Dôchodky to nie sú kadejaké čísla, od buka do buka

V tieto dni prebieha diskusia o tom, kedy majú muži a ženy odísť do dôchodku. Ide najmä o peniaze, ktoré sa vyplácajú tým, ktorí už nepracujú. Tie sú závislé od vývoja ekonomiky, nie od zákona. Ústavným zákonom by sa malo definovať kto a kedy pôjde do dôchodku. Čísla lietajú od buka do buka, 61, 62, 64, 65. Lietajú z jednoduchého dôvodu. Politický ekonomický cyklus si žiada sľúbiť niečo,  ba dokonca hocičo voličom. Sľubujú to aj politické strany, ktoré nie sú a ani nikdy nebudú v parlamente. Ekonomiku nie je možné predpovedať zákonom

Dôchodky však nefungujú na základe zbožných a ničím nepodložených želaní.  Prvý raz sa o dôchodkovú reformu pokúsil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši. Je to technokrat, ktorý ako sám o sebe zvykne hovoriť že prišiel do politiky síce náhodou, ale počiarkujem  z priemyslu. Jeho technokratické myslenie sa prejavilo aj vo vládnom materiáli o koncepcii dôchodkovej reformy, ktorý predložil na jar roku 2002. Súčasťou materiálu boli siahodlhé štatistické prepočty.

V čase keď dôchodkovú reformu zavádzal minister Ľudovít Kaník, vznikol prepočet, že druhý pilier spôsobí deficit verejných financií až, alebo len 1 % hrubého domáceho dôchodku ročne. Ukázalo sa, že je až a len viac.

Pre politikov platia dve  ponaučenia.

Prvé znie nasledovne. Sociálna sieť nenahrádza seriózne prepočty. Sociálna sieť je dna od buka do buka. Dá sa na jej stránkach zverejniť hocičo, alebo ak chcete od buka do buka. Zverejňuje sa preto, lebo voliči neovládajú  zložité matematické modely. Ak chceme mať aspoň približnú orientáciu aké budú dôchodky, musíme robiť prepočty, ktoré odrážajú dlhé ekonomické cykly, s ktorými prišiel Nikolaj (Nikolajevič) Kondratievv roku 1920. Bol inšpirovaný dielom svojho učiteľa, ukrajinskéo ekonóma  Mikhaila Ivanoviča Tugan-Baranovského, ktorý patril medzi legálnych marxistov, teda tých ktorých akceptovali cári. Podobné  myšlienky rozvíjal Wesley Mitchell. Všetci boli ovpylnení súčasne ovplyvení nielen koneptom ekonomickej krízy Karla Marxa, ale aj myšlienkami kvantitatívnej teórie peňazí, ktorej aktuálnym predstaviteľom bol v tom čase Irving Fisher .

Cykly Kondratieva – niekedy nazývané K-cykly, supercykly, veľké vlny, dlhé vlny, K-vlny alebo dlhé ekonomické cykly. V roku 1920 ich objavil Nikolaj Kondratiev. Charakteristická dĺžka je 52 rokov, plus mínus 10 rokov. Cyklus pozostáva z dvoch striedajúcich sa fáz – ekonomického poklesu a ekonomického rastu. Výskumy a závery Kondratieva boli založené na empirickej analýze veľkého množstva údajov mnohých krajín za 100 až 150 rokov – indexy cien, úroky štátnych dlhových cenných papierov, nominálna mzda, zahraničnoobchodný obrat, ťažba uhlia, zlata, výroba olova, železa a podobne.

Druhé ponaučenie pre politikov je nasledovné. Ústavným zákonom sa nedá určiť aký bude rast ekonomiky, aké budú mzdy, stav globalizácie a nebodaj produktivity práce. Ekonomický vývoj sa dá modelovať, ale len približne. Všetko ostatné sú hlúposti. Taká bola aj moja reakcia ne jednu správu, ktorú som dostal do schránky elektronickej pošty. Vážení a milí, bez čísiel mi neposielajte hlúposti.

(Članok vznikol v rámci projektu: Efektívnosť fiškálnej a monetárnej politiky v priebehu ekonomického cyklu VEGA 1/0246/16)

P. S. Posledné slovo bude mať aj tak minister financií Peter Kažmír. Snáď si nenechá sociálnymi sieťami rozvrátiť verejné financie.

Vladimír Bačišin

Vladimír Bačišin

Ekonóm, zaujímam sa o najnovšie teórie a výskumy doma a v zahraničí. Mám vlastnú firmu, ktorá sa zaoberá výskumami.