Európsky parlament je proti sankciám USA

BRUSEL –  Odborníci z Európskeho parlamentu navrhli balík opatrení na podporu európskych spoločností tvárou v tvár exteritoriálnym americkým sankciám.

Tie môžu byť uvalené okrem iného kvôli projektom súvisiacim s Ruskom.

Americké extrateritoriálne sankcie proti Rusku, Iránu a Kube ovplyvňujú záujmy krajín Európskej únie (EÚ) a nemajú žiadny právny základ, vyplýva zo správy vypracovanej Generálnym riaditeľstvom pre vonkajšie politiky Únie, ktorú zadalo Výbor pre medzinárodný obchod. „Extrateritoriálne sankcie vyvolávajú dôležité otázky týkajúce sa platnosti takýchto opatrení z hľadiska medzinárodného práva, pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a ďalších zákonov,“ poznamenávajú autori správy.

Sekundárne americké sankcie, ktoré hrozia blokovaním spoločností na celom svete v prístupe k americkému finančnému systému, sú v dokumente označené ako vážna výzva pre 27 krajín Európskej únie.

V tejto súvislosti by EÚ a jej členské štáty mali zvážiť použitie ďalších opatrení na ochranu pred vonkajším tlakom a na zníženie závislosti od ktorejkoľvek krajiny. Správa tvrdí, že by sa mal predovšetkým zvýšiť podiel zúčtovaní v eurách na celom svete,  alebo zastaviť spoluprácu s USA v niektorých oblastiach.

 

Prístup USA k sankciám sa líši od koncepcie Európskej únie, ktorá spravidla zavádza skôr cielené ako odvetvové sankcie a nesnaží sa ich uplatňovať na území iných krajín, poznamenávajú autori. Amerika na druhej strane využíva obmedzenia, ktoré sa vzťahujú nielen na spoločnosti z krajiny – príjemcu sankcií, ale aj na podniky z celého sveta.

USA to dokážu vďaka statusu dolára ako globálnej rezervnej meny: americké orgány majú právomoc obmedziť cudzincom prístup do ich finančného systému. Prvýkrát, čo USA uplatnili extrateritoriálne sankcie proti európskym spoločnostiam, boli obchodné obmedzenia uvalené na Čínu administratívou Lyndona Johnsona v 60. rokoch. Potom sa zákazy dotkli najmä francúzskej pobočky americkej spoločnosti Fruehauf.

V 80. rokoch tlačili USA na európske spoločnosti, aby zastavili dodávky zariadení na stavbu sovietskeho exportného plynovodu Urengoy-Pomary-Užhorod. Výsledkom bolo, že európske krajiny vyhlásili sankcie za nezákonné a americký prezident Ronald Reagan súhlasil s ich zrušením. Teraz sú hrozbou pre EÚ je predovšetkým niekoľko sankčných programov USA, vrátane programov zameraných proti Iránu a Rusku.

Z dôvodu sankcií voči Teheránu chýbali európskym spoločnostiam, najmä Airbusu a Total, viac ako miliarda eur. V ruskom smere môžu USA zaviesť nové obmedzenia brániace dokončeniu projektu Nord Stream 2, ktoré sa dotknú ruských protistrán v Nemecku.

Správa uvádza niekoľko opatrení, pomocou ktorých môže EÚ čeliť vplyvu USA:

• verejne nastoliť otázku nezákonnosti sekundárnych sankcií s cieľom ovplyvniť vnútropolitickú situáciu a presvedčiť Washington, aby upravil svoju politiku. Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku by mal predovšetkým monitorovať prijatie extrateritoriálnych opatrení zo strany Spojených štátov a deklarovať negatívny postoj EÚ k tejto otázke;
• povzbudiť európske spoločnosti, aby sa obrátili na rozhodcovské súdy s cieľom napadnúť sankcie USA. EÚ by zase mohla spoločnostiam nahradiť právne náklady; využiť blokujúci štatút EÚ z roku 1996, ktorý sa využil najmä po obnovení sankcií USA proti Iránu. Štatút oslobodzuje európske spoločnosti od povinnosti riadiť sa predpismi iných krajín a vytvára možnosti na získanie kompenzácie za straty v súvislosti so sankciami tretích krajín;
• zdokonaliť mechanizmus INSTEX (nástroj na podporu obchodných výmen s Iránom), ktorý umožnil obchodovanie s humanitárnym tovarom s touto krajinou; uvaliť odvetné sankcie a iné protiopatrenia proti USA;
• vytvoriť samostatné oddelenie v rámci štruktúry EÚ, ktoré sa bude zaoberať vykonávaním a koordináciou sankcií. To umožní Bruselu lepšie komunikovať s ostatnými svetovými hráčmi vrátane USA;
• nakoniec zvýšiť podiel eura na medzinárodných vysporiadaniach s cieľom znížiť mieru dominancie USA vo finančnom systéme. Autori správy však pripúšťajú, že to je v súčasnosti problematické, pretože najväčšie finančné centrá, Londýn a New York, sa nachádzajú mimo EÚ a kapitálové trhy v rámci samotného združenia sú príliš segmentované.

 

Neutralizácia sekundárnych sankcií je jedným z bodov programu súčasného vedenia Európskej komisie. Finančná komisárka Mairead McGuinnessová bola poverená vývojom a implementáciou opatrení na posilnenie európskej suverenity. EÚ predtým využívala blokovací štatút Európskej únie a vytvorila systém INSTEX na zmiernenie dopadov protiiránskych sankcií USA. Médiá napísali, že orgány nemeckej spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko pracujú na vytvorení fondu na ochranu podnebia, aby sa vyhli sankciám USA proti plynovodu Nord Stream 2.

Problém extrateritoriálnych sankcií USA sa vyhrotil v roku 2018, keď Washington oznámil svoj úmysel vrátiť obmedzenia voči Iránu. V súvislosti s obmedzeniami iránskeho jadrového programu boli európskym spoločnostiam vo finančnom sektore uložené vysoké pokuty.