Dvořáček: nálada v svetovej ekonomike sa zhoršuje
Jedným z najvýznamnejších rizík pre finančnú stabilitu je tvorba makroekonomických nerovnováh tak v domácom ako aj externom prostredí. Povedal to dnes 29. mája 2019 Vladimír Dvořáček, člen Bankovej rady NBS a výkonný riaditeľ úseku obozretného dohľadu. Jeho príhovor, uvádzame v úplnom znení.
Najvýznamnejším prvkom vývoja v externom prostredí bolo postupné zhoršovanie sentimentu svetovej ekonomiky na pozadí spomalenia globálneho hospodárskeho rastu. Spomalenie rastu zároveň viedlo k zhoršeniu očakávaní týkajúcich sa ďalšieho vývoja v podobe prehodnocovania prognóz na rok 2019 smerom nadol.
Neistota prameniaca z ekonomického oslabenia sa koncom roka 2018 prejavila aj na finančných trhoch v podobe viacerých turbulencií a prepadu cien väčšiny aktív. Príčiny poklesu súviseli najmä s negatívnymi očakávaniami ohľadom podmienok medzinárodného obchodu a postupného sprísňovania menovej politiky. Prepady cien aktív sa na začiatku roka 2019 do veľkej miery eliminovali a obnovil sa aj rizikový apetít investorov. Táto vlna optimizmu má však krehkú povahu a riziko opätovného zhoršenia situácie zostáva naďalej vo výraznej miere prítomné. Pretrváva tak riziko
nadhodnotenia cien viacerých aktív.
Opätovné uvoľnenie finančných podmienok zvýraznilo viaceré riziká spojené s nadmerným rastom globálnej zadlženosti. Globálna miera zadlženosti je pritom dnes vyššia ako na sklonku finančnej a ekonomickej krízy pred desiatimi rokmi, pričom manévrovací priestor fiškálnych aj menových politík je v porovnaní s minulou krízou značne zúžený. Oslabenie zahraničného dopytu v kontexte globálneho vývoja malo tlmiaci efekt aj na vývoj domácej ekonomiky. V porovnaní s inými krajinami EÚ však zostáva jej rast naďalej pomerne vysoký. Slovenská ekonomika tak napriek globálnemu ochladeniu zostáva v pokročilej fáze ekonomického a finančného cyklu a naďalej produkuje nad svojím potenciálom. Prehrievanie domácej ekonomiky prehlbuje cyklické riziká, ktoré sú najvýraznejšie prítomné na pracovnom trhu. Pracovný trh je navyše v porovnaní s inými krajinami charakteristický vyššou volatilitou.
Vývoj na strane rastu úverov domácnostiam a ich zadlženosti patrí medzi najvýraznejšie trendy a je zároveň ďalším z trojice najdôležitejších rizík z hľadiska finančnej stability na
Slovensku.
Dôležitou zmenou oproti minulým rokom bolo spomalenie rastu maloobhcodných úverov, ktoré nastalo prvý krát za posledných päť rokov. Pod tento vývoj sa podpísalo niekoľko faktorov. Prvým je efekt predzásobenia počas druhého štvrťroka 2018, pred ohláseným sprísňovaním podmienok poskytovania úverov zo strany NBS.
Ďalším je vplyv samotného postupného sprísňovania limitov pre poskytovanie úverov. Dôležitým faktorom je aj postupné nasycovanie trhu, pričom podiel domácností s úverom v mladších
vekových kategóriách už presiahol európsky priemer.
Situácia na trhu maloobchodných úverov naznačuje postupný pozitívny vplyv opatrení prijatých zo strany NBS, a to predovšetkým v dvoch dôležitých oblastiach. Prvou oblasťou je spomalenie tempa rastu zadlženosti domácností, ktoré spomalilo na najnižšiu úroveň od roku 2012. Za druhú oblasť možno označiť výrazné zmiernenie dopadu prípadného zhoršenia
ekonomického vývoja na straty z nových retailových úverov. Analýza senzitívnosti ukázala, že rizikovosť nových úverov po sprísnení podmienok poskytovania úverov zo strany NBS klesla. Toto zmiernenie rizikovosti by v dlhšom horizonte malo prispieť k postupnému znižovaniu rizikovosti celého retailového portfólia. Okrem sprísnenia podmienok úverovania NBS zvýšila
aj požiadavku na vlastné zdroje vo forme kapitálových vankúšov, čím sa tiež posilnila odolnosť bánk.
Zároveň však zostávajú prítomné viaceré trendy, či už cyklického alebo štrukturálneho charakteru, ktoré naďalej prispievajú ku kumulácii rizík. Faktory podporujúce rast úverov zostali naďalej silné, čo malo za následok, že aj napriek istému spomaleniu je tak rast úverov na bývanie ako aj rast zadlženosti domácností stále jeden z najvyšších v EÚ a naďalej ho možno
hodnotiť ako nadmerný.
Dôležitým prvkom je aj aktivita finančných sprostredkovateľov, ktorých podiel postupne mierne rastie. Za rizikové trendy v kontexte zmierňovania úverových štandardov možno označiť rastúcu koncentráciu dlhu spolu s rastúcou penetráciou úverov vo všetkých vekových kategóriách ako aj rastúci vek v čase splatnosti.
Zostávajúcim rizikom je nízky objem čistých finančných aktív, ktoré by mohli predstavovať istú rezervu pre zhoršenie ekonomických podmienok. Objem týchto aktív držaných slovenskými domácnosťami v pomere k HDP je najnižší v EÚ a tento rozdiel sa ďalej prehlbuje.
Dámy a páni, rád by som pokračoval pohľadom na tretie z najvýznamnejších rizík pre finančnú stabilitu, ktorým je riziko obchodných modelov bánk. Zisk bánk sa v porovnaní s minulosťou aj inými krajinami vyvíja zatiaľ relatívne priaznivo. Dôležitou je však skutočnosť, že rast zisku v posledných rokoch bol ovplyvnený najmä rýchlym rastom úverov a poklesom nákladov
na kreditné riziko, čím sa vývoj zisku v budúcom období stáva pomerne citlivým na negatívne trendy. Väčšia miera citlivosti je najmä v skupine stredne veľkých a menších bánk.
Pár slov k hodnoteniu odolnosti domáceho finančného sektora. Kapitálová primeranosť bánk počas roka 2018 mierne poklesla, ale nachádza sa na relatívne vysokej úrovni. Mierny pokles bol spojený predovšetkým s pokračujúcim rýchlym rastom úverov. Pozitívnou správou zostávajú nízke hodnoty ukazovateľov zlyhania a vysoké pokrytie zlyhaných úverov opravnými položkami.
Na druhej strane, vzhľadom na spomenuté riziká, je dôležité, aby sa súčasná úroveň kapitálovej primeranosti neznižovala, resp. aby sa v skupine
menších a stredne veľkých bánk skôr posilňovala. Z hľadiska makroprudenciálnej politiky NBS sa preto zvyšuje význam kapitálových vankúšov. Pokiaľ doteraz naakumulované riziká zostanú na vysokej úrovni, NBS môže v nasledujúcom období zvážiť zvýšenie miery proticyklického kapitálového vankúša.
Nárast citlivosti bankového sektora potvrdilo aj makrostresové testovanie, keď v prípade zhoršenia ekonomických podmienok v podobnom rozsahu ako
v predchádzajúcej kríze by priemerná hodnota ukazovateľa kapitálovej primeranosti bánk mohla poklesnúť takmer o 5 p. b.
