Ekonómovia začínajú byť nervózni z “najväčšej Ponziho schémy” v dejinách: štátneho dlhu USA
WASHINGTON – Rastúci štátny dlh spôsobuje ekonomike USA problémy.
Medzi ne patrí vyššia inflácia, väčšia nestabilita trhov a nižšia kvalita života Američanov. USA majú najväčší štátny dlh vo svojej histórii a ekonómovia z toho začínajú byť nervózni.
Bank of America odhaduje, že veľkosť federálneho dlhu dosiahla v tomto roku 34 biliónov USD, pričom vláda každých 100 dní akumuluje dlh vo výške 1 bilióna USD.
Prečo je to také znepokojujúce?
Podľa Lesa Rubina, skúseného trhového analytika, ktorý označil situáciu s dlhom USA za jednu z “najväčších Ponziho schém” na svete, je hora dlhu živnou pôdou pre hospodárske problémy vrátane vyššej inflácie, nižšej kvality života a v najhoršom prípade destabilizácie celého finančného systému.
Ponziho schéma (/ˈpɒnzi/, taliansky: [ˈpontsi]) je forma podvodu, ktorá láka investorov a vypláca zisky predchádzajúcim investorom z prostriedkov novších investorov. Tento typ schémy, pomenovaný podľa talianskeho podnikateľa Charlesa Ponziho, zavádza investorov buď falošným tvrdením, že zisky pochádzajú z legitímnych obchodných činností (pričom tieto obchodné činnosti neexistujú), alebo zveličovaním rozsahu a ziskovosti legitímnych obchodných činností, pričom sa využívajú nové investície na vytvorenie alebo doplnenie týchto ziskov.
V Slovenskej republike na prelome deväťdesiatych rokov fungovali firmy Drukos, Horizont Slovakia a AGW. Boli to tiež Ponziho schémy. Pripravili obyvateľov o stovky miliónov korún. Patrila medzi ne aj poisťovňa Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom v Košiciach. Od roku 2017 bola v nútenej správe. Od roku 2018 je v konkurze.
Pre USA je veľmi dôležité, aby predali svoj dlh investorom, medzi ktorých môžu patriť inštitúcie, jednotlivci a iné krajiny. Vyššia úroveň dlhu však vyvoláva otázky, či USA dokážu dodržať svoje sľuby a pokračovať v splácaní svojho dlhu, a čím viac ľudia váhajú s nákupom amerických dlhových cenných papierov, tým viac trpí ekonomika, hovorí Rubin.
Americké ministerstvo financií predalo v minulom roku štátne dlhopisy v hodnote 22 biliónov USD, ale aukcie ministerstva financií zaznamenali v poslednom čase slabý dopyt, čo naznačuje, že investori môžu mať čoskoro problém vyrovnať sa s obrovským prívalom nových emisií dlhopisov.
Nedávne aukcie 10- a 30-ročných dlhopisov sa stretli s malým nadšením, keďže investori očakávajú vyššie úrokové sadzby a obmedzenú infláciu. Spojené štáty sa na trh vrátia v máji a ponúknu nové dlhopisy v hodnote 385 mld.
“Čo sa stane, ak nedokážeme predať dlh, je, že skončíme s neschopnosťou fungovať ako ekonomika. Vláda prežíva na dlh. Ak nedokážeme predať náš dlh, doslova nemôžeme platiť účty,” povedal Rubin pre Business Insider.
Menší rozpočet
Podľa údajov ministerstva financií USA minulý rok len na splácanie úrokov vynaložili 429 miliárd USD. To je 240 % toho, čo vláda vynaložila na dopravu, obchod a bývanie spolu.
Čoskoro jednou z najdôležitejších vecí, na ktoré bude federálna vláda míňať peniaze, nebude obrana, vzdelávanie alebo bývanie…. Budú to úroky.
Rubin varuje, že masívna strata dôvery investorov v americký vládny dlh ako bezpečný prístav povedie k otrasom na finančných trhoch kvôli obrovskému objemu amerického dlhu v držbe inštitúcií po celom svete.
V najhoršom prípade sa podľa neho trhy zrútia, ak bude úroveň dlhu príliš vysoká a ľudia uveria, že USA ho možno nebudú schopné splatiť.
“Hodnota biliónov dolárov v súvahách na celom svete by sa výrazne znížila alebo by sa stala bezcennou. Mohli by sa znížiť úrokové platby. Pre svetové hospodárstvo by to bol zničujúci úder, ktorý by nakoniec viedol k chaosu. To nemôžeme dopustiť,” povedal.
Podľa Zagorského a Rubina môže vláda urobiť len málo, aby zabránila vzniku týchto problémov, okrem toho, že prestane prijímať toľko nových dlhov. Technicky by vláda mohla tlačiť peniaze, aby splatila svoje dlhy, ale to by viedlo k hyperinflácii, pretože ponuka peňazí by prudko vzrástla.
Trvalý hospodársky rast by mohol uľahčiť zvládanie dlhu, ale dlh rastie oveľa rýchlejšie ako hospodárstvo – podľa Fedu za posledné desaťročie vzrástol štátny dlh o 86 %, zatiaľ čo HDP o 63 %.
Ekonómovia si nie sú istí, kedy presne sa verejný dlh stane pre USA skutočným problémom. Pokiaľ sa tempo zadlžovania nespomalí, Rubin očakáva, že v priebehu nasledujúceho desaťročia dôjde k akejsi kríze.
“Veci sa začnú pomaly a potom sa rýchlo zrýchlia. Momentálne si nemyslím, že sa niečo blíži. Povedal by som, že na vyriešenie tohto problému máme 10 rokov alebo menej. Myslím si, že to môže byť optimistický scenár,” povedal Rubin.
