmi. Pre investorov, a v rade prípadov aj účastníkov sekundárneho trhu, tieto fondy vydávajú prospekty alebo dokumenty, ktoré sú známe ako opis produktu. V nich sa sumarizuje základná informácia o fonde, ale súčasne aj ním vydávaných cenných papieroch. Všetci emitenti majiteľom raz do mesiaca poskytujú štatistické údaje, ktoré opisujú situáciu na trhu. ETFs , ktoré sú organizované ako otvorené investičné spoločnosti, sú povinné majiteľom poskytnúť polročné a ročné správy tak ako verejné spoločnosti, s ktorých akciami sa obchoduje na verejnom trhu.

Obchodovanie s ETFs

 Všetky operácie s ETFs sa uskutočňujú cez elektronické komunikačné siete. Obchodovanie s nim sa dá robiť cez maklérov, ktorí používajú úverové schémy. Profesionálni hráči na kapitálovom trhu robia obchody s ETFs s ich zakladateľmi. Napríklad zakladateľom DIAMONDs je DIAMOND Trust. Okrem toho obchodujú s oficiálnymi distributérmi ETFs. Týka sa to SPDRs alebo iShares. Napríklad vo Veľkej Británii iShares, skonštruované na základe indexu FTSE 100, predáva Barclays Global Investors.  V závislosti od distributéra sa pohybuje aj výška komisionárskeho poplatku.

Cena a hodnota ETFs. Existuje rozdiel medzi prvou hodnotou čistých aktív (NAV) Creation Units a ich trhovou cenou. Hodnota čistých aktív vychádza z cien cenných papierov, ktoré sú súčasťou fondu, alebo iných aktív, do ktorých fond investoval. Pre fondy, ktoré sú sformované na základe likvidných cenných papierov sa hodnota čistých aktív určuje každý deň na základe burzových cien. Trhová cena Creation Units sa určuje na základe ponuky a dopytu na trhu ku koncu jeho uzavretia. Čistá hodnota aktív a cena ETFs sa mierne odlišujú.

Porovnateľné charakteristiky ETFs a podielových fondov (mutual funds)

 

Charakteristika	ETFs	Mutual Funds
Štruktúra	cena je priamo naviazaná ku kurzu ležiaceho v základe burzového indexu	cena je nepriamo spojená s kurzami aktív obchodovaných na burze
Obchodovanie	počas celého obchodného dňa za ceny v reálnom čase	počas celého dňa
Prístup	cez akéhokoľvek makléra	cez akéhokoľvek makléra
Cena	blízka k hodnote čistého aktíva	vyššia, alebo nižšia ako hodnota čistých aktív
investičná stratégia	len pasívna	nielen pasívna
možnosť použitia úveru	neexistuje	existuje
burzový poplatok	neexistuje	existuje
vstupný poplatok	neexistuje	existuje
ročný poplatok za správu	0,3 % -0,5 %	Približne 1 %

 

Prameň: archív autora

 

ETFs sa relatívne nedávno objavili na svetových kapitálových trhoch relatívne a nie sú populárne medzi investormi. Nepracuje s nimi veľa individuálnych investorov. Vzhľadom na to, že majú nízke prevádzkové náklady a dajú sa využívať pri konštruovaní pružných investičných stratégií, dá sa predpokladať že v budúcnosti budú čoraz viac populárnejšie práve medzi drobnými sporiteľmi, ktorí budú pri nákupe využívať sporivé schémy. Bude to kvôli tomu, že ETFs umožňujú pri relatívne nízkych nákladoch vytvoriť investičný nástroj, v ktorom je veľké rozloženie rizika. Riziko ETFs sa približuje k nule. Preto sú tieto nástroje maximálne vhodné pre dôchodkové fondy a poisťovacie spoločnosti.

Prognózy analytikov devízového trhu hovoria o tom, že rok 2006 bude menej priaznivejší pre americký dolár. Reakciou na to je zvyšujúci sa počet investičných nástrojov vydaných v spoločnej európskej méne. Vďaka tomu sa na trhu objevil v závere minulého roka prvý fond obchodovaný na burze (Exchange Trade Fund – ETF) naviazaný na euro. Ide o produkt rodiny investičných fondov firmy Rydex Investment.

Negatívne očakávania týkajúce amerického dolára vyplývajú z dvojitého deficitu, teda z deficitu nobchodnej bilancie a deficitu platobnej bilancie USA. Súvisia aj s tým, že v americkej menovej politike sa očakáva skončenie cyklu zvýšenia úrokových mier. Práve to je vážny faktor, ktorý podporil rast investičných nástrojov naviazaných na spoločnú európsku menu.

Finančné inštitúcie sa snažia prilákať pozornosť investorov k týmto produktom, preto vynaliezajú nové typy ETF. Experti Komisie pre cenné papiere a burzy (SEC) neprestávajú s úvahami ako regulovať a dohliadať nad ich činnosťou. Napríklad v máji 2002 SEC hlasovala za to, aby povolila Barclay’s Global Investors umiestniť na trhu sedem nových ETF, ktorých portfóliá sú vystavané na základe indexov, ktoré pozostávajú z finančných nástrojov s pevným výnosom. Barclay’s Global Investors po prvý raz požiadala SEC o registráciu tohto typu fondov po prvý raz v januári 2001. Sedem fondov registrovaných Barclay’s Global Investors sa stali prvými fondmi, ktoré skladbou portfólia cenných papierov „kopírujú“ americké dlhopisové indexy. ETF registrované Barclay’s Global Investors dostali označenie iShares ako aj iné fondy registrované na burze.

Dva fondy sledujú indexy podnikových dlhopisov, štyri indexy vládnych dlhopisov s rôznym lehotami zaplatenia dlžnej sumy. Jeden fond je replikou indexu, ktorý zahŕňa súčasne štátne aj podnikové dlhopisy.

Hoci sú obligačné ETF relatívnou novinkou na trhu cenných papierov, v podstate, fungujú tak ako akciové fondy vkladajúce peniaze do cenných papierov stojacich v základe určitého indexu. Otázka, o ktorú sa čoraz viac zaujímala SEC, je to akým spôsobom regulovať úplne nový produkt, ktorý je najnovším objavom finančných sprostredkovateľov – aktívne riadené ETF.

Metódy pre určenie skladby portfólií ETF, zvyčajne umožňujú inštitucionálnym investorom používať rozdiely medzi cenou cenných papierov indexových ETF a hodnotou čistých aktív (NAV) počas arbitrážnych operácií.

Arbitráže. Ak si inštitucionálni investori všimnú podobné rozdiely, môžu napríklad kúpiť cenné papiere ETF, ktoré majú nižšie cenu ako hodnota cenných papierov v ich portfóliu a vymeniť ich za akcie, ktoré sú v ich portfóliu, ale majú vyššiu hodnotu.

Keď arbitrážni obchodníci s cennými papiermi nakupujú ETF zvyšujú ich likviditu a dopyt po nich. V dôsledku toho sa cena ETF čoraz viac približije k NAV. Ak sa akcie ETF obchodujú s prémiou, teda za vyššiu cenu ako je NAV ich portfólia, investori robia opačnú operáciu. Ak berieme do úvahy mechanizmy vytvárania skladby portfólia ETF a  tiež veľké množstvá akcií, ktoré sa vyžadujú pre podobné arbitráže operácie, pre individuálnych investorov nemajú podobné hry zmysel.

Avšak hodnota portfólia aktívne  riadených ETF sa mení oveľa častejšie, ako je to v indexových ETF a preto pre arbitrážnych obchodníkov s cennými papiermi sú to oveľa komplikovanejšie spôsoby „vyberania“ ziskov na základe cenových rozdielov.

To môže byť negatívnym faktorom pre individuálnych investorov, pretože práve arbitržni obchodníci udržujú ceny ETF v blízkosti ich NAV. Ak sa ETF začnú obchodovať so značnými prémiami, alebo diskontmi, ich majiteľom bude čoraz zložitejšie zisťovať čoho sú vlastníkmi a aká je skutočná hodnota investícií, ktoré vlastnia.

V svojom posolstve inštitucionálnym investorom o ETF, predseda SEC Harvey Pitt upozornil na jeho znepokojenie tým, či sú ETF dosť efektívne z hľadiska arbitrážnych mechanizmov, obmedzenia prémie, alebo zľavy voči veľkosti NAV týchto fondov.

Ešte jedným dôležitým predmetom znepokojenia SEC sú požiadavky k otvorenosti a priezračnosti aktívne riadených ETF. Napríklad v svojich výrokoch na túto tému SEC otvára otázku o tom, či musia fondy podobného typu podrobne zverejňovať obsah svojich portfólií, alebo len zverejňovať ich celkový model alebo charakteristiku. Rozhodnutia SEC zaujíma nielen Barclay’s Global Investors, ale aj iné firmy, ktoré predávajú Cubes na základe Nasdaq 100,  alebo Diamonds, ktorý nasleduje Dow Jones Industrial Average.

Spomínaných 187 mld. USD, investovaných do ETF, sú peniazmi, ktoré by boli pri neexistencii ETF najskôr investované do tradičných podielových fondov. Napríklad skupina fondov Vanguard plánuje vydanie akcií ETF ihneď po tom, ako budú jasné postoje SEC.

Vedenie mnohých spoločností spravujúcich fondy, vidí v ETF spôsob, pomocou ktorého môžu ponúknuť v podstate rovnaké investície novým vkladateľom. Jednu otázku, ktorú by mal SEC preštudovať je konflikt záujmov, pri ktorom bude jeden a ten istým manažér riadiť podielový fond a súčasne ETF toho istého typu.

V dôsledku toho, že burzové fondy sledujú indexy, ale obchoduje sa s nimi ako s akciami, môžu sa predávať, alebo kótovať s prémiou, alebo diskontom v porovnaní s čistou hodnotou aktív (Net Asset Value – NAV) pripadajúcich na jednu akciu. Okrem toho, naviazanosť aktív k indexom, zaraďuje ETF medzi relatívne lacné investičné nástroje.

Do určitej miery záujem o burzové fondy stimuloval v USA a  Európe v rokoch 2002 až 2003 záujem o ich fungovanie zo strany regulačných orgánov. Napríklad Komisia pre cenné papiere a burzy zrušila obmedzenie pre objem investovania do burzových fondov, ktoré vyplývali z amerického Zákona o investičných spoločnostiach z roku 1940. Podľa neho fond nemôže vkladať viac ako 5 % svojich aktív do jednej firmy.

Európska centrálna banka v roku 2002 povolila podielovým fondom investovať časť svojich aktív do burzových fondov. Podmienila to dodržaním určitých podmienok. Za posledných päť rokov počet burzových rokov desať násobne stúpol a bolo ich viac ako 300. Ich počet v posledných rokoch stúpa pomaly a zdá sa, že trh je nasýtený. Dá sa to vysvetliť tým, že v európskom priemysle podielových fondov dochádza ku konsolidácii. Bez aktívneho prístupu správcov fondov k tejto oblasti, sa môže rast tohto sektora fondov spomaliť. Burzové fondy v sú v súčasnosti replikou takmer každého národného, alebo medzinárodného indexu a sledujú takmer všetky priemyselné odvetvia. Ďalším smerom vývoja tohto sektora fondov môže byť ich naviazanie na určité kvantitatívne ukazovatele, alebo na index s rovnakou váhou komponentov.

Základné indexy, ktoré sledujú burzové fondy

Indexy širokého trhu	Dow Jones U.S. Total Market , Russell 3000
Indexy firiem s vysokou kapitalizáciou	Dow Jones Industrial Average , Russell 1000,S&P 500
Indexy firiem so strednou kapitalizáciou	Russell Mid-Cap, S&P Mid-Cap 400
Indexy firiem s malou kapitalizáciou	Russell 2000 , S&P Small-Cap 600
Indexy nástrojov s pevným výnosom	Lehman Aggregate Bond,Goldman Sachs $ InvesTop Corporate Bond
Medzinárodné indexy	MSCI EAFE, S&P Europe 350
Indexy novo vznikajúcich trhov	MSCI Emerging Markets
Špecializované indexy	Intellidex Indexes , S&P 500 Equal Weighted Index

Novinky.

V decembri 2005 sa začal obchodovať prvý ETF, ktorého atíva sú naviazané na euro.  Euro Currency Trust je naviazný na hodnotu eura. Každá jeho akcie predstavuje 100 EUR plus akumulované úroky. Akcie fondu obchodovaného na burze dostali  pomenovanie “Euro Currency Shares” a obchodujú sa na Newyorskej burze cenných papierov (NYSE).

Fond zaregistroval 17 mil. kusov akcií, ktorých sumárna cena predstavuje približne 2 mld. USD. Akcie sa obchodujú na burze v obchodných hodinách tak ako akcie firiem. Dajú sa s nimi robiť operácie na základe pôžičiek cenných papierov.  Riaditeľ obchodných operácií Steve Sachs hovorí, že fond umožňuje vkladať prostriedky v eurách a môže sa používať jako nástroj na zabezpečenie rizika.

Depozitárom nového ETF, ktorý je štruktúrovaný jako trust garanta (trust, ktorého príjmy akumuluje jeho zakladateľ), je londýnske oddelenie skupiny investičnej a komerčnej banky JPMorgan Chase Bank. Funkcie správcu (custody) je

Bank of New York Co. Jako špecialista na NYSE vystupuje maklérska firma Bear Hunter. Ročné výdavky Euro Currency Trust sú  0,4%. Okrem toho investori platia poplatky pri predaji, alebo nákupe cenných papierov.

JP Morgan Chase má v Londýne dva bankové účty v eure. Na základnom účte sa akumulujú úroky a na doplnkovom nie. JP Morgan nedstáva komisionárske poplatky sa služby, ktoré poskytuje. Namiesto toho v súlade s prospektom banka, generuje zisk alebo stratu, na základe svojej schopnosti zo získaných peňazí vytvoriť dodatokový zisk z úverov, ktoré poskytuje z finančných prostriedkov fondu, alebo iných bankových operácií.

Úroky na základnom účte sa počítajú denne. Ich výpočet sa robí na základe poslednej hodnoty EONIA (Euro Over Night Index Average – priemerne vážený úrok na jednodňové úvery medzi bankami vydané v eure) po odpočítaní 0, 27%, ktoré sa platia mesačne. Úročenie sa môže meniť v čase.

Ako sa hovorí v dokumentoch, ktoré ETF poskytol Komisii pre cenné papiere a burzy USA (SEC), americkí akcionári nie sú poistení vo Federálnej spoločnosti pre poistenie vkladov (Federal Deposit Insurance Corp., FDIC).

Rodina fondov Rydex má v správe aktíva v hodnote asi 14 mld. USD a sú známe svojimi fondami, ktoré si môžu požičiavať a obrátenými indexovými fondmi, ktorých hodnota stúpa vtedy ak kelsá hodnota aktív, ktoré sú v ich základe. V správe Rydex boli doteraz dva ETF Rydex S&P Equal Weight a Rydex Russell Top 50.

Spustenie Euro Currency Trust samo o sebe predstavuje o sebe vážny krok v sektore ETF. Pred rokom NYSE uviedla prvý ETF na naviazaného na cenu zlata – street TRACKS Gold.  Dnes sa na NYSE pobchoduje jeho 2,1 mil. kusov akcií tohoto ETF. Za posledných 18 mesiacov jeho akcie stúpli o 25 %. Třeba tiež poznamenať, že niekoľko fondov obchodovaných na burze riadených Barclays Global Investors preniesli obchodovanie s ich akciami na NYSE z konkurečnej American Stock Exchange. Dá sa predpokladať, že v budúcnosti sa začnú obchodovať ETF na naviazené na iné meny a komodít.