Na sociologickom nebi je Vladimír Krivý, propagátor myšlienky Lundberga ostrovov pozitívnej deviácie

BRATISLAVA – Opustil nás sociológ Vladimír Krivý (1948 – 2026). Česť jeho pamiatke!

Vladimír Krivý významne ovplyvnil koncom osemdesiatych rokov sociologické myslenie na Slovensku.

A teraz osobne. Vždy keď sme o niečom hovorili, bol skromný a vecný. Dodnes je pre mňa autoritou. Na konci osemdesiatych rokov patril do skupiny sociológov, ktorí chceli zlepšiť spoločnosť. Nemlčali, hovorili, písali. Medzi osobnosti slovenskej sociológie  patria Alexander Hirner, Dilbar Alijeva, Juraj Schenk, Iveta Radičová, Soňa Szomolániová, Imrich Vašečka, Ľubomír Falťan, Fedor Gál a mnohí iní. Autorkou  idey “pozitívnej deviácie” bola Soňa Szomolániová, prebrala ju u Lundberga, ako sama hovorila.

Hovorili v Martine

Martinský sociologický zjazd , oficiálne II. zjazd Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV, bol v Martine v septembri 1989. Išlo  o mimoriadne významnú a prelomovú udalosť v dejinách slovenskej sociológie. Vtedajší režim sa snažil toto podujatie kontrolovať, no zjazd sa napriek tomu premenil na dovtedy nevídané kritické fórum. Slovenskí sociológovia na ňom otvorene reflektovali reálny a nelichotivý stav vtedajšej socialistickej spoločnosti a politického systému. Mne osobne ústne zakázali účasť na podujatí. 

Zjazd pomohol sformovať komunitu vedcov a intelektuálov, ktorí odmietali slúžiť ako ideologický nástroj štátu a požadovali slobodu vedeckého bádania.

Vladimír Krivý bol pri tom

Osobne som zažil to, ako sa správal k šudentom. Nemal syndróm vyvýšeného pedagóga. So študetmi hovoril úctivo a pekne. Hlavné oblasti výskumnej a publikačnej aktivity Vladimíra Krivého boli voličské správanie na Slovensku, hodnotové orientácie, regióny Slovenska.

V roku 1990 som bol pri prvom sociologickom výskume, ktorý urobili študenti katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.  Bol v Jelšave. Zobral som sebou otcov písací stroj Consul. K nemu som pribalil kopírovací papier a tenký kancelársky papier. Cez deň študenti vymýšľali otázky.  Chodili po Jelšave. Večer bola diskusia.  Vznikol anketový lístok . V noci som ho prepisoval. Výskum sa sústredil na prlematiku životného prostredia. Jeho stav bol katastrofálny.  Ondrej Dostál  spracoval výsledky  výskumu. Využil som ich v článku pre týždenník Reflex. Bol doplnený o fotografie Renáty Čanigovej. Mám na to krásne spomienky. Po rokoch som bol v hoteli Hrádok nad Jelšavou, kde sme kedysi bývali. Aj dnes je majetkom Slovenských magnezitových závodov.

O Vladimírovi Krivom napísali iní

„Vladimír Krivý patril medzi osobnosti, ktoré formovali slovenskú sociológiu,“ pripomenuli akademici, ktorí vyzdvihli i jeho výskum v oblasti volebného správania, hodnôt a regionálnych sociokultúrnych rozdielov na Slovensku.

„Jeho práce, okrem iných Slovensko a jeho regióny a kolektívna monografia Ako sa mení slovenská spoločnosť, ktorú zostavil ako editor, zostávajú základnými textmi pre každého, kto chce porozumieť slovenskej spoločnosti,“ dodal Sociologický ústav SAV. Vyzdvihuje i ľudskosť a empatiu, ktorou Vladimír Krivý dopĺňal svoju odbornú a vedeckú veľkosť.

Koncom osemdesiatych rokov, a nielen, práve sociológovia rôznych generácií formulovali myšlienku, “ktorá je nadčasová a potvrdila sa aj veľakrát neskôr, najbližšie už v Nežnej revolúcii: “Sú to skôr spoločenské mechanizmy než ciele, čo utvárajú spoločenský život.”  Zdôrazňuje analytik Martin Mocko. Vladimír Krivý bol jednou z hlavných postáv “sociologického kvasenia.”

“Teda: Nejde o to aké ciele nejaká politika subjektívne sleduje, ale aké mechanizmy vytvorí a uplatňuje v záujme ich dosiahnutia. Skutočne dosiahnuté ciele sú nakoniec diktované mechanizmami, a zvyčajne sa líšia od tých pôvodne zamýšľaných cieľov. V dobe kritiky komunistickej politiky sa to nonkonformistom dobre počúvalo, ale v neskorších dobách nadšeného idealizmu (či dokonca “náletov a bomardovania, ktorých povaha je výlučne humanitárna”), to opäť závaňa herézou.” Poznamenal Vladimír Krivý.

Sociológia zažívala koncom osemdesiatych rokov rozmach. Dôkazom toho je niekoľko viet z vedeckého časopisu Sociológia (1990, číslo 3, strana 394): “Ak odhliadneme od niekoľkých celoslovenských a celoštátnych podujatí, ktoré pripravili sekcie metodológie a teórie, rodiny a mládeže, kultúry, zdravotníctva, práce, poľnohospodárstva a verejnej mienky, treba priznať, že najmä prednáškové podujatia sa menia čoraz viac na sekcie zatiaľ neexistujúcej bratislavskej pobočky. Vznikom nových sekcií, klubu mladých sociológov…sekcie socilogickej publicitiky vznikajú problémy časovej koordinácie vedeckého živote.

Najväčším popularizátorom sociológie koncom osemdesiatych rokov bol novinár Michal Ač. Zverejnil významný článok. Som presvedčený, že vďaka priateľstvu s Vladimírom Krivým. Vyšiel v piatok 24. novembra1989 v týždenníku Literárny týždennik: Návrat k dialógu, sociológia ako sme ju nepoznali. Michal Ač bol na sociologickom zjazde v Martine. V článku podrobne analyzuje  diskusiu v Martine. Jeho články o sociológii boli vďaka priateľstv s Fedorom Gálom.

V tom čase sa sociológovia stretávali aj na pôde,ak sa nemýlim, sociologického klubu.Na prvom Vladimír Krivý prezentoval teóriu žaby. Teória žaby v horúcej vode (alebo tiež syndróm vriacej/varenej žaby) je známa metafora. Tvrdí, že ak vhodíte žabu do vriacej vody, okamžite vyskočí, aby sa zachránila. Ak ju však vložíte do studenej vody a teplotu začnete pomaly zvyšovať, žaba si zmenu nevšimne, postupne sa prispôsobí a uškvari sa.

Na jednom z nich, bol v reštaturácii na Steinerovej ulici, prečítali list prezidentovi a generálnemu tajomníkovi KSČ otvorený list. Žiadali o prepustenie takzvanej bratislavskej päťky.

Režim sa pokúsil ich zatknutím poslednýkrát zastrašiť  otvorenú opozíciu. V novembri 1989 boli inšpiráciou Nežnej revolúcie s významom podobným ako mala Charta 77 v Česku. Štátna bezpečnosť ich zadržala 14. augusta 1989 potom, čo listom zo 4. augusta 1989 informovali slovenskú vládu o zámere uctiť si pamiatku obetí okupácie v auguste 1968 položením kvetov na miestach, kde vojaci Varšavskej zmluvy zastrelili demonštrujúcich obyvateľov.

Členmi päťky boli: Ján Čarnogurský, katolícky aktivista a advokát, Miroslav Kusý, marxistický filozof, bývalý člen KSČ a signatár Charty 77, Hana Ponická, spisovateľka, Anton Selecký, katolícky publicista a Vladimír Maňák, bývalý straník a lekár List prečitali v rozhlasovej stanici Slobodná Európa. Podpísalo ho 14 sociológov.

Formálne o Vladimírovi Krivom:

Vzdelanie:

1966 – 1971 Katedra sociológie, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava – študent, Mgr.
1972 – 1975 Katedra sociológie, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava – interný doktorand, CSc. 1977

Profesionálna dráha:

1971-1972 Československý výskumný ústav práce, Bratislava, výskumník
1975-1991 Katedra sociológie, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava – odborný asistent
1992-1993 Inštitút stredoeurópskych štúdií, Univerzita Komenského, Bratislava – výskumník
1994- Sociologický ústav SAV, Slovenská akadémia vied, Bratislava, vedecký pracovník

Hlavné oblasti výskumnej a publikačnej aktivity: voličské správanie na Slovensku, hodnotové orientácie, regióny Slovenska.