Partnerstvo pre udržateľnú budúcnosť Uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev na 80. výročnom zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku

Uzbekistan sa stal plnoprávnym členom OSN 2. marca 1992.

 

Tento krok bol kľúčovým potvrdením toho, že mladá nezávislá republika je pripravená nielen aktívne sa zapájať do všetkých medzinárodných procesov, ale aj zakladať svoju zahraničnú politiku na zásadách rešpektovania medzinárodného práva a Charty OSN. Odvtedy uplynuli viac ako tri desaťročia a počas tohto obdobia sa Taškent stal jedným z najaktívnejších účastníkov globálnych iniciatív, ktorých návrhy sú na medzinárodnej scéne široko vítané. Účasť v OSN sa stala dôležitým faktorom pri posilňovaní nezávislosti Uzbekistanu, zabezpečení uznania jeho suverenity medzinárodným spoločenstvom a vytvorení základu pre rovnocenný dialóg so všetkými krajinami. Otvorenie úradu OSN v Taškente v roku 1993 bolo ďalšou významnou udalosťou, ktorá upevnila dlhodobý charakter tejto spolupráce. Prioritami Uzbekistanu v rámci OSN bolo od samého začiatku zabezpečenie medzinárodnej a regionálnej bezpečnosti, riešenie súčasných výziev a hrozieb, podpora trvalo udržateľného rozvoja a riešenie environmentálnych problémov. Osobitná pozornosť sa venovala kríze v Aralskom mori, ktorá sa stala globálnou environmentálnou katastrofou.

Nie je náhoda, že Uzbekistan navrhol množstvo iniciatív týkajúcich sa regiónu Aralského mora, ktoré získali podporu medzinárodného spoločenstva. Konkrétne v roku 2018 bol pod záštitou OSN zriadený Multipartnerský trustový fond pre ľudskú bezpečnosť pre región Aralského mora. Generálny tajomník OSN António Guterres navštívil Uzbekistan dvakrát – v júni 2017 a júli 2024. Návštevy potvrdili rastúcu úlohu Taškentu ako platformy na diskusiu o globálnych otázkach. Počas svojej návštevy v júli 2024 generálny tajomník OSN António Guterres poznamenal: „Uzbekistan je naším spoľahlivým partnerom vo všetkých oblastiach, od mieru a bezpečnosti, ľudských práv až po klímu a trvalo udržateľný rozvoj. Krajina je v popredí presadzovania multilaterálnej agendy OSN.“ Toto vysoké ocenenie podčiarkuje podstatu: spolupráca medzi Uzbekistanom a OSN sa dynamicky a komplexne rozvíja – od posilňovania regionálnej bezpečnosti až po implementáciu globálnych cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

Za svoj prínos k podpore solidarity a posilneniu spolupráce medzi Uzbekistanom a OSN bol António Guterres v roku 2024 ocenený najvyšším stupňom Rádu Dustlik. Prezident Uzbekistanu pravidelne prednáša na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN. Jeho prejavy na 72., 75., 76. a 78. zasadnutí slúžili ako dôležité politické vyhlásenia, ktoré sa zaoberali regionálnou bezpečnosťou, bojom proti zmene klímy, ochranou ľudských práv a podporou medzicivilizačného dialógu. Významná bola aj účasť uzbeckej delegácie na viacerých medzinárodných fórach vrátane Konferencie OSN o vnútrozemských rozvojových krajinách v Turkménsku v roku 2025. Tieto udalosti demonštrujú nielen aktívnu účasť Uzbekistanu, ale aj jeho ochotu predkladať návrhy, ktoré slúžia záujmom nielen regiónu, ale celého medzinárodného spoločenstva. V rokoch 2018 až 2025 Uzbekistan inicioval 13 rezolúcií Valného zhromaždenia OSN. Ich témy pokrývajú širokú škálu tém – od regionálnej bezpečnosti až po udržateľný cestovný ruch a environmentálne výzvy.

Medzi najvýznamnejšie patria „Posilnenie regionálnej medzinárodnej spolupráce na zabezpečenie mieru a trvalo udržateľného rozvoja v Strednej Ázii“ (2018), „O vyhlásení regiónu Aralského mora za zónu environmentálnych inovácií a technológií“ (2021), „O posilnení úlohy parlamentov pri urýchľovaní dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja“ (2022) a „Dekáda OSN pre zalesňovanie a obnovu lesov“ (2025). Každá z týchto iniciatív preukázala záväzok Taškentu byť generátorom myšlienok zameraných na konsolidáciu medzinárodného úsilia. Najmä myšlienka uznania regiónu Aralského mora za zónu environmentálnych inovácií pomohla upriamiť pozornosť na globálnu environmentálnu katastrofu a vytvoriť nové mechanizmy medzinárodnej spolupráce. Okrem toho, na vrchole pandémie, Uzbekistan navrhol „Kódex dobrovoľných záväzkov štátov počas pandémií“, ktorý bol distribuovaný ako oficiálny dokument Valného zhromaždenia OSN. Táto iniciatíva zdôraznila dôležitosť globálnej solidarity v časoch krízy. Uzbekistan bol jedným z prvých v regióne, ktorý integroval ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN (SDG) do národných strategických dokumentov. V roku 2018 bola zriadená Národná koordinačná rada pre ciele udržateľného rozvoja (SDG) a do roku 2020 bol schválený komplexný národný zoznam 125 ukazovateľov prispôsobených podmienkam krajiny.

V tomto roku sa Uzbekistan posunul o 19 pozícií v globálnom indexe SDG a zaradil sa medzi päť najrýchlejšie sa zlepšujúcich krajín sveta, čím sa stal lídrom vo svojom regióne. Stratégia rozvoja „Nový Uzbekistan“ na roky 2022 – 2026 a Národná koncepcia rozvoja do roku 2030 stanovili priority v súlade s globálnymi cieľmi OSN: zmierňovanie chudoby, kvalitné vzdelávanie, rodová rovnosť, zdravotná starostlivosť, environmentálny manažment a digitálna transformácia. V spolupráci s agentúrami OSN dosiahol Uzbekistan množstvo praktických výsledkov. Konkrétne, medzi rokmi 2022 a 2024 sa miera chudoby znížila zo 17 % na 8,9 %, čím sa stala jedným z najdynamickejších ukazovateľov v regióne. Zavedenie Jednotného registra sociálnych platieb s podporou UNICEF, Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Rozvojového programu OSN (UNDP) zdvojnásobilo pokrytie zraniteľných skupín – zo 600 000 na 1,2 milióna ľudí. Programy UNICEF a Svetovej zdravotníckej organizácie pomohli zvýšiť mieru zaočkovanosti detí a modernizovať školský systém. Projekty zalesňovania Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a UNDP v oblasti Aralského mora upevnili status regiónu ako „zóny environmentálnych inovácií a technológií“.

V krajine v súčasnosti pôsobí množstvo agentúr OSN vrátane UNDP, UNICEF, FAO, ILO, UNESCO, UNHCR a ďalších. V rámci Rámca spolupráce v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na roky 2021 – 2025 sa s nimi spoločne realizuje 166 projektov v celkovej hodnote viac ako 293 miliónov dolárov. V posledných rokoch navštívili Uzbekistan desiatky vedúcich pracovníkov agentúr OSN, od generálnej riaditeľky UNESCO Audrey Azoulay cez výkonnú riaditeľku UNICEF Catherine Russell až po generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva Darena Tanga. Tieto návštevy symbolizujú rastúci záujem o krajinu, ktorá sa stáva dôležitou platformou pre diskusiu o globálnych výzvach. V roku 2023 Samarkand hostil 25. zasadnutie Valného zhromaždenia Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) a v roku 2025 Fórum štátnej služby. Fórum OSN pre verejnú službu v Samarkande a Ázijské ženské fórum, ktoré sa konalo spoločne s UN Women v roku 2024, boli pozoruhodnými príkladmi rastúcej úlohy Uzbekistanu ako centra kľúčových medzinárodných iniciatív. Oficiálne otvorenie kancelárie OSN pre ženy v Taškente v máji tohto roku bolo uznaním úspechov Uzbekistanu v presadzovaní rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien v krajine. V roku 2025 bolo Medzinárodné dopravné a logistické centrum v Termeze integrované do globálneho dodávateľského reťazca Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), čím sa posilnila úloha krajiny v humanitárnych procesoch. Významným míľnikom v angažovanosti našej krajiny v orgánoch OSN bolo zvolenie Uzbekistanu do Rady pre ľudské práva na roky 2021 – 2023. Táto udalosť upevnila uznanie úsilia krajiny o ochranu ľudských práv a reformu národných inštitúcií. Okrem toho sa Uzbekistan stal členom takých autoritatívnych orgánov, ako sú Hospodárska a sociálna rada OSN (ECOSOC, 2025 – 2027), Riadiaca rada MOP (2024 – 2027), Výbor pre ľudské práva (2025 – 2028), Štatistická komisia OSN (2026 – 2029) a Medzivládny výbor UNESCO pre ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (2022 – 2026).

Taškent už aktívne propaguje svoju kandidatúru na nestále miesto v Bezpečnostnej rade OSN na roky 2035 – 2036, čo bude znamenať nový míľnik v rozvoji jeho medzinárodnej diplomacie. V októbri – novembri 2025 bude Samarkand hostiť 43. zasadnutie Generálnej konferencie UNESCO. Táto udalosť sa zapíše do histórie nielen pre Uzbekistan, ale pre celú medzinárodnú organizáciu: po prvýkrát za 40 rokov sa Generálna konferencia UNESCO bude konať mimo Paríža, tradičného sídla organizácie. Výber Samarkandu ako miesta konania takéhoto rozsiahleho fóra je symbolický. Toto starobylé mesto, zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO, stelesňuje dialóg kultúr a civilizácií, spája Východ a Západ. Pre Uzbekistan je toto rozhodnutie uznaním úsilia krajiny o zachovanie svojho kultúrneho dedičstva a podporu medzinárodnej spolupráce vo vede, vzdelávaní a kultúre. Odráža to tiež vysokú úroveň dôvery, ktorej sa krajina teší na medzinárodnej scéne. To všetko potvrdzuje, že Uzbekistan sa stal ťažiskom medzinárodných procesov. Počas troch desaťročí spolupráce s OSN sa Uzbekistan vyvinul z mladého člena medzinárodného spoločenstva na jedného z aktívnych iniciátorov globálnych riešení. Dnes sa krajina nielen podieľa na implementácii cieľov organizácie, ale aj iniciuje formovanie relevantnej agendy – od boja proti zmene klímy až po podporu dialógu medzi civilizáciami. Pre Taškent zostáva OSN kľúčovou platformou pre multilaterálnu diplomaciu. Pre medzinárodné spoločenstvo sa Uzbekistan stáva spoľahlivým partnerom, ktorého iniciatívy a praktické kroky majú skutočný význam pre posilnenie medzinárodnej bezpečnosti, trvalo udržateľný rozvoj a ochranu ľudských práv. Preto bude nadchádzajúca účasť prezidenta Uzbekistanu Šavkata Mirzijojeva na 80. výročnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN významnou udalosťou, ktorá opäť podčiarkne strategické zameranie krajiny na posilnenie multilaterálneho dialógu a presadzovanie globálnych iniciatív. Táto účasť posilní postavenie Uzbekistanu ako štátneho iniciátora medzinárodných myšlienok a potvrdí jeho významnú úlohu pri formovaní univerzálnej agendy 21. storočia.