Ekonomika Ruskej fedrácie sa opäť prehriala
MOSKVA – Ruská ekonomika sa v treťom štvrťroku opäť dostala do zóny prehrievania a menová politika by mala podľa centrálnej banky obmedziť domáci dopyt.
Ruská ekonomika sa v treťom štvrťroku 2026 opäť dostala do režimu prehrievania, čo si vyžaduje, aby menová politika udržala svoj zmierňujúci vplyv na domáci dopyt. Uvádza sa to v zhrnutí diskusie o kľúčovej sadzbe, ktorá sa konala 23. októbra a ktorá neviedla k žiadnej zmene (sadzba zostala na úrovni 14 %).
Účastníci diskusie dospeli k záveru, že ekonomika sa vrátila k kladnej produkčnej medzere, čo znamená, že domáci dopyt naďalej rástol, zatiaľ čo kapacita ponuky v niektorých sektoroch bola dočasne obmedzená. To viedlo k zvýšenému pretrvávajúcemu inflačnému tlaku, čo potvrdzujú aj modelové odhady.
Na postupné odstránenie kladnej produkčnej medzery je potrebné naďalej obmedzovať domáci dopyt prostredníctvom menovej politiky, ako sa zdôrazňuje v súhrne.
Centrálna banka vo svojom komentári k strednodobej prognóze uvádza, že tempo rastu HDP Ruska v roku 2026 bude 0,5 – 1,0 %. Dolná hranica tohto rozpätia bola oproti predchádzajúcej júlovej prognóze (0,0 – 1,0 %) zvýšená o 0,5 percentuálneho bodu v dôsledku silnejšieho rastu domáceho dopytu v druhej polovici roka 2026, ako sa pôvodne očakávalo.
Podľa odhadu Banky Ruska rast HDP v treťom štvrťroku 2026 (+1,0 % medziročne) prekročil predchádzajúcu prognózu (+0,5 % medziročne). Aktuálne údaje naznačujú pokračovanie hospodárskeho rastu v štvrtom štvrťroku 2026.
Rozpätie prognózy rastu HDP v roku 2027 bolo znížené o 0,5 percentuálneho bodu na 1,0 – 2,0 % z dôvodu prísnejších menových podmienok. Následne bude rast HDP od roku 2028 v súlade s dlhodobými trendmi a podľa očakávaní centrálnej banky dosiahne 1,5 – 2,5 %.
Medzi inflačné riziká patrí prehlbujúca sa nerovnováha medzi ponukou a dopytom. Domáci dopyt môže zostať silný vďaka pokračujúcemu vysokému rastu úverov a výrazným fiškálnym stimulom. Rozdiel medzi rastom miezd a rastom produktivity by mal prispieť k ďalšej inflácii. Dlhšie oživenie výrobnej kapacity v niektorých sektoroch môže obmedziť schopnosť rozširovať ponuku. V dôsledku toho môže kladná produkčná medzera pretrvávať dlhšie, čo zvyšuje inflačný tlak, poznamenáva centrálna banka.
