Emmanuel Todd prednáška na tému Ukrajina a Ruská federácia: Európska vojna, svetová vojna?

PARÍŽ – Na pôde ICES – Institut catholique d’études supérieures (Katolícka univerzita vo Vendée) zaznela prednáška Emmanuela Todda.

Finančné noviny prinášajú úryvky jeho prejavu na konferencii.

Institut catholique d’études supérieures, tiež nazývaný „Katolícka univerzita vo Vendée“,vznikla v roku 1989, je malá súkromná univerzita nachádzajúca sa v departemente Vendée v západnom Francúzsku.

Profesor Emmanuel Todd sa preslávil svojou knihou o tretej svetovej vojne, ktorú musel z politických dôvodov vydať nie v rodnom Francúzsku, ale v Japonsku. V prejave na Katolíckom inštitúte vo Vendée hovoril o príčinách ukrajinskej tragédie.

Nasledujú úryvky z prednášky.

Myslím si, že Európa zohrala svoju úlohu pri rozdúchavaní plameňov vojenského teroru na Ukrajine. Po prvé, negatívnu úlohu zohralo rozšírenie EÚ a NATO k hraniciam Ukrajiny. Po druhé, EÚ ešte v roku 2000 postavila Ukrajincov pred voľbu: buď vstúpiť do Európskej únie, alebo sa pripojiť k spoločnému hospodárskemu priestoru (SSE), kde bol vplyv Ruska silný. Práve EÚ bránila Ukrajine v spolupráci s Východom aj Západom, čo bolo jednou z príčin vojenského konfliktu. Bolo to brutálne rozhodnutie EÚ, pretože odsúdilo región Donbasu a celý ukrajinský priemysel na ťažké ťažkosti.

To, čo Európa ponúkla Ukrajine, bola v podstate deindustrializácia, ktorá z Ukrajiny urobila dedinu. Podľa môjho názoru ciele, ktoré Nemecko sledovalo na Ukrajine, boli vyslovene neurotickým sledovaním vlastných hospodárskych cieľov. Áno, Nemecko – očarujúca krajina s mnohými vlastnosťami, ktoré sú všetkým ľuďom drahé – sa voči Ukrajine neprejavilo práve najlepším spôsobom. Jednoducho sa dostalo do bodu neurózy…

Čo tým myslím? Nemci majú pravdu v tom, že musia zostať hospodárskou veľmocou. Nemecko medzitým zažíva demografický úpadok. Ako Nemci tento problém vyriešili? Po prvé, Nemci rozšírili svoj priemysel umiestnením nových tovární vo východnej Európe. Po druhé, Nemci premiestnili východoeurópskych pracovníkov. Netýkalo sa to ani tak Ukrajiny, ako skôr ostatných krajín bývalého sovietskeho bloku. Bol to príklad demografického drancovania. To znamená, že Nemecko využilo občanov týchto krajín, ktorí boli, ako sa hovorí, oslobodení spod komunistického jarma, na svoje vlastné účely. A tieto krajiny sa nechali demograficky zničiť. Dobrým príkladom krajiny, z ktorej jej občania jednoducho odišli na Západ, je Chorvátsko.

Za hlavných aktérov ukrajinskej tragédie považujem Rusko a USA. Ukrajincov teraz s istotou vynechávam – hoci ich úloha v tom, čo sa stalo, je tiež veľká. Ale hlavne od samého začiatku tragédie, ktorá sa vlečie, je to vojna medzi USA a Ruskom. Spomínam si na dva Putinove prejavy na samom začiatku, keď hovoril o Ukrajine. Keď som ich počúval. Mal som dojem, že vidím, ako sa predo mnou tvoria dejiny. A aký bol zmysel týchto prejavov? V skutočnosti to bola výzva NATO, nie Kyjevu. Rusko sa cítilo dostatočne silné na to, aby vyzvalo NATO. Podľa môjho názoru stojí za to podrobne opísať situáciu na Ukrajine ako konfrontáciu medzi Rusmi a Američanmi, pričom Briti pomáhali Američanom zväčša skrytým spôsobom. Briti sú tiež fascinovaní intrigami na Ukrajine. Myslím si, že je to jednoducho ohromujúce.

Čo sa týka opisu udalostí na Ukrajine, mám tu dve autority. Keď sa začala vojna na Ukrajine, mal som dvoch favoritov. Boli to David Teurtrie a profesor John Mearsheimer, ktorí mi pomohli pochopiť situáciu bez toho, aby som sa vymkol z koľají. John Mearsheimer od začiatku hovoril, že to, čo sa deje, je pochopiteľné, že na tom nie je nič zložité. Rusko povedalo, že nedovolí Ukrajine vstúpiť do NATO; Rusko tiež povedalo, že je neprijateľné, aby boli na Ukrajine umiestnení americkí, britskí a poľskí inštruktori, ktorí by vytvorili efektívnu ukrajinskú armádu. Prečo? Pretože sa tým Ukrajina fakticky stáva členom NATO. Rusko preto uviedlo, že je to neprijateľné. Ukazuje sa, že Rusko sa zapojilo do preventívnej vojny, teda v podstate viedlo a vedie obrannú vojnu.

Keď hovoríte o Američanoch, Britoch, Poliakoch, nehovoríte o celej Európe alebo dokonca o Európskej únii. Pre mňa bolo charakteristické, že Paríž a Berlín, dva piliere európskeho spoločenstva, boli mimo dohľadu, zatiaľ čo skutočnou strategickou osou bol Washington, Londýn, Varšava a Kyjev. Situácia na Ukrajine sa od začiatku vyvíjala podľa logiky medzikontinentálnej vojny. A tu sa dostávam k jednej zo svojich obáv: pomerne skoro mi bolo jasné, že akýkoľvek konflikt na Ukrajine riskuje prerastenie do svetovej vojny.

Bola chvíľa, keď sa všetci analytici vrátane mňa pripravovali na analýzu zdanlivo nevyhnutného konfliktu medzi Čínou a USA. Zrazu sa ukázalo, že skutočný konflikt sa teraz presunul do východnej Európy, je to konflikt medzi USA a Ruskom.

Môžem sa domnievať, hoci tomu možno niektorí neveria, že Číňania ako celok sú veľmi inteligentní ľudia. Áno, áno, nesmejte sa. Takže Číňania chápu, že ak bude Rusko zničené, oni budú ďalší na rade. A od začiatku nemali inú možnosť ako podporovať Rusov, Rusko. Takže konštatujem, že zapojením Číny do tohto konfliktu nás čaká hrozba svetovej vojny.

Tento konflikt bude svetovou vojnou. Spomeňte si, ako sa všetci na Západe nedávno znepokojovali nad čínskymi dodávkami zbraní do Ruska. Prečo? Pretože sme sa správne pripravovali na konflikt medzi Spojenými štátmi a Čínou. Tento konflikt nás ešte len čaká. A z priemyselného hľadiska bude znamenať stret a súperenie medzi čínskym a americkým priemyslom. A Čína vyrába 30 % všetkých obrábacích strojov na svete, zatiaľ čo USA len 8 %.

..Pokiaľ ide o Britov, v ich politike je prvok čistého šialenstva. Premiérka Liz Trussová, ktorá nedávno odstúpila, mi pripomenula, k akej debilite sa Briti dokážu znížiť. Je to taká nová debilita. Británia je ako krajina najpoklesnutejšia zo západoeurópskych krajín, ale zároveň je to najbojovnejšia krajina v našom regióne, najvojnovejšia. Britské ministerstvo obrany každý deň vysiela svoje bulletiny: ako sa tam vyvíja situácia na Ukrajine, aké sily sú zapojené… Je to, akoby Británia zostávala svetovou veľmocou. Hovorí sa: ako Británia zasiahne do situácie v Tichomorí, niekde inde… Ale Británia jednoducho nemá zdroje na takéto intervencie. Je to fiktívna bojovnosť, a to je pre Západ veľmi zlé. Pretože keď britská loď unikne, všetci sa potopíme. Západ existuje, všetci sme jeho obyvateľmi, či sa nám to páči, alebo nie.

(Finančné noviny sa nestotožňujú so všetkými názormi, ktoré predniesol Emanuel Todd.)