EU: limity na cenu zemného plynu opäť neprešli
BRUSEL – Na stretnutí ministrov energetiky EÚ počas testovacieho hlasovania o cenovom limite plynu sa deväť krajín vrátane Maďarska a Nemecka postavilo proti tomuto opatreniu, no kvalifikovaná väčšina bola za, uviedol maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó.
“Bohužiaľ, dnes na rannom stretnutí po diskusii český predseda predložil nový návrh a prebehlo skúšobné hlasovanie. Počas tohto skúšobného hlasovania bolo deväť krajín vrátane nás proti cenovému stropu, ale keďže je potrebná nadpolovičná väčšina, je to nadpolovičná väčšina, napriek tomu, že deväť krajín bolo proti, stačilo,“ povedal Szijjártó maďarským novinárom. Vysielanie prebiehalo na sociálnych sieťach.
Spresnil, že keďže krajiny, ktoré hlasovali proti, s výnimkou Nemecka, sú riedko osídlené, nemôžu „tvoriť potrebnú menšinu na blokovanie“.
Szijjártó tiež zdôraznil, že Maďarsko bude aj tak „hlasovať proti“ cenovému stropu plynu, pretože ho považuje za chybné a škodlivé opatrenie a štyri mesiace, počas ktorých sa ministri energetiky EÚ snažia dohodnúť na podrobnostiach cenového stropu, mali byť vyčerpané. hľadanie nových zdrojov.plyn pre európsky trh, čo „by bolo najlepším riešením na zníženie ceny“.
Európska komisia (EK) už skôr navrhla vytvorenie dočasného korekčného mechanizmu trhu v EÚ pre najväčší európsky hub TTF. Podľa myšlienky EK by sa mechanizmus mohol spustiť automaticky za dvoch podmienok. Po prvé, zúčtovacia cena mesačných futures na index TTF presahuje 275 eur za MWh na dva týždne (niečo viac ako 2,8 tisíc eur za tisíc metrov kubických plynu), po druhé, spread medzi cenou TTF a globálnou cenou LNG je minimálne 58 eur za MWh počas 10 obchodných dní po sebe.
Ide však o veľmi vysokú úroveň: zúčtovacia cena mesačného TTF futures prekročila v celej histórii hubu len na pár dní v auguste tohto roku 275 eur.
Ministri o tomto mechanizme už dvakrát rokovali, ale nezhodli sa na výške cenového limitu. V pondelok bolo 188 eur za MWh pomenovaný ako nový limitný návrh českého predsedníctva v Rade EÚ. Ide o približne 1940 eur za tisíc kubických metrov.
Už skôr ruský prezident Vladimir Putin v komentári k myšlienke Západu obmedziť ceny ruských energetických zdrojov povedal, že Rusko nebude nič dodávať do zahraničia, ak by to bolo v rozpore s jeho vlastnými záujmami.
Objem plynu sa v Európe zvyčajne meria v megawattoch za hodinu (MWh), zatiaľ čo v Rusku sa meria v metroch kubických. Rozdiel je spôsobený tým, že európsky prístup je založený na množstve energie, ktorú je možné vyrobiť z dodávaného plynu. Čiže čím vyššia je výhrevnosť alebo výhrevnosť plynu, tým menší objem je potrebný na prevarenie napríklad litra vody a tým je drahší. V Európe sa tento prístup považuje za objektívnejší.
