ECB zverejnila údaje o prudkom zvýšení dopytu po bankovkách na jar minulého roka kvôli Ukrajine

FRANKFURT NAD MOHANOM – Dopyt po hotovosti sa od začiatku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine zvýšil nielen v Rusku a na Ukrajine.

Európska centrálna banka (ECB) zverejnila štatistiky o prudkom náraste dopytu po eurovej hotovosti v marci až apríli 2022, a to najmä po bankovkách v hodnote 100 a 200 eur, ktoré sú najobľúbenejšie na “núdzové” sporenie. Zdá sa, že prinajmenšom v krajinách mimo eurozóny dopyt po hotovostných úsporách v eurách pretrváva aj v súčasnosti.

ECB na výročnej konferencii banky v portugalskej Sintre predstavila príspevok svojich výskumníkov Elisabeth Beckmannovej a Alejandra Zamoru-Pereza s názvom “Vplyv vojny: mimoriadne vysoký dopyt po eurovej hotovosti na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu”. Nepriamo poukazuje na rozsah a geografiu obáv domácností v Európe od jari 2022. Údaje o emisii eurovej hotovosti v marci až apríli minulého roka v samotných krajinách eurozóny boli v zásade k dispozícii od októbra 2022, ale na určenie presného rozsahu “vojnového dopytu po eurách” boli potrebné údaje o cezhraničnom pohybe bankoviek vrátane toku a obratu novo vytlačených bankoviek v Európe a jej susedoch mimo eurozóny. Prvýkrát sa objavili koncom roka 2022 v pravidelnom prieskume Rakúskej národnej banky vrátane hotovostného obehu mien v strednej Európe.

Beckmann a Zamora-Perez konkrétne spresňujú, že väčšina dopytu a sťahovania bankoviek z trvalého obehu sa týka bankoviek 100 € a 200 €, ktoré sú štandardným prostriedkom na výber hotovosti v eurozóne, keďže obeh bankoviek 500 € je od roku 2019 výrazne obmedzený, ich vydávanie sa de facto skončilo v roku 2018 a tieto bankovky majú medzi verejnosťou zlú povesť (hoci zostávajú zákonným platidlom, ich celkový objem v hotovostnom obehu zrejme presahuje 200 mld.) Naopak, 100 € a 200 € sú štandardným prostriedkom osobných úspor domácností v krajinách eurozóny aj v strednej Európe vrátane Poľska, Maďarska, Českej republiky, Bulharska, Rumunska a Ukrajiny.

Nárast dopytu po eurovej hotovosti je zreteľne zaznamenaný v marci až apríli 2022 vo väčšine krajín eurozóny a v skutočnosti bol pokračovaním neustáleho rastu dopytu po eurovej hotovosti v Európe od polovice pandémie COVID-19 (jeseň 2021; predtým dopyt po hotovosti v Európe výrazne klesal).

Výskumníci neuvádzajú presné údaje o “vojnovej emisii” (v jednotlivých krajinách, ktoré tlačia eurovú hotovosť, sa líši), ale merajú ju pomocou “štandardných odchýlok” od priemernej emisie v konkrétnej krajine, v eurozóne a v stredoeurópskom regióne. Od mája 2022 však dopyt klesol na priemernú úroveň alebo dokonca mierne pod ňu – bankovky sa postupne dostávajú z úspor do obehu.

 

V samotnej eurozóne dopyt po hotovostných eurách výrazne koreluje so spoločnými hranicami s Ukrajinou (zrejme aj v dôsledku dopytu po eurách zo strany ukrajinských utečencov a pracovníkov misií pôsobiacich v krajine): najsilnejší bol na Slovensku, o niečo menej v Litve, Estónsku a Fínsku, nasledovaný skupinou s o niečo menej naliehavým dopytom v Lotyšsku, Rakúsku a Nemecku.

V Španielsku, Portugalsku, Grécku a Írsku takýto dopyt prakticky neexistoval. V Poľsku, ktoré nepatrí do eurozóny, sa v tejto skupine európskych krajín najvýraznejšie zvýšila priemerná držba hotovosti v eurách na obyvateľa (zo 70 na 100 €; mimo eurozóny má však v súčasnosti najvyššiu držbu hotovosti v eurách Srbsko, a to približne 350 € na obyvateľa).

Takmer vo všetkých stredoeurópskych krajinách sa zvýšil aj sklon konvertovať bankové úspory z národných mien na eurá.

Celkový objem eurovej hotovosti v obehu vo svete v roku 2021 presiahol 1,5 bilióna eur, pričom obeh mimo eurozóny predstavoval 30 % až 50 %. Štúdia ECB z februára 2021 ukázala, že približne jedna tretina eur v eurozóne sa nepoužíva na bežné transakcie, ale predstavuje skôr úspory: Vojna v rámci hraníc Európy toto číslo zrejme zvýšila – v druhej polovici roka 2022 a neskôr nedošlo ku kompenzačnému poklesu eurového bankového obehu po vrchole dopytu v marci až apríli 2022.